Na základe posúdenia vplyvu, ktorý vypracovala Európska komisia, sa zistilo, že ustanovenia týkajúce sa kontrol vykurovacích systémov a klimatizačných systémov v budovách nie sú optimálne, nakoľko sa nimi dostatočne nezaručuje počiatočná a priebežná účinnosť týchto technických systémov. Nie vždy sa zohľadňovali lacné technické riešenia energetickej efektívnosti s veľmi krátkou dobou návratnosti, ako napríklad hydraulické vyregulovanie vykurovacieho systému a montáž alebo výmena termoregulačných ventilov.
Dôraz na väčšie systémy
Prijatím smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2018/844, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, boli určené nové pravidlá aj v oblasti pravidelnej kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov. Ustanovenia týkajúce sa kontrol sa mali zmeniť tak, aby sa zabezpečili relevantnejšie výsledky kontrol. V dôsledku tých zmien by sa mali kontroly zamerať na systémy centrálneho (spoločného) vykurovania a klimatizačné systémy, a to i v prípade, že tieto systémy sú kombinované so systémami vetrania. Vyňaté by mali byť malé vykurovacie systémy, ako sú napríklad elektrické ohrievače alebo pece na drevo, ak nedosahujú prahové hodnoty pre kontrolu vo výške 70 kW.
V SR bol v roku 2020 prijatý zákon č. 419/2020 Z. z., ktorý okrem iných zákonov mení a dopĺňa aj zákon č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov a to s účinnosťou od 1. januára 2021.
- Povinnosť vykonať pravidelnú kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov s cieľom hodnotiť spotrebu energie pri prevádzke týchto systémov bola od 1. januára 2021 zrušená v budovách s nižším inštalovaným výkonom vykurovacích a klimatizačných systémov ako 70 kW.
- Predlžujú sa aj intervaly kontrol.
- Povinnosť vykonávať pravidelnú kontrolu vykurovacích systémov sa rozširuje aj na vykurovacie systémy s elektrickými kotlami a tepelnými čerpadlami.
Od 1. januára 2021 sa ruší povinnosť vykonávať pravidelnú kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách s inštalovaným výkonom vykurovacích alebo klimatizačných systémov menším ako 70 kW, t. j. takmer vo všetkých rodinných domoch ako aj malých verejných budovách ako napr. obecných úradoch. Pre vykurovacie systémy so spaľovacími zariadeniami, s výnimkou zemného plynu, sa pôvodne platný interval kontroly predlžuje z dvoch na tri roky. Z troch na štyri roky sa predlžuje interval kontroly pre vykurovacie systémy so spaľovacími zariadeniami na zemný plyn.
| Zariadenie na výrobu tepla | Interval pravidelnej kontroly
[rok] |
| Spaľovacie zariadenie na zemný plyn | 4 |
| Spaľovanie zariadenie na tuhé a tekuté palivo okrem zemného plynu | 3 |
| Elektrické odporové zariadenie určené na vykurovanie priestoru | 5 |
| Tepelné čerpadlo | 5 |
| Tab. 1: | Intervaly kontroly pre vykurovacie systémy |
Povinnosť vykonávať pravidelnú kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov sa nevzťahuje na bytové a nebytové budovy s výkonom nad 290 kW, ktoré majú nainštalované riadiace a kontrolné systémy ako aj na všetky budovy, pre ktoré sa poskytuje garantovaná energetická služba.
Zákon však rozširuje pravidelnú kontrolu aj na vykurovacie systémy bez spaľovacích zariadení s účinným menovitým výkonom vyšším ako 70 kW. Ide napríklad o elektrické kotly a tepelné čerpadlá.
Celkový inštalovaný tepelný výkon v budove je súčet inštalovaných tepelných výkonov všetkých zariadení na výrobu tepla v budove. Kontrolovať nie je potrebné malé vykurovacie systémy, ako sú napríklad elektrické ohrievače a pece na drevo, ak celkový inštalovaný výkon nepresiahne 70 kW.
Vykurovací systém je definovaný ako teplovodný vykurovací systém alebo teplovzdušný vykurovací systém alebo ich kombinácia, vrátane integrovaného riadenia vetrania budovy, ktorý pozostáva z prvkov potrebných na zabezpečenie zvýšenia teploty vzduchu vo vnútorných priestoroch. Definícia obsahuje aj kombinované systémy vykurovania a vetrania. Sú to systémy vetrania, ktoré sú prepojené s vykurovacím systémom, a systémy vetrania, ktoré aktívne spolupracujú s vykurovacím systémom. Prepojené systémy dodávajú upravený vzduch do vykurovaného priestoru.
Pri kontrole vykurovacieho systému sa kontrolujú všetky dostupné časti tohto systému, ako napríklad zariadenie na výrobu tepla, riadiaci systém, cirkulačné čerpadlá, rozvody tepla a podobne. Súčasťou kontroly vykurovacieho systému je aj systém na prípravu teplej vody alebo systém využívajúci tepelnú energiu na iné účely, ako napr. využívanie energie v práčovni, sušiarni a pod.
Klimatizačným systémom je súbor prvkov potrebných na zabezpečenie úpravy vzduchu, pri ktorej sa reguluje maximálna alebo minimálna teplota vzduchu. Môže zahŕňať aj prvky potrebné na zabezpečenie regulácie vetrania, vlhkosti a čistoty vzduchu. Celkovým účinným menovitým chladiacim výkonom je najvyšší nepretržitý chladiaci výkon klimatizačného systému vyjadrený v kilowattoch, ktorý možno dosiahnuť pri dodržiavaní účinnosti garantovanej výrobcom za bežných podmienok alebo prevádzkových podmienok. Skutočná účinnosť takýchto systémov závisí od množstva spotrebovanej energie za dynamicky sa meniacich prevádzkových podmienok.
Na účely zákona je vetraním proces prívodu vzduchu do priestoru v budove alebo do budovy alebo odvodu vzduchu z priestoru v budove alebo z budovy, a to prirodzeným spôsobom alebo núteným spôsobom. Systém vetrania sa samostatne nekontroluje. Pre potreby kontroly musí byť vždy prepojený buď s vykurovacím alebo s klimatizačným systémom.
V porovnaní s predchádzajúcimi ustanoveniami, platnými do konca roku 2020, už nie je interval kontroly klimatizačného systému viazaný na výkon. Pravidelná kontrola sa vykonáva aspoň raz za päť rokov a zahŕňa najmä hodnotenie a kontrolu klimatizačného systému ako celku v rámci budovy. Rozsah kontroly závisí od typu klimatizačného systému. Kontrolujú sa aj jednotlivé komponenty klimatizačného systému, a to tie, ktoré sú prístupné kontrole bez ich demontáže. Súčasťou kontroly je aj kontrola schopnosti klimatizačného systému optimalizovať výrobu, distribúciu, uskladňovanie a spotrebu energie za bežných podmienok alebo prevádzkových podmienok. Na základe kontroly je následne potrebné navrhnúť opatrenia na zlepšenie a skvalitnenie klimatizačného systému, ktoré by mali byť zamerané najmä na účinnosť, spoľahlivosť a účel využívania klimatizačného systému. Súčasťou návrhu opatrení je aj hodnotenie nákladovej efektívnosti navrhovaných opatrení. Podrobne bude rozsah a obsah kontroly popísaný vo vykonávacom predpise, ktorý bude vychádzať z príslušných technických predpisov.
Zjednodušenie pre viazanú živnosť
Zjednodušil sa aj systém zriaďovania viazanej živnosti na výkon pravidelnej kontroly vykurovacích alebo klimatizačných systémov. Odborne spôsobilá osoba alebo jej zamestnávateľ môže požiadať o zapísanie viazanej živnosti na základe predloženia potvrdenia o zapísaní do Zoznamu odborne spôsobilých osôb, ktorý vedie Slovenská inovačná a energetická agentúra a zverejňuje ho na svojom webovom sídle. Do konca roka 2020 sa však potvrdenia o zapísaní do Zoznamu odborne spôsobilých osôb nevydávali. Pre osoby, ktoré vykonali skúšky odbornej spôsobilosti pred 1. januárom 2021, je na účel zapísania viazanej živnosti postačujúci doklad o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti.
Pokrok do roku 2025
Z dôvodu transpozičnej povinnosti sú intervaly kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov navrhnuté tak, aby najneskôr v roku 2025 boli k dispozícii nevyhnutné informácie o tom aký pokrok je dosahovaný v plnení cieľa energetickej efektívnosti a tiež záväzného cieľa zvyšovania podielu energie z obnoviteľných zdrojov pri vykurovaní a chladení.
Realizácia opatrení zostáva dobrovoľná
Pri výkone pravidelnej kontroly vykurovacieho alebo klimatizačného systému dostane prevádzkovateľ budovy odborné informácie o možnostiach zníženia spotreby energie pri vykurovaní a chladení a to vrátane optimalizácie veľkostí zariadení na výrobu tepla alebo chladu, ktorých realizácia prispeje k zníženiu nákladov na energiu. Prevádzkovateľ budovy nie je zo zákona povinný navrhnuté opatrenia realizovať. K dispozícii bude však mať aj nevyhnutné informácie o nákladoch a úsporách, na základe ktorých sa môže dobrovoľne rozhodnúť, či do navrhnutých opatrení zainvestuje.
| [1] | Aktuálne znenie zákona č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov a o zmene zákona č. 455/1991Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/314/) |
Dokument si môžete stiahnuť tu