Zástupcovia Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) sa 18. októbra 2013 zúčastnili v Belehrade na konferencii zaoberajúcej sa otázkami trvale udržateľného rozvoja energetiky v juhovýchodnej Európe. Podujatie sa uskutočnilo aj v súvislosti s prípravou návrhu novej Stratégie rozvoja energetiky Srbska do roku 2025, s výhľadom do roku 2030.
Priority Srbska v súvislosti s pripravovanou stratégiou sa zameriavajú na zásadné zvyšovanie energetickej efektívnosti národného hospodárstva do roku 2020 a po ňom, ako aj využívanie potenciálu rozličných zdrojov energie s výrazným dôrazom na obnoviteľné zdroje (OZE). Ako odznelo, srbskí experti v snahách o zosúladenie domácej legislatívy s tretím energetickým balíčkom EÚ vychádzajú aj z konzultácií a spolupráce so slovenskými odborníkmi. Témami konferencie tak boli napríklad stav transpozície európskych smerníc týkajúcich sa energetickej efektívnosti a využívania obnoviteľných zdrojov energií v štátoch juhovýchodnej Európy, príprava a implementácia Národných akčných plánov (NAP) pre OZE v štátoch daného regiónu, perspektívy rozvoja biopalív druhej generácie či nastavenie a riziká podporných schém pre OZE.
Riaditeľ odboru medzinárodnej spolupráce a projektov SIEA Pavel Starinský sa vo svojej prezentácii zameral na tému zlepšenia udržateľného odpadového hospodárstva a produkcie energie z odpadu. Na základe slovenských skúseností sa snažil upozorniť na možné bariéry, ako aj odporúčania, ktoré by mali prispieť k zvyšovaniu produkcie energie z odpadu v štátoch juhovýchodnej Európy. Nevyhnutnosťou je motivujúce nastavenie výkupných cien pre energiu produkovanú prostredníctvom bioplynu alebo biometánu vyrobeného z biologického odpadu, podpora investícií do spaľovní a bioplynových staníc či zvyšovanie povedomia verejnosti o výhodách a nevýhodách energetického zhodnocovania odpadu.
Účastníkmi konferencie boli napríklad podpredseda vlády a minister pre územné plánovanie Bosny a Hercegoviny Desnica Radivojevič, štátny tajomník srbského ministerstva energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia Dejan Novakovič, riaditeľka slovinskej energetickej agentúry Irena Praček či nemecký veľvyslanec v Srbsku Heinz Wilhelm.