Vrátiť sa na normálnu verziu

Cesta energetickou rozprávkou

 

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna dedina s názvom Slatina nad Bebravou. Aj v nej, tak ako v ostatných dedinách na Slovensku, mali deti počas júla a augusta letné prázdniny. Aby sa však doma samé nenudili, vymyslela si pre ne pani riaditeľka miestnej základnej školy denný tábor. Na pomoc si zavolala aj pracovníkov Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, ktorí v utorok, 9. júla 2013, premenili vonkajšie priestory školy na veľkú energetickú rozprávku a pozvali deti na lov energetického pokladu.

 

Deti pri hľadaní pokladu museli zapojiť naozaj všetky svoje zmysly, schopnosti aj zručnosti. Po ceste na súťažné stanovištia ich sprevádzali indície poskrývané po okolí. Tieto indície strážili zafúľané uhlíky, ktorým pomáhali lesné aj domáce zvieratká. Niekedy sa pred lovcami pokladov tak dobre poskrývali, že mali veru malí hľadači čo robiť, aby ich našli.  

 

Na získanie energetického pokladu však nestačilo len správne rozlúštiť indície. Bolo tiež treba absolvovať šesť náročných energetických úloh. Po zvládnutí každej, získali súťažiaci časť pokladu. Okrem pokladu dostali od rozprávkovej bytosti aj ďalšiu indíciu, ktorá im prezradila, kde približne sa ďalší nezbedný uhlík alebo zvieratko skrýva. Rozlúštiť takéto indície nebolo vždy ľahké a niektorým sa veru zavarili takmer všetky mozgové závity. Veď posúďte sami:

 

„Za jedálňou stojí sám,DSC_0007.jpg

strom, čo hľadí k nebesám.

Na ňom medveď našiel dom,

nájdeš tento múdry strom?“

 


„Ide vláčik hore sa,DSC_0019.jpg

k arborétu do lesa.

Zájdi za roh, hľadaj rebrík,

pod ním drieme kamoš uhlík.“

 


„Miesto vtáčkov v búdke dnes,DSC_0018.jpg

býva prasa Herkules,

zrna sa mu zachcelo,

v ústach poklad ukrylo“

 


Za ihriskom pri záhrade,DSC_0022.jpg

päť stromov tam stojí v rade,

na jednom z nich vyrástol,

nový konár s pokladom.“

 

 

Zvieratká a uhlíky ukrývali v sebe ďalšie indície, ktoré určovali deťom správne poradie posúvania sa po stanovištiach. Prvou prekážkou na ceste za pokladom bol ujo Elektrón. Bol veľmi nešťastný, pretože v noci v lese stratil nabíjačku na telefón a keďže nemal pri sebe žiadnu baterku, nabíjačku viac nenašiel. Našťastie však stretol deti, ktoré mu z medených a zinkových plieškov postavili vlastnú batériu a ňou dokázali rozsvietiť LED žiarovku.

 

Druhým v poradí bol deduško Večerníček. Ten si zobral príklad od svojho českého kamaráta a na rozsvecovanie hviezdičiek prestal používať palicu a tiež sa dal na bicyklovanie. Nechal si vyrobiť moderný bicykel, ktorý pri šliapaní do pedálov generuje elektrinu a rozsvecuje okolie.

 

Tretie stanovište nebolo zaujímavé o nič menej. V noci pred podujatím mal totiž Lomidrevo zlé sny, nemohol spať a od zlosti polámal celý jeden buk na malé kúsočky. Svoju indíciu skryl pod hromadu drevených peletiek, ktoré museli lovci pokladov odpratať pomocou čínskych paličiek. Keďže však Lomidrevo ráno konečne zaspal, sprevádzala deti týmto stanovišťom Lomidrevova pani.

 

Ako štvrtá v poradí čakala na deti vodníkova žena. Jej muža zajal kráľ vody a postavil okolo jeho rybníka veľký vodný múr, za ktorý sa nedokázal nikto dostať. Už veru mala o svojho manžela poriadny strach. Nebojácni však boli naši lovci pokladov a pomohli vodníkovej žene dostať sa domov. Tá sa im za to samozrejme odmenila časťou pokladu a širokým úsmevom.

 

Voda bola potrebná aj na piatom stanovišti „U draka“. Švárnemu princovi sa síce podarilo zoťať drakovi všetky tri hlavy, no v jeho hrdlách stále horel oheň, ktorý nie a nie zhasnúť. Jedno z hrdiel ukrývalo tajomstvo, bez ktorého nemohol nájsť princ ukrytú princeznú a ani naši malí hľadači nemohli pokračovať v ceste.

 

Šieste stanovište zaviedlo deti na Veternú horu, kde po náročnej noci oddychoval Veterník. Po ceste na vrchol Veternej hory postavil Veterník s manželkou Víchricou a synom Vánkom množstvo farebných kopčekov a do jedného z nich skryl indíciu. Jedinou cestou, ako mohli hľadači získať poslednú indíciu, bolo tieto kopčeky spoločne sfúknuť.

 

Posledná indícia zaviedla unavených a určite už aj hladných lovcov pokladov k veľkej slnečnej parabole. Tu prebýval Slnečník, ktorému prišlo hladošov ľúto a pripravil pre nich naozaj netradičnú hostinu. Pomocou svojich lúčov opiekol každému špekačku. Kým sa hostina pripravovala, deti mali ešte poslednú úlohu. Na každom stanovišti získali dve písmenká ako časť pokladu a tu z nich museli poskladať heslo, ktoré im otvorilo  jaskyňu plnú pokladov, z ktorej si mohli následne vybrať ten svoj.

 

0294_0001.jpgDSC_0005.jpgDSC_0006.jpgDSC_0009.jpgDSC_0016.jpgDSC_0020.jpgDSC_0030.jpgDSC_0042.jpgDSC_0052.jpgDSC_0054.jpgDSC_0068.jpgDSC_0072.jpgDSC_0080.jpgDSC_0082.jpgDSC_0083.jpgDSC_0088.jpg.