Energeticky úsporné opatrenia majú zmysel, ak sú koordinované

„Hoci spotreba tepla na Slovensku za posledných 15 rokov klesla o 30 až 40 percent, mnohé mestá nedbajú na energetickú efektívnosť systémov zásobovania tepla na svojom území,“ upozorňuje v rozhovore energetický expert Karol Kehér.

1. Ktoré spôsoby zabezpečovania tepla Slováci uprednostňujú a prečo?

Slovensko má rozvinutý systém centralizovaného zásobovania teplom (CZT). Rozhodujúcimi odberateľmi tepla a teplej vody sú vlastníci a správcovia 16 100 bytových domov s viac ako 1,9 miliónmi obyvateľov. Ostatní majú teplo z lokálnych kotolní v bytových a rodinných domoch alebo z individuálnych zdrojov v byte. Vyše polovica tepla v systémoch CZT pochádza z teplární, ktoré okrem tepla vyrábajú aj elektrinu, väčšinou z uhlia. Pre takmer dve tretiny sídliskových kotolní je kľúčovým palivom zemný plyn. Plyn dominuje aj pri vykurovaní rodinných domov, keďže má k nemu prístup viac ako 94 % obyvateľov.

2. Ako sa zmenila „politika“ vykurovania za posledné roky?

Spotreba tepla na vykurovanie a ohrev teplej vody na Slovensku za posledných 15 rokov klesla o 30 až 40 percent. Výrobcovia tepla investovali do efektívnejších zariadení a spotrebitelia do energeticky úsporných opatrení, ktorých realizáciu ukladal zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. Domácnosti teraz profitujú z inštalácie merania, hydraulického vyregulovania, termostatických ventilov, pomerových rozdeľovačov tepla a v posledných rokoch najmä zo zateplenia. Mnohé kvôli rastúcim cenám tepla šetria, často aj na úkor tepelnej pohody. V dôsledku poklesu spotreby sú však existujúce systémy CZT predimenzované, čo zhoršuje energetickú efektívnosť výroby a distribúcie tepla. Prostredníctvom zákona o tepelnej energetike získali možnosť systematicky usmerňovať rozvoj zásobovania teplom mestá. No nie všetky ju využívajú. Svedčí o tom aj nekoordinovaná výstavba nových zdrojov tepla v dosahu existujúcich systémov CZT a nelogické odpájanie sa odberateľov od centrálnej dodávky.

3. Ako postupuje rekonštrukcia starých systémov a aké výhody z nej majú spotrebitelia?

Na Slovensku dodáva do systémov CTZ teplo za regulované ceny 320 subjektov. Mnohí postupne budujú domové odovzdávacie stanice tepla, ktorými chcú zabezpečiť lepší komfort dodávky pre spotrebiteľov. V snahe znížiť straty pri distribúcii tepla vymieňajú staré 4-rúrkové systémy za nové 2-rúrkové. Podiel využívania obnoviteľných zdrojov energie, hlavne drevnej biomasy, rastie. Spaľovaním biomasy je zabezpečená už takmer celá výroba tepla pre bytové domy v Snine, Bardejove, Senici, Novej Dubnici, Rajci, Želiezovciach a v Rohožníku. Tento rok pribudnú Topoľčany, Moldava nad Bodvou a ďalšie.

4. Aké sú osvedčené energeticky efektívne opatrenia v rodinných domoch?

Výrazný nárast ceny plynu pre domácnosti motivuje majiteľov domov znižovať spotrebu. Vymieňajú okná, zatepľujú obvodové plášte a strešné konštrukcie. Postupne nahrádzajú kotly za modernejšie s vyššou účinnosťou. Aby znížili náklady na vykurovanie, prednostne používajú biomasu. Plynom dokurujú len v prípade nutnosti. V novostavbách sa najčastejšie využívajú kondenzačné kotly. Tam, kde nie je dostupný zemný plyn, zase kotly na biomasu alebo tepelné čerpadlá.

Ing. Karol Kehér riaditeľ regionálnej pobočky Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry v Košiciach.

 

Zdroj: Nový čas, 14. septembra 2011; odborná špecializovaná príloha spoločnosti Mediaplanet Úspora energií č. 5; s. 4