Verejný sektor má v priebehu rokov 2011 až 2013 ušetriť rovnaký podiel energie ako priemysel. O tom, aké opatrenia je nutné vykonať a ako ich realizovať tak, aby bol ich výsledok efektívny, sa hovorilo na konferencii Energetická efektívnosť – vec verejná koncom mája 2012 v Dudinciach.
Podujatie pripravila Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) v rámci projektu bezplatného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU, ktorý je financovaný zo štrukturálnych fondov EÚ. Počas dvoch dní si informácie z oblasti legislatívy, prednášky ako opatrenia vykonať a prípadové štúdie o zrealizovaných projektoch vypočulo vyše 180 zástupcov obcí a miest a ústredných orgánov štátnej správy, ktorí majú v kompetencii prevádzku verejných budov.
Ako zdôraznila riaditeľka odboru legislatívy, metodológie a vzdelávania SIEA Kvetoslava Šoltésová, nároky na dosiahnutie energetických úspor vo verejnom sektore oproti minulosti vzrástli. Celkovo by sa malo na Slovensku v nasledujúcom období ušetriť ročne 3 122 TJ, čo je jedno percento priemernej konečnej spotreby energie v rokoch 2001 – 2005 (do uvádzanej konečnej spotreby sa nezarátava spotreba subjektov obchodujúcich s emisiami). Verejný sektor sa má na plánovaných úsporách podľa akčného plánu energetickej efektívnosti podieľať až 30 percentami. Spotreba by sa mala znížiť najmä vďaka opatreniam zameraným na úspory pri prevádzke budov.
Už len rok a pol
K. Šoltésová upozornila, že na realizáciu niektorých opatrení, ktoré predpisuje zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie, zostáva už len rok a pol. Vlastníci, respektíve správcovia nevýrobných budov s úžitkovou plochou nad 1 000 m2 s ústredným teplovodným vykurovaním musia do konca roka 2013 zabezpečiť hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy a rozvodov teplej vody. Tiež majú sústavu tepelných zariadení slúžiacich na vykurovanie vybaviť automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči. Súčasne sú povinní opatriť rozvody tepla a teplej vody vhodnou tepelnou izoláciou. Tieto povinnosti bude možné v budovách verejného sektora odložiť len v prípade, ak v nich budú plánované zásadnejšie opatrenia, ako napríklad zateplenie vonkajšieho plášťa. Prínosy hydraulického vyregulovania, vrátane základných technických súvislosti užitočných pri obstarávaní tejto služby, podrobne opísal konateľ spoločnosti Vyregulovanie.sk, spol. s r.o. Matej Gerboc v prednáške, ktorá je k dispozícii i v zvukovej podobe.
Ako ešte znížiť náklady
Ďalšie praktické rady, ktoré môžu zabezpečiť efektívnejšie využívanie energie vo verejných budovách, sa týkali vykurovania, ohrevu teplej vody a osvetlenia. Na čo je potrebné myslieť pri rekonštrukcii zdroja tepla vysvetlil Ladislav Truchlík zo spoločnosti K K H spol. s r.o. Upozornil na prednosti a obmedzenia kondenzačných kotlov, ktoré umožňujú veľmi efektívny spôsob výroby tepla v rekonštruovaných budovách a zmienil sa aj o ich využívaní na ohrev teplej vody. O inštalácii solárnych systémov v prevádzkach verejného sektora, vrátane príkladov už realizovaných projektov, podrobne rozprával Marián Ježo zo spoločnosti THERMO/SOLAR Žiar s.r.o. Zvukový záznam z jeho prednášky je zverejnený medzi prezentáciami. Detailom, ako prostredníctvom efektívneho osvetlenia skvalitniť pracovné a školské prostredie vo verejných, bola venovaná prednáška Richarda Kačíka z firmy LIGHTECH s.r.o.
Monitorovanie úspor
Keďže dosiahnutie naplánovaných záväzkov je nutné Európskej únii stále dôslednejšie preukazovať, aj verejný sektor má niekoľko povinností informovať o spotrebe energie, zrealizovaných úsporných opatreniach a ich výsledkoch v praxi. Údaje sa zhromažďujú a vyhodnocujú v Monitorovacom systéme efektívnosti pri využívaní energie, ktorý na základe poverenia Ministerstva hospodárstva SR prevádzkuje SIEA. Povinnosť pravidelne zasielať do monitorovacieho systému informácie už majú napríklad ústredné orgány štátnej správy a organizácie v ich pôsobnosti. Od roku 2014 tak budú musieť robiť aj obce a mestá.
V monitorovacom systéme sa zhromažďujú aj výsledky pravidelných kontrol kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov. Ich prevádzkovatelia majú povinnosť v pravidelných intervaloch nechať zariadenia preveriť. Cieľom kontroly je získať odporúčania, ako zariadenia prevádzkovať energeticky účinnejšie. Pokutu je možné dostať za nevykonanie kontroly v predpísanom termíne, nie za zlý technický stav zariadenia. O výsledkoch kontroly kotlov v roku 2011 na konferencii informoval Jozef Chudej z Ministerstva hospodárstva SR.
Audit alebo certifikát
Súčasťou monitorovacieho systému sú aj informácie o energetickej hospodárnosti budov z energetických auditov a energetických certifikátov. Rozdielom medzi oboma hodnoteniami sa vo svojej prezentácii venovala Bronislava Herdová z En-Efekt, s.r.o. Energetické audity sú zo zákona povinné pre výrobné budovy a ich cieľom je navrhnúť opatrenia na minimalizáciu nákladov na energiu, prevádzku a posúdiť možnosti využitia kogeneračnej výroby a obnoviteľných zdrojov energie. Reálny stav sa zisťuje na základe obhliadky, záznamov o doterajšej spotrebe energie a prípadných meraní, ak údaje o spotrebe nie sú prístupné. Súčasťou auditu musia byť aj návrhy opatrení na zníženie energetickej efektívnosti. Audity si dávajú vypracovávať firmy aj dobrovoľne. Napríklad v prípade kúpy, či predaja objektu, alebo pred rozhodnutím o prípadnej investícii, či na základe požiadavky banky, ktorá poskytuje úver.
Cieľom energetickej certifikácie budov je výpočtom stanoviť energetickú potrebu objektu na základe normatívnych pravidiel. Výsledkom certifikácie je uvedenie množstva energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie a tiež na osvetlenie. Nezohľadňuje sa pri tom reálny čas využívania objektu, ani geografické podmienky v oblasti, kde je budova umiestnená. Podľa vypočítanej hodnoty sa budovy delia do energetických tried. Ak je certifikácia vykonaná precízne, mali by sa dať budovy medzi sebou porovnávať.
Povinná certifikácia pre verejné objekty
Momentálne je certifikácia povinná iba pri predaji, prenájme a dokončení novej budovy alebo po významnej obnove existujúcej budovy. „Ak sa schváli pripravované nové znenie zákona o energetickej hospodárnosti budov, mali by byť v januári 2013 certifikované všetky veľké budovy s plochou viac ako 500 m2 celkovej podlahovej plochy, ktoré používa právnická osoba verejného sektora a verejnosť ju často navštevuje,“ uviedla na konferencii Alena Ohradzanská z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Podľa návrhu by sa táto podlahová plocha mala v júli 2015 znížiť až na 250 m2. Prehľad energetických certifikátov vydaných od roku 2010 je k dispozícii na stránke www.inforeg.sk.
Projektové tepelno-technické hodnotenie
Samostatný blok konferencie bol venovaný už realizovaných projektom zameraným na zlepšenie energetickej hospodárnosti vo verejnom sektore. Viacerí prednášajúci naznačili, že plány na dosiahnutie úspor sa v praxi nie vždy darí naplniť. Ako zdôraznil vo svojej prednáške Pavol Kosa z odboru legislatívy, metodológie a vzdelávania SIEA, základným predpokladom úspešného projektu pri obnove budov je vychádzať z reálnych východiskových podkladov. Spresnil, že problém je často v nedostatočnej príprave projektového tepelno-technického hodnotenia objektov. V tejto súvislosti upozornil aj na špecifiká tohto hodnotenia. Medzi časté chyby zaradil aj chýbajúce vyhodnotenie reálneho vplyvu zateplenia na iné prevádzkové parametre. Často sa zabúda na potrebu hydraulického vyregulovania objektu a na posúdenie primeranosti výkonu tepelného zdroja, ktorý býva po zateplení predimenzovaný. P. Kosa zdôraznil, že tepelno-technické hodnotenie nemožno zamieňať s certifikáciou budov. „Verejný sektor a projektanti neboli v minulosti odborne ani kapacitne pripravení na obrovský pretlak príležitostí financovať obnovu budov verejného sektora z grantov,“ uviedol P. Kosa. Čiastočné riešenie tohto problému navrhli aj účastníci konferencie. Samotnej príprave projektov by podľa nich mali prechádzať školenia tak pre obstarávateľov z radov zástupcov verejného sektora, ako aj pre projektantov.
V rukách odborníkov
Prehľad prezentovaných zrealizovaných projektov naznačil, že vyššie úspory dosiahli tí, ktorí nepodcenili prípravu projektov a dôsledne kontrolovali aj samotnú realizáciu. Vo verejnom sektore sa už podarilo zrealizovať aj niekoľko kontraktov zameraných na zníženie spotreby energie objektov, pri ktorých sa investície splatili z úspor. Ďalšou dobrou správou je, že postupne prestáva platiť pravidlo, podľa ktorého dodávatelia komplexných energetických služieb boli ochotní realizovať len väčšie zákazky. Spravovaný súbor verejných budov pri nich napríklad spotreboval energiu za viac ako 200 tisíc € ročne. Podľa informácií Františka Kuťu zo spoločnosti Siemens, s.r.o. už pre banky začína byť zaujímavá aj modernizácia technickej infraštruktúry v objektoch s menšou spotrebou energie. Na konferencii sa prezentovali výsledky takto energeticky spravovaných školských budov v Trnavskom samosprávnom kraji. Podobný zámer – zveriť správu energetických zariadení v školách odbornému partnerovi má aj Košický samosprávny kraj. No projekty, kde sa investície do verejných budov vracajú z úspor sú takmer výlučne zamerané na výmenu a modernizáciu technológie. Samotná obnova plášťov budov naďalej zostáva doménou projektov financovaných z grantov a dotácií.
Ako sa vyznať
Počas prvého dňa konferencie sa uskutočnila i panelová diskusia na tému Ako sa vyznať v obchodných vzťahoch pri dodávke energie. Účastníci panelovej diskusie prítomným vysvetlili štruktúru ceny jednotlivých komodít ako je teplo, plyn a elektrina. Upozornili tiež na podrobnosti a obmedzenia, ktoré sú pri vyjednávaní o cenách s dodávateľmi dôležité. Aj tu, podobne ako pri investíciách do obnovy budov pritom platí, že pred zásadným rozhodnutím o zmene dodávateľa či výbere realizátora, je vzácna každá dobrá na mieru šitá rada. Zástupcovia verejného sektora ju môžu získať bezplatne od SIEA v rámci projektu odborného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU.
Prezentácie
BLOK: Energetická efektívnosť – formálna povinnosť alebo užitočná nevyhnutnosť
Aké opatrenia na úsporu energie čakajú verejný sektor – Kvetoslava Šoltésová, Diana Kosová, Slovenská inovačná a energetická agentúra
Prečo by mal ísť verejný sektor príkladom v energetickej hospodárnosti budov – Alena Ohradzanská, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
Do akej miery sú vykurovacie a klimatizačné systémy vo verejných budovách účinné – Jozef Chudej, Ministerstvo hospodárstva SR
Budovy: audit alebo certifikát – Bronislava Herdová, En-Efekt, s.r.o.
BLOK: Úspora energie – chcete niečo urobiť pre zníženie nákladov?
Modernizácia budov financovaná z úspor nákladov na energiu – František Kuťa, Siemens, s.r.o.
Na čo je potrebné myslieť pri výstavbe alebo modernizácii zdrojov tepla – Ladislav Truchlík, K K H spol. s r.o.
Vykurovací systém – čo je dôležité pre dosiahnutie úspor energie – Matej Gerboc, Vyregulovanie.sk, spol. s r.o. (zvukový záznam – mp3, 27 MB, pri prehrávaní odporúčame uložiť do počítača alebo otvoriť v novom okne)
Možnosti zabezpečenia ohrevu vody s využitím slnečnej energie vo verejných budovách – Marian Ježo, THERMO/SOLAR Žiar s.r.o. (zvukový záznam – mp3, 20 MB, pri prehrávaní odporúčame uložiť do počítača alebo otvoriť v novom okne)
Ako na efektívne osvetlenie pre verejné budovy – Eduard Kačík, Richard Kačík, LIGHTECH s.r.o.
BLOK: Teória a realita v oblasti energetickej efektívnosti verejných budov
Ako vybrať skutočné energeticky úsporné opatrenia – Zuzana Behríková, EkoFond, n. f.
Kde sa skrýva efektívnosť alebo ako pripraviť úspešný projekt – Pavol Kosa, Slovenská inovačná a energetická agentúra
Úspory energie vo verejných budovách – pilotný projekt pre Trnavský a Nitriansky samosprávny kraj – Peter Kovář, Slovenská inovačná a energetická agentúra
Zásady energetického manažmentu budov v Trnavskom samosprávnom kraji – Rastislav Zovčák, Dalkia, a. s.
Úspory energie na stredných školách s využitím zdrojov Európskeho sociálneho fondu – Peter Koščo, Košický samosprávny kraj
Oplatí sa samospráve zachovať centrálne zásobovanie teplom? – Peter Švaral, mesto Rohožník
PANELOVÁ DISKUSIA: Ako sa vyznať v obchodných vzťahoch pri dodávke energie
Cena za elektrinu, jej štruktúra a špecifiká – Andrej Köllner, ZSE Energia, a. s.
Cena za plyn, jej štruktúra a špecifiká – Erich Gaďo, SPP, a. s.
Cena za teplo, jej štruktúra a špecifiká – Karol Kehér, Slovenská inovačná a energetická agentúra
Podujatie sa konalo v rámci projektu bezplatného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Záujemcovia o problematiku môžu požiadať o bezplatné konzultácie aj na bezplatnej linke 0800 199 399 alebo osobne v troch poradenských centrách v Trenčíne, Banskej Bystrici a v Košiciach.
Smernica vyžaduje kvalitu
Keďže európska smernica od jednotlivých členských štátov vyžadovala, aby sa zlepšila kvalita kontrol, novinky v zákone sa týkajú aj tejto časti. Každá oprávnená osoba, musí jednu kópiu z každej správy z kontroly zaslať do 31. januára nasledujúceho roku v elektronickej podobe do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti, ktorý prevádzkuje SIEA. Podľa nového zákona bude vykonávaná kontrola kvality ich štatisticky významného percentuálneho podielu z odovzdaných správ. Skontrolovaná však bude minimálne jedna správa od každej oprávnenej osoby, ktorá správu zaslala. Kontrolu podľa zákona vykonáva MH SR, ktoré však môže touto povinnosťou poveriť právnickú osobu vo svojej pôsobnosti. Ak sa zistí nekvalitné vykonávanie kontroly, môže ministerstvo vyčiarknuť odborne spôsobilú osobu zo zoznamu odborne spôsobilých osôb. Takáto osoba môže požiadať o opätovné zapísanie až po piatich rokoch, musí však úspešne vykonať skúšku odbornej spôsobilosti. MH SR poverilo overovaním kvality správ z kontrol SIEA.