ZVEREJNENÉ 6. 4. 2009
1. Čo má žiadateľ zahrnúť do výdavkov v povinnom ukazovateli dopadu Výdavky na inovácie?
Ukazovateľ zahŕňa všetky výdavky vzťahujúce sa k vedeckým, technologickým, finančným a organizačným krokom, ktoré sú zamerané na zavedenie technologicky nových alebo zdokonalených produktov a procesov. Patria sem výdavky na vnútorný výskum a vývoj, zaobstaranie výskumu a vývoja, zaobstaranie strojov a zariadení, zaobstaranie ostatných vonkajších znalostí (patenty, licencie, softvér), ďalej výdavky na školenia, aktivity marketingu (uvedenie inovácií na trh) a na prípravnú fázu produkcie.
ZVEREJNENÉ 27. 3. 2009
1. Žiadateľ má všetky výdavky v rozpočte rozdeliť podľa príslušnosti časti projektu k priemyselnému výskumu a experimentálnemu vývoju. Ako má postupovať žiadateľ, keď z definícií výskumu a vývoja uvedených v schéme štátnej pomoci jednoznačne nevyplýva, ktoré aktivity možno považovať za výskum a ktoré za vývoj?
Za správne začlenenie výdavkov podľa príslušnosti časti projektu k výskumu alebo vývoju je zodpovedný žiadateľ, ktorý má všetky detailné informácie o cieľoch projektu. Definície aplikovaného výskumu a experimentálneho vývoja sú uvedené v Nariadení Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008.
2. V rámci príslušnej schémy sú štyri oprávnené kategórie (priemyselný výskum, experimentálny vývoj a štúdie uskutočniteľnosti pre výskum a vývoj). Môže žiadateľ v jednom projekte kombinovať rôzne kategórie?
Žiadateľ môže kombinovať v rámci jedného projektu rôzne kategórie. Podstatné je, že žiadateľ musí napĺňať všetky indikátory, ku ktorým sa zaviazal a v povinnej prílohe č. 16 Podrobný rozpočet projektu (vo formáte xls.) musí presne rozlíšiť, ktoré výdavky patria do jednotlivých kategórií s príslušnou intenzitou pomoci. Oprávnené kategórie odporúčame v podrobnom rozpočte rozlíšiť v stĺpci B, kde pred názov aktivity treba uviesť oprávnenú kategóriu (priemyselný výskum, experimentálny vývoj, štúdia uskutočniteľnosti pre výskum alebo štúdia uskutočniteľnosti pre vývoj). Začlenenie výdavkov do niektorej z oprávnených kategórií s príslušnou intenzitou musí žiadateľ zdôvodniť v povinnej prílohe č. 1 Opis projekt v časti 4. Popis realizácie projektu.
3. Môže žiadateľ v rámci jedného projektu s jedným výskumným cieľom preskúmať tri rozličné riešenia dosiahnutia cieľa?
Áno.
4. Je potrebné obstarávať prostredníctvom obchodnej verejnej súťaže aj patenty?
Z časti G príslušnej schémy štátnej pomoci vplýva, že výdavky na kúpu patentov možno považovať za oprávnené, len ak sú patenty obstarané na základe výsledku obchodnej verejnej súťaže.
5. Môže byť predmetom projektu len zakúpenie patentu od výskumno-vývojovej spoločnosti? Alebo je nevyhnutné, aby takto zakúpený patent žiadateľ použil na konkrétnu výskumno-vývojovú úlohu?
Projekt zameraný len na kúpu patentu nie je oprávnený. Ako sa uvádza v príslušnej schéme: „Účelom pomoci je zvýšenie konkurencieschopnosti výrobkov prostredníctvom priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií, výsledky ktorých budú priamo realizované vo výrobe, obchode a službách.“
6. Môže žiadateľ realizovať aj projekt zameraný na vytvorenie funkčnej vzorky k patentu, ktorú by následne predal?
Nie, funkčnú vzorku k patentu, teda prototyp nemôže predať. Ako je uvedené v príslušnej schéme štátnej pomoci časti F výstupy projektu musia spĺňať tieto podmienky musia byť používané výlučne prijímateľom pri výkone podnikateľskej činnosti a musia byť zaradené do majetku prijímateľa a zostať v jeho majetku minimálne päť rokov po ukončení realizácie projektu pri dodržaní zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (odpisovanie majetku).
7. Ak je cieľom projektu vývoj prototypu zariadenia, prostredníctvom, ktorého chce žiadateľ produkovať svoje konečné výrobky, môže prototyp umiestniť do vlastnej výrobnej haly a vyrábať na ňom svoje konečné produkty určené na predaj?
Áno, žiadateľ môže prototyp, ktorý je konečným cieľom projektu, využívať na výrobu svojich konečných výrobkov určených na predaj. Musí však pri tom postupovať v súlade so schémou, kde sa v bode F Oprávnené projekty uvádza, že skúšobná výroba a testovanie výrobkov, postupov a služieb sú tiež oprávnené na poskytnutie pomoci za predpokladu, že sa nemôžu použiť alebo upraviť na použitie v priemyselných aplikáciách alebo na komerčné účely.
8. Po ukončení realizácie projektu by mal výsledok projektu zostať minimálne päť rokov v majetku prijímateľa pomoci. Môže ho prijímateľ prenajímať?
Prenájom výsledkov projektu nie je možný. Ako sa uvádza v príslušnej schéme pomoci na str. 7 výstupy projektu „musia byť používané výlučne prijímateľom pri výkone podnikateľskej činnosti“.
9. Môže byť jednou z aktivít projektu štúdia technickej uskutočniteľnosti vypracovaná vlastnými odborníkmi spoločnosti?
Nie, výdavky na štúdiu technickej uskutočniteľnosti vypracované zamestnancami žiadateľa nie sú oprávnené. V príslušnej schéme v časti G. Oprávnené výdavky v bode G. 4 je uvedené, že oprávnené sú „mzdové výdavky na riešiteľov projektu, a to výskumných pracovníkov a technikov, v rozsahu, v ktorom sa priamo podieľajú výlučne na výskumnom projekte“. Vypracovanie štúdie technickej uskutočniteľnosti nie je považované za výskumný alebo vývojový projekt. Ako sa uvádza v príslušnej schéme v bode G5, oprávnené sú len výdavky na obstaranie štúdie technickej uskutočniteľnosti.
10. V časti E schémy je uvedené, ktoré odvetvia nie sú oprávnené. Znamená to, že žiadateľ tieto činnosti nesmie mať ani zapísané v predmete činnosti v príslušných registroch, alebo ich môže mať zapísané, ale nesmel z nich mať v predchádzajúcom účtovnom období žiaden príjem?
Žiadateľ môže mať činnosti uvedené v neoprávnených odvetviach zapísané v predmete činnosti, ale nesmie z nich mať žiaden príjem v prechádzajúcom účtovnom období. V tejto súvislosti musí v rámci povinnej prílohy č. 15 predložiť „Čestné vyhlásenie žiadateľa, podpísané štatutárnym orgánom žiadateľa, že nepôsobí v odvetviach, na ktoré sa schéma pomoci nevzťahuje, t.j. v predchádzajúcom účtovnom období nevykazoval žiaden obrat v odvetviach, na ktoré sa schéma pomoci nevzťahuje (čl. E schémy).“
11. Oprávneným výdavkom sú mzdové výdavky na riešiteľov. Je potrebné, aby títo pracovníci boli internými zamestnancami žiadateľa? Je akceptovateľná forma pracovného pomeru dohoda o vykonaní prace, prípadne príkazná zmluva?
Žiadateľ sa môže rozhodnúť, či riešenie projektu alebo jeho časti zadá riešiteľovi, víťazovi obchodnej verejnej súťaže (OVS) alebo bude projekt alebo jeho časť riešiť sám, vlastnými kapacitami, prostredníctvom vlastných zamestnancov, ktorých mzdové výdavky, v súlade s definíciou uvedenou v schéme v časti G3, môže zaradiť medzi oprávnené výdavky projektu. Personálne výdavky na riešiteľov projektu pracujúcich na projekte na základe dohody o vykonaní práce respektíve príkaznej zmluvy nie sú oprávnené.
12. Možno považovať za vývojových pracovníkov a technikov, ktorých mzdové výdavky sú podľa schémy oprávnené, aj robotníkov – špecialistov vo výskumnej dielni? Väčšinou majú stredné vzdelanie, prípadne maturitu, boli by ich mzdové výdavky súvisiace s projektom oprávnené?
Áno, ak bude náležite preukázaná súvislosť s realizáciou projektu.
13. Do oprávnených nákladov okrem iného patria aj mzdové výdavky na riešiteľov úloh vrátane odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Je to časť odvodov, ktorú platí za zamestnanca zamestnávateľ alebo časť odvodov, ktoré sú odrátavané zo mzdy zamestnanca?
Oprávnené sú odvody na zdravotné a sociálne poistenie platené zamestnávateľom.
14. Čo všetko je potrebné pre dokladovanie mzdových výdavkov na riešiteľov projektu a ich zamestnaneckého pomeru?
Ako sa uvádza v schéme štátnej pomoci, už v predkladanej žiadosti o NFP musí žiadateľ v rámci povinnej prílohy č. 1 Opis projektu, časť 4.2 uviesť počet pracovníkov a dobu ich podieľania sa výlučne na výskumnom a vývojovom projekte. Pri podávaní Žiadostí o platbu musí príjemca pomoci jednoznačne preukázať oprávnenosť mzdových výdavkov dokladmi vystavenými v zmysle platných právnych predpisov SR a EÚ a podmienok výzvy. Za správnosť formy a obsahu týchto dokladov zodpovedá žiadateľ. V každom prípade musí predložiť zoznam zamestnancov, ktorí pracovali na projekte s počtom hodín, ktoré na projekte odpracovali a podielom ich mzdy, ktorá prislúcha na projekt. Ďalšie relevantné dokumenty predkladané pri kontrole oprávnenosti výdavkov sú napríklad mzdové listy zamestnancov zapojených do projektu; výpis z účtu preukazujúci, že podnik vyplatil mzdy zamestnancom zapojených do projektu; zoznam zamestnancov zapojených do projektu so zoznamom čísel ich osobných účtov, na ktoré im zamestnávateľ vypláca mzdu, prehľad o dochádzke zamestnancov zapojených do projektu, pracovné výkazy zamestnancov zapojených do projektu a i. Oprávnenosť výdavkov na odvody na sociálne a zdravotné poistenie prijímatelia preukazujú okrem iného mesačnými výkazmi poistného zo Sociálnej poisťovne a príslušných zdravotných poisťovní, ďalej výpisom z účtu preukazujúcim, že prijímateľ odviedol odvody do príslušných poisťovní a napríklad aj čestným vyhlásením zodpovedného pracovníka o tom, že poistné, ktoré podnik odviedol do jednotlivých poisťovní, obsahuje aj poistné, ktoré sa viaže k mzdovým nákladom zamestnancov zapojených do projektu. Pracovné zmluvy zamestnancov budú predmetom overenia na mieste projektu.
15. V akých prípadoch možno zariadenia považovať za „priamo spotrebovaný materiál“, resp. „dodávky materiálu“?
Jednoznačná odpoveď by vyplynula z konkrétnejšej otázky. Všeobecne možno považovať za priamo spotrebovaný materiál iba také zariadenie, ktoré je neoddeliteľnou integrovanou súčasťou prototypu, ktorého vytvorenie je cieľom projekte.
16. V príručke pre žiadateľa v časti 3.3 Oprávnené výdavky sú uvedené pri výdavkoch vynaložených „na priamo spotrebovaný materiál výlučne v súvislosti s realizáciou projektu“ tri podmienky, kedy nemusí žiadateľ realizovať výber dodávateľa prostredníctvom obchodnej verejnej súťaže. Na to, aby nemusel žiadateľ robiť OVS, musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne?
Na to, aby žiadateľ nemusel vykonať obchodnú verejnú súťaž v prípade výdavkov vynaložených na priamo spotrebovaný materiál v zmysle schémy, stačí, aby splnil jednu z troch podmienok uvedených v príručke na str. 7.
17. V príručke pre žiadateľa na str. 7 sú uvedené prípady, kedy žiadateľ nie je povinný vykonať OVS. Sú finančne limitované nákupy, ak žiadateľ materiál obstará v súlade s vnútropodnikovou smernicou podľa noriem ISO radu 9000, resp. spotrebuje materiál, ktorý obstaral pre potreby výrobnej činnosti podniku?
V prípade obstarávania materiálu priamo spotrebovaného výlučne v súvislosti s realizáciou projektu v súlade s vnútropodnikovou smernicou, ktorá je súčasťou certifikovaného systému manažérstva kvality podľa noriem ISO radu 9000, nie sú stanovené žiadne finančné limity. Finančné limity v tejto súvislosti nie sú stanovené ani v prípade materiálu, ktorý bol obstaraný pre potreby výrobnej činnosti podniku.
18. Môže byť riešiteľ výskumnej úlohy, prípadne dodávateľ všeobecne, podnikateľský subjekt z krajín mimo Európskej únie?
Áno, môže.
19. Môže žiadateľ s obratom 100 miliónov SK požiadať o podporu – NFP v celkovej hodnote 200 miliónov Sk?
Áno, ale žiadateľ musí mať v rámci realizácie projektu zabezpečené aj záložné právo, ktorým je schopný pokryť hodnotu poskytnutého NFP.
20. Môže byť oprávneným žiadateľom softvérová firma, ktorá by predložila projekt na vytvorenie nového softvéru, napríklad na zabezpečenie počítačovej bezpečnosti alebo softvéru na riadenie podniku, vrátane riadenia, evidencie a prehľadov o ekonomike, skladoch či výrobe?
Podľa príslušnej schémy nie je oprávneným projektom vývoj softvéru zameraného všeobecne, napríklad na počítačovú bezpečnosť alebo riadenie podniku. V schéme štátnej pomoci sú v časti F vymedzené druhy konkrétnych oblastí, na ktoré musia byť zamerané oprávnené projekty. Vývoj nového softvéru by mohol byť oprávnený, ak by bol súčasťou projektu zameraného na konkrétne podporované oblasti. Oprávneným žiadateľom by mohol byť v prípade vývoja softvéru napríklad podnik, ktorý chce softvér používať vo svojej výrobe, obchode a službách, ak tieto spadajú do vymedzených oblastí. Podnik špecializujúci sa na vývoj softvéru môže byť v tomto prípade dodávateľom výskumnej úlohy, ale nie žiadateľom o NFP.
21. Sú oprávnenými žiadateľmi štátne podniky?
Štátne podniky sú oprávnenými prijímateľmi v rámci výzvy KaHR-13SP-0801. V prípade, že si chce štátny podnik zabezpečovať projekt alebo jeho časť vlastnými kapacitami však musí spĺňať podmienku, že podiel tržieb z priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja majú nižší ako 50% z tržieb z predaja vlastných výrobkov a služieb vypočítaných z účtovnej závierky ku koncu roka predchádzajúcemu podaniu žiadosti o NFP.
22. Môže si žiadateľ po skončení projektu napríklad v Ázii nechať vyrábať produkty, ktoré vzišli z experimentálne vývoja podporeného nenávratným finančným príspevkom a predávať ich ako slovenský subjekt ďalej do sveta?
Využitie výsledkov projektu, vrátane umiestnenia výroby výrobkov, ktorých návrhy vznikli z výskumu alebo vývoja podporeného EÚ, musí byť iba v krajinách Spoločenstva. V tejto súvislosti sa uvádza v Schéme štátnej pomoci na str. 4, Účelom pomoci je „podpora priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja smerovaného do inovácií s cieľom rozšírenia výskumno-inovačnej základne a využitia výsledkov výskumu, vývoja a inovácií v Spoločenstve.“
23. V prípade, že firma rieši výskum a vývoj vlastnými riešiteľskými kapacitami, je treba uviesť aj mená riešiteľov, ich funkciu v organizácii, zaradenie v projekte, zabezpečované aktivity a počet dní na projekte, ktoré sú stanovené v povinnej prílohe Opis realizácie projektu v tabuľke v časti 4.2. Personálne zabezpečenie?
Žiadatelia nemusia do tabuľky 4.2 Personálne zabezpečenie uvádzať mená zamestnancov podieľajúcich sa na projekte. Funkciu zamestnancov v organizácii, zaradenie v projekte, zabezpečované aktivity a počet dní na projekte musia žiadatelia uvádzať. Uvedené údaje vypovedajú o personálnom zabezpečení projektu a majú vplyv na mzdové výdavky.
24. Musí žiadateľ predkladať všetky povinné prílohy aj v elektronickej forme aj k elektronickej verzii žiadosti zasielanej prostredníctvom ITMS?
Žiadatelia pri výzve KaHR-13SP-0801 nemajú povinnosť pripájať povinné prílohy k elektronickej verzii žiadosti zasielanej prostredníctvom ITMS.