Hoci využívanie biometánu dáva široké možnosti ekologického energetického využitia prírodných zdrojov a odpadov, na Slovensku doteraz neexistuje žiadna biometánová stanica. Popísať dôvody tohto stavu a navrhnúť spôsob odstránenia bariér na trhu s biometánom, bolo cieľom projektu GreenGasGreed, na ktorom sa podieľala Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA).
Dôvody nepriaznivých podmienok pre využívanie biometánu a návrhy riešení sú uvedené v Národnej cestovnej mape pre rozvoj výroby a využívania biometánu na Slovensku. Analýzu pripravila SIEA vďaka projektu GreenGasGrids spoufinancovanému z komunitárneho programu Európskej únie „Intelligent Energy – Europe“. Na medzinárodnom projekte spolupracovali organizácie z 12 krajín. Spomedzi nich malo najväčšie skúsenosti s využívaním biometánu predovšetkým Holandsko, Nemecko a Rakúsko. Ich účinné a efektívne schémy, ktoré odstraňujú bariéry vo využívaní tejto suroviny, boli pre ostatné krajiny inšpiráciou. Na príprave národnej cestovnej mapy sa v priebehu rokov 2012 a 2013 podieľali špecialisti z takmer 20 relevantných organizácií na Slovensku. Najaktívnejší z nich sa zišli na dvoch workshopoch, počas ktorých prediskutovali a zapracovali nové pripomienky a podnety. Podrobnejšie informácie o projekte, vrátane samotnej mapy, sú k dispozícii na webovej stránke SIEA.
Výroba biometánu je ideálnym riešením pre zužitkovanie biomasy z biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, z exkrementov hospodárskych zvierat, ale aj z trávnatej senáže či kukuričnej siláže, ktorú by bolo možné pestovať aspoň na časti z približne 500 tis. ha momentálne nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy. Biometán je možné využiť na výrobu elektriny, tepla, ale aj ako palivo v doprave. Stlačený biometán (CBG) našiel uplatnenie v hromadnej osobnej a nákladnej doprave pôsobiacej v ohraničených územiach v blízkosti plniacich staníc. V individuálnej osobnej doprave je ho možno použiť bez obmedzenia pri bežnej infraštruktúre plniacich staníc.
Podľa odborníkov je perspektívne podporovať predovšetkým výrobu biometánu z organických odpadov, ktoré končia na skládkach. Z odpadov odložených na skládkach a z hnojísk sa uvoľňuje metán, ktorý zaťažuje ovzdušie 30-násobne viac ako CO2. Jedna tona metánu uvoľneného zo skládok je totiž 30-krát škodlivejšia ako 1 tona CO2. „Vďaka biometánovým staniciam sa môže tento odpad nielen ekologicky likvidovať, ale aj energeticky zhodnotiť,“ uviedol riaditeľ odboru medzinárodnej spolupráce a projektov SIEA Pavel Starinský, ktorý bol vedúcim slovenskej časti projektu GreenGasGrids.
Špecialisti, ktorí sa na príprave národnej cestovnej mapy podieľali, označili za najväčšie prekážky nepriaznivé legislatívne a podporné podmienky na výroby biometánu na Slovensku a nízku informovanosť o ekologickej neškodnosti a prednostiach biometánových staníc. „Ekonomická návratnosť projektov je pri súčasnom nastavení málo motivačná, a i keď sa našli spoločnosti, ktoré chceli biometánové stanice v konkrétnych lokalitách postaviť, ich zámer neschválili miestni obyvatelia. Takto bolo zmarených viacero plánov,“ skonštatoval P. Starinský.
Keďže má na Slovensku podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov klesajúcu tendenciu, zaujímavé môže byť predovšetkým využitie biometánu v doprave. Z environmentálneho hľadiska je biometán spomedzi biopalív jednoznačne najvýhodnejšia voľba. Zatiaľ čo emisie E85 (Etanol) dosahujú 28 g CO2 /MJ paliva a bionafta (FAME) má hodnoty 17 g CO2/MJ paliva, pri biometáne sú to len 4 g CO2/MJ paliva. Výborné sú aj výsledky možného dojazdu. Pri porovnaní vzdialeností, ktoré môže prejsť osobné vozidlo poháňané rôznymi typmi biopalív, získaných z poľnohospodárskych plodín, ktoré boli dopestované z 1 hektára plochy ornej pôdy, sa zistilo, že s biometánom, získaným z kukuričnej siláže alebo z obilnín, bola prejdená vzdialenosť vozidla 2,9-krát väčšia ako vzdialenosť vozidla poháňaného bionaftou. Pri výpočtoch boli zvolené referenčné vozidlá s priemernou spotrebou benzínu 7,4 l/100 km a spotrebou nafty 5 l/100 km.
Tieto výhody biometánu si uvedomujú najmä vo Švédsku, kde jazdí na plyn 37 000 osobných áut, 1 700 autobusov a 550 nákladných vozidiel. Automobily tam celkovo spotrebujú 1,2 TWh plynu, z čoho 40 % tvorí zemný plyn a až 60 % biometán. Z celkovej výroby bioplynu v množstve 1,4 TWh/rok sa vo Švédsku 44,7 % využíva na výrobu tepla a 44,9 % po zušľachtení na biometán v doprave. Na Slovensku je v súčasnosti cca 1400 motorových vozidiel využívajúcich ako palivo iba zemný plyn, z toho je 300 autobusov.
„Biometán predstavuje veľkú príležitosť na zlepšenie stavu životného prostredia a tvorbu nových udržateľných pracovných miest. Veríme, že aj tento materiál prispeje k tomu, aby mohli politici na všetkých úrovniach spoznať prednosti a možnosti, ktoré prináša,“ uzavrel P. Starinský. V závere cestovnej mapy je formulovaných 9 základných opatrení, ktoré je potrebné realizovať, aby rozvoj biometánu v SR napredoval.
