Autor: Ing. Šmehyl Rastislav, PhD., Icopal, a. s., Štúrovo
Základným predpokladom predĺženia životnosti strešného plášťa je kvalifikovaná rekonštrukcia v kombinácii s vhodne navrhnutými a kvalitnými materiálmi. Skúsenosti mnohých investorov a realizačných firiem však poukazujú aj na prípady, kedy je nevyhnutné sanovať a opravovať už zrekonštruované strechy. Dôvodom je, v mnohých prípadoch, zle zvolená rekonštrukcia, presnejšie nesprávny prístup k rekonštrukcii.
Na Slovensku je množstvo starších panelových bytových domov, priemyselných objektov či administratívnych budov. Ich strechy potrebujú rekonštrukciu a nemalú pozornosť. Patria však do segmentu, v ktorom často dochádza k podceňovaniu dôležitosti a kvality realizácie. Ak používatelia objektov vsadia na profesionálne a komplexné prevedenie rekonštrukcie striech, výsledkom býva spokojnosť.
Materiály v minulosti a dnes
V minulosti bol najviac používaným materiálom na hydroizoláciu striech spomínaných objektov asfaltovaný pás. Na tých strechách, kde je dodnes, už však väčšinou neplní svoju funkciu.
Obr. 1 Koniec životnosti povlakovej krytiny z oxidovaných asfaltovaných pásov.
Viacerí si určite pamätajú na hydroizolačný materiál s názvom „IPA“. Názory naň sú rôzne. Aj preto je vhodné pripomenúť, že z prevratného materiálu v hydroizolovaní sa časom stala nočná mora nejedného investora. Neskôr bol asfalt, z ktorého sa pásy pôvodne vyrábali, zdokonalený a oxidovaný asfalt (s obmedzenými vlastnosťami z hľadiska teplotného použitia a opracovania) bol vďaka výsledkom výskumu nahradený modifikovanou verziou. Dnes používané asfaltové pásy sú neporovnateľne kvalitnejšie ako pôvodné. Umožňujú lepšie opracovanie zložitejších detailov. Sú využiteľné aj v náročných klimatických podmienkach.
Na splnenie predstáv investora o kvalitnej rekonštrukcii strechy však nestačí len kvalitný materiál. Dôležitý je aj prístup k rekonštrukcii a v neposlednom rade i „cena“.
Izolácia nemá zakrývať, ale izolovať
Aj dnes sa stretávame s realizáciami rekonštrukcií plochých striech, pri ktorých sa bez akéhokoľvek posudzovania a zamyslenia natavujú nové a nové vrstvy asfaltovaných pásov na pôvodnú asfaltovanú hydroizoláciu. Neprihliada pri tom na vlhkostné pomery v strešnom plášti, ani na potrebné dostatočné vyspádovanie striech.
Niektoré strechy nesú 3 až 9 cm pôvodnej povlakovej krytiny. Predstavuje to približne päť až pätnásť vrstiev starých asfaltovaných pásov na sebe.
Obr. 2 Odstránenie povlakovej krytiny – hrúbka cca 6 cm.
Problém väčšinou spočíva v zlom riešení rekonštrukcie. Natavovať nové vrstvy asfaltovaného pásu bez komplexného posúdenia jestvujúceho stavu strechy zväčša nevedie k úspešnému odstráneniu problémov plochých striech. Často sa stáva, že pridanie ďalšej vrstvy hydroizolácie nie je možné z hľadiska statického posúdenia nosnej konštrukcie. Jedinou alternatívou je odstránenie vrstiev starej povlakovej krytiny. Aj preto je dôležité v prvom rade venovať pozornosť zhodnoteniu aktuálneho stavu strešného plášťa a až na základe jeho posúdenia navrhnúť spôsob rekonštrukcie.
Reálny stav odhalí diagnostika
Takéto prípady si vyžadujú správne zhodnotenie stavu strešného plášťa. Diagnostika je nevyhnutným predpokladom ďalšieho postupu rekonštrukcie strechy. Ak je urobená nesprávne, následkom je nevhodne navrhnutý spôsob rekonštrukcie, ktorý môže výrazne ovplyvniť jej celkovú funkčnosť. Kvalitné realizačné firmy alebo dodávatelia hydroizolačných materiálov pre strešné konštrukcie ponúkajú technický servis, v rámci ktorého zisťujú reálny stav strechy. Na základe výsledkov navrhnú ďalší postup rekonštrukcie.
Po vizuálnej kontrole kvality strechy sa pomocou sondy zisťuje vlhkosť v strešnom plášti, počet a zloženie jednotlivých vrstiev. Následne sa odtrhovou skúškou vyhodnotí únosnosť podkladu. Podľa zistených skutočností a podľa požiadavky na možnosť zateplenia strechy sa navrhne vhodný spôsob rekonštrukcie. Pokiaľ nie je požiadavka na zvýšenie tepelno-technických vlastností strechy, rieši sa iba otázka hydroizolácie.
Obr. 3 Sonda do strešného plášťa umožňuje zistiť jeho skutočný stav.
Riešenia
V prípade, že vlhkosť prenikla všetkými vrstvami, je mnohokrát potrebná celková výmena všetkých porušených vrstiev, nielen hydroizolačnej. Vtedy je nevyhnutné zhotoviť nový strešný plášť (nová parozábrana, tepelná izolácia alebo hydroizolácia), v závislosti od druhu a skladby použitého materiálu.
V prípade vyhovujúceho stavu pôvodnej povlakovej krytiny je možné novú hydroizolačnú vrstvu aplikovať priamo na pôvodnú. Pri takomto riešení by sa však mali využívať tzv. expanzné vrstvy. Môžu sa pridať špeciálne pásy s úpravou spodného povrchu systémom kanálikov, alebo voľne položený pás s otvormi, na ktorý sa nataví vrchná vrstva povlakovej krytiny.
Výsledky odtrhovej skúšky rozhodnú o tom, či sa povlaková krytina upevní na podklad mechanickým kotvením alebo či sa celoplošne nataví. Výhodou mechanického kotvenia je hlavne to, že pôvodný podkladový asfaltovaný pás nemusí byť tak kvalitný ako v prípade natavenia novej povlakovej krytiny.
Obr. 4 Mechanické kotvenie hydroizolácie z mPVC fólie cez tepelnú izoláciu do nosnej strešnej konštrukcie.
Strešný plášť môže obsahovať určitú vlhkosť, pôsobením ktorej sa môže nová vrstva deformovať. Mechanicky kotvené asfaltové pásy sú prichytené do nosnej konštrukcie pomocou vhodných kotiev a lepia sa navzájom iba v mieste spoja. Vzniknutá vodná para sa tak môže roztiahnuť do väčšej plochy a neporuší novú vrstvu hydroizolácie. Preto je pri mechanickom kotvení dôležité perforovať starú krytinu minimálne na 2 % plochy.
Ak nie je možné povlakovú krytinu kotviť, natavujú sa asfaltové pásy na starú krytinu cez expanznú vrstvu (špeciálne perforované pásy). Asfaltový pás sa nataví ako vrchná vrstva.
Zateplenie
V prípade zateplenia je môžné použiť viaceré druhy tepelných izolácií, od ktorých závisí aplikácia vhodných asfaltovaných pásov.
Ak realizujeme zateplenie penovým polystyrénom, natavovať asfaltové pásy priamo na neho nie je možné. Výrobcovia však ponúkajú už hotový alsfaltový pás nakašírovaný na polystyréne. Ak sa použije penový polystyrén bez kašírovania, je možné použiť spodný samolepiaci asfaltový pás a horný pás nataviť.
V prípade minerálnej vlny je možné mechanicky kotviť alebo celoplošne nataviť kašírovanú minerálnu vlnu asfaltovaným pásom. V oboch prípadoch tepelných izolácií (pri vlne i polystyréne) je možné povlakovú krytinu aj voľne položiť a zaťažiť ju stabilizačnou vrstvou.
Minimálny spád
Pri zvažovaní cenových ponúk realizačných spoločností sa netreba riadiť iba kritériom najnižšej ceny. Ponuka solídnej realizačnej spoločnosti by mala zahŕňať aj prespádovanie strechy.
Norma STN 73 1901 Navrhovanie striech určuje minimálny sklon strechy 1°, ktorým by mala zrážková voda odtekať do strešných vpustov. I dnes sa často stretávame s nedoriešením spádovania u rekonštruovaných striech.
Obr. 5 Nesprávne vyspádovaná plochá strecha.
Výsledkom je, že aj po aplikácii novej hydroizolácie sa na strechách nachádzajú kaluže. V minulosti sa strechy realizovali bez spádu, čo malo za následok nerovnomerné namáhanie hydroizolácie stojatou vodou na viacerých miestach. Zmrazovacie cykly spolu s UV žiarením tak výrazne znižovali životnosť krytín.
Dlhodobá životnosť
Predchádzať rekonštrukciám len nedávno obnovených striech možno iba výberom osvedčenej realizačnej spoločnosti. Ďalším nevyhnutným predpokladom je zistenie aktuálneho stavu strešného plášťa a správne zvládnutie detailov. Podľa STN 73 1901 Navrhovanie striech by prechody a prestupy na strechách mali byť ukončené a zatmelené minimálne 15 cm nad úrovňou hydroizolácie.
Obr. 6 Pohľad na zrekonštruovanú plochú strechu z asfaltovaných pásov.
Dôraz treba klásť aj na profesionalitu realizačnej spoločnosti. Postup pri rekonštrukcií by nemal byť závislý len od najlepšej cenovej ponuky, ale aj od postupu a hlavne prístupu k danej rekonštrukcii.
Článok bol zverejnený v zborníku k seminárom S energiou efektívne v bytových domoch , ktoré sa uskutočnili v októbri 2011 v Žiline, Prešove, Banskej Bystrici a v Trnave v rámci projektu bezplatného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU.
