O aktuálnych legislatívnych predpisoch, ktoré majú slovenských spotrebiteľov motivovať k znižovaniu spotreby energie, aby sa dosiahol celoeurópsky cieľ v podobe úspory energie vo výške 20 % do roku 2020, sa hovorilo na seminári Energetická efektívnosť. Podujatie sa uskutočnilo počas veľtrhu CONECO RACIOENERGIA 11. apríla 2013 v Bratislave.
Odborný program pripravila Slovenská inovačná a energetická agentúra v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR. Podujatie bolo určené pre všetkých, ktorí chceli z prvej ruky vedieť, aké sú aktuálne povinnosti a koho sa dotknú. Na seminári sa hovorilo aj ďalších plánoch, ktoré vyplynuli zo Smernice 2012/27/EU o energetickej efektívnosti. Jedným z nich je aj povinnosť štátu navrhnúť systém, ako od januára 2014 každoročne obnoviť 3 % nehospodárnych budov, ktoré vlastnia alebo využívajú ústredné orgány štátnej správy s celkovou podlahovou plochou nad 500 m2. Samostatné prednášky boli venované aj novým trendom pri používaní energie, ktoré sa začínajú v praxi uplatňovať, hoci dnes podľa platných predpisov ešte nie sú nevyhnutné. Patria medzi ne inteligentné systémy merania spotreby energie, ktoré umožňujú sledovať spotrebu rôznych foriem energie on-line. Účastníci si mohli vypočuť aj prednášku o vlastnostiach, ktoré musia spĺňať tzv. zelené budovy, aby mohli získať medzinárodné energetické certifikáty.
Aktuálne na rok 2013
Znižovaniu spotreby energie by mali v nasledujúcich mesiacoch vo zvýšenej miere začať venovať predovšetkým veľké podniky a verejný sektor. Energetické audity si musia do konca roka 2013 zabezpečiť už aj priemyselné a pôdohospodárske podniky s vyššou spotrebou energie. A obce a mestá majú práve tento rok začať monitorovať svoju spotrebu energie tak, aby mohli do 31. marca 2014 poskytnúť údaje o spotrebe do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti. „Termíny splnenia týchto povinností boli do slovenskej legislatívy na základe požiadaviek Európske únie zakotvené v zákone č. 476/2008 Z. z. o energetickej efektívnosti, nie sú teda žiadnou novinkou,“ uviedla v úvode seminára riaditeľka odboru legislatívy, metodológie a vzdelávania SIEA Kvetoslava Šoltésová.
Odklad pre rozvody
Podobne sa už dlhšie vie, že zásadné opatrenia na efektívnu prevádzku technických zariadení budov a teda aj rozvodov tepla a teplej vody musia urobiť aj majitelia veľkých budov nad 1000 m2. V ich prípade sa však malou novelou zákona o energetickej efektívnosti splnenie povinností odložilo o dva roky. Termín na zaizolovanie rozvodov tepla a teplej vody, osadenie termoregulačných ventilov a vyregulovanie systémov vykurovania uplynie koncom roka 2015. O odloženie splnenia tejto povinnosti mohli doteraz požiadať iba správcovia alebo vlastníci veľkých budov. Po novom môžu výnimku dostať aj v iných veľkých budovách. Predĺženie je však podmienené tým, že preukážu okrem zákonom stanovených povinností ďalšie energeticky úsporné opatrenia v budove. Odklad je možné dostať len do konca roku 2017.
Energetické audity mali byť vykonané vo všetkých podnikoch v priemysle, ktorých celoročná spotreba energie prekročí 5 500 MWh a v podnikoch v pôdohospodárstve so spotrebou vyššou ako 2 500 MWh. Správy o odložení týchto povinností z konca roka 2011, kedy uplynul termín pre podniky s menšou spotrebou, sa nepotvrdili. Naopak, na povinnosti realizovať energetické audity v podnikoch Európska únia trvá a zdôraznila to aj v novej energetickej smernici. Dokonca sa v nej spomína, že pôvodne päťročné intervaly auditov pre veľké podniky by sa mali skrátiť na 4 roky.
Bez paliva pre vozidlá
Novela zákona v súvislosti s auditmi spresnila, že do celkovej spotreby energie na určenie povinnosti na vykonávanie energetických auditov sa nezapočítavajú palivá na pohon vozidiel. Hlavným dôvodom bolo zistenie, že najmä pôdohospodárske podniky pohonné hmoty síce nakupujú, ale mechanizáciu si objednávajú u firiem, ktoré poskytujú takéto službu. A tak nemôžu priamo ovplyvniť efektívnosť využitia pohonných hmôt. Navyše v ich prípade bol podiel takto spotrebovanej energie rozhodujúci pri určení, či musia audity vykonať. „Ale priemyslu sa to až tak veľmi nedotkne, pretože tam je podiel pohonných hmôt relatívne malý,“ dodala K. Šoltésová.
Prísnejšie na audítorov
Podľa K. Šoltésovej by si nemali podniky odkladať energetické audity na poslednú chvíľu tak ako v roku 2011, keď sa blíži termín pre podniky s menšou spotrebou. „Vieme o tom, že viaceré audity sa vtedy robili od stola, čo najlacnejšie a len na formálne splnenie povinnosti – ak by prišla na kontrolu Štátna energetická inšpekcia,“ pripomína K. Šoltésová a dodáva, že toto nie je typicky slovenská situácia a netýka sa len energetických auditov. Keďže obdobná situácia nastala aj v iných krajinách a aj v súvislosti s certifikátmi a správami z pravidelných kontrol z vykurovacích a klimatizačných systémov, Európska únia prijala protiopatrenia. Dôsledkom je zavedenie prísnejších pravidiel na kontrolu poradensko-inžinierskych činností v energetike. Doteraz mal každý audítor zasielať skrátené správy z auditov do konca roka SIEA. Po novom si môže SIEA vyžiadať celý audit priamo od vlastníka auditu a po podpise prehlásenia o mlčanlivosti skontrolovať odbornú kvalitu. „Ak sa zistia nedostatky, postihnutý samozrejme nebude ten, kto audit zaplatil, ale konkrétny energetický audítor, ktorý sa má pod audit podpísať,“ zdôrazňuje K. Šoltésová. V prípade vážnych a opakujúcich sa pochybení, môže byť audítor vyčiarknutý zo zoznamu audítorov. Ak bude chcieť oprávnenie získať, musí úspešne znovu absolvovať skúšku odbornej spôsobilosti.
Novinky pri výrobe elektriny
Od januára 2013 nadobudol účinnosť aj § 4 zákona o energetickej efektívnosti, podľa ktorého musia výrobcovia elektriny a tepla zabezpečiť efektívnosť zariadení podľa vyhlášky MH SR č. 337/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje energetická účinnosť premeny energie pri prevádzke, rekonštrukcii a budovaní zariadenia na výrobu elektriny a zariadenia na výrobu tepla. Okrem toho budú musieť výrobcovia elektriny prostredníctvom spaľovacích zariadení pri budovaní nových zdrojov alebo rekonštrukcii starých zdrojov spolu so žiadosťou predložiť aj posúdenie energetického audítora, či majú možnosť dodávať využiteľné teplo.
Podniky, inštitúcie i verejnosť majú k úsporám energie aj naďalej motivovať pravidelné kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov. Podobne ako v prípade energetických audítorov, aj pri kontrolách už platia od januára 2013 sprísnené pravidlá na kvalitu práce energetických špecialistov. Zmenám, ktoré majú zlepšiť zameranie a kvalitu kontrol, sa na seminári venoval energetický expert SIEA Pavol Kosa. Nové úpravy zavádza na základe európskych smerníc nový zákon č. 314/2012 Z. z. o kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov. Energetická efektívnosť ich prevádzky podliehala doteraz kontrole na základe zákona č.17/2007 Z. z. o kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov. V prípade vykurovacích systémov sa naďalej kontrolujú tie, ktorých súčasťou je kotol s výkonom vyšším ako 20 kW. Hlavným účelom doterajších prvých kontrol bolo overenie účinnosti, s akou kotly premieňajú palivo na teplo. Tá sa môže počas doby prevádzky výrazne znížiť. Dôvodom býva nielen vek zariadenia, ale aj spôsob jeho prevádzkovania. Ak sa pri kontrole zistí, že kotol nespĺňa predpismi stanovené účinnosti, toto sa uvedie v správe z kontroly. Pre majiteľa to znamená, že by si mal zabezpečiť minimálne dobrý servis a zvážiť aj prípadnú výmenu.
Vynútené poradenstvo
Pravidelnú kontrolu, keďže je predpísaná zákonom, je možné označiť za „vynútené“ poradenstvo. Ak odborne spôsobilá osoba zistí nedostatky, nedostanú vlastníci a správcovia pokutu. Hlavným profitom je, že majú k dispozícii informácie, ako môžu prípadné nedostatky odstrániť a tým znížiť svoje prevádzkové náklady. Zrealizovanie odporúčaní, ktoré oprávnená osoba v správe z kontroly uvedie, je dobrovoľné. Pokuta môže byť však uložená napríklad za to, že kontrolu nezabezpečili v určenom termíne.
Požiadavky z Európy
Zavedenie pravidelných kontrol si vyžiadala už smernica 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov. Nová smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) priniesla niekoľko vylepšení. Slovensko, podobne ako ostatné krajiny, malo na ich zapracovanie do svojho právneho rámca dostatočný časový priestor. Keďže požadovaných zmien oproti pôvodnému zneniu bolo viac, legislatívna rada vlády odporučila Ministerstvu hospodárstva SR predložiť nový zákon. Nový predpis schválil parlament 18. septembra 2012.
Dimenzovanie v centre pozornosti
Medzi podstatné zmeny, ktoré si vyžiadala prepracovaná smernica, patrí to, že už pri prvej kontrole je potrebné zamerať sa na kontrolu vykurovacieho systému, ktorej súčasťou je kotol. Podľa pôvodného zákona sa prioritne vykonala iba kontrola kotla ako technického zariadenia a vykurovací systém sa kontroloval, iba ak bol kotol starší ako 15 rokov. Kontrola vykurovacieho systému pozostáva aj z overenia vhodnosti dimenzovania kotla pre danú budovu. Podľa P. Kosu táto požiadavka vyplynula zo skutočnosti, že hoci boli mnohé z budov v posledných rokoch obnovené a ich potreba tepla mohla klesnúť až na polovicu, naďalej sa na vykurovanie využíva staršie zariadenie, ktoré má neprimerane vysoký výkon. V takýchto prípadoch však nie je možné kotol prevádzkovať s primeranou účinnosťou premeny energie z paliva na teplo. Už pri prvej kontrole sa teda porovnáva výkon kotla a maximálny tepelný výkon, ktorý bol stanovený výpočtom na základe tepelnotechnických vlastností budovy. V prípade, že je kotol starší ako 15 rokov, vykonáva sa podobne ako v minulosti, rozšírená kontrola vykurovacieho systému. Tá pozostáva z podrobnej kontroly jednotlivých prvkov vykurovacieho systému, ktoré môžu ovplyvniť jeho efektívnosť.
Menia sa dva intervaly
Termíny na výkon kontrol podľa nového zákona kontinuálne pokračujú nadväzujúc tak na lehoty uvedené v pôvodnom zákone č.17/2007 Z. z. Zmeny dĺžky intervalu kontroly sú iba v prípade kotlov na biomasu a bioplyn. Pre kotly s výkonom 20 až 30 kW v iných budovách ako rodinné domy a bytové domy sa interval skrátil z 15 na 12 rokov. Kotly spaľujúce biomasu alebo plyn s výkonom nad 100 kW sa vo všetkých zákonom stanovených budovách budú kontrolovať každé 2 roky a nie každých 6 rokov, ako to bolo požadované do konca roku 2012.
Kto môže vykonávať kontrolu
Vykonávanie kontrol v danej oblasti patrí medzi viazané živnosti. Môžu ich vykonávať oprávnené osoby. Aj po nadobudnutí účinnosti nového zákona zostávajú pôvodné oprávnenia v platnosti. Špecialistov s odbornou spôsobilosťou na vykonávanie kontroly je dostatok. Pre vykurovacie systémy získalo doklady o úspešnom absolvovaní skúšky 229 ľudí, v prípade kontroly klimatizačných systémov je to 39 odborníkov. Zoznamy oprávnených osôb sú uvedené na webovom sídle Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry www.siea.sk v sekcii „Vzdelávanie a skúšky“.
Smernica vyžaduje kvalitu
Keďže európska smernica od jednotlivých členských štátov vyžadovala, aby sa zlepšila kvalita kontrol, novinky v zákone sa týkajú aj tejto časti. Každá oprávnená osoba, musí jednu kópiu z každej správy z kontroly zaslať do 31. januára nasledujúceho roku v elektronickej podobe do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti, ktorý prevádzkuje SIEA. Podľa nového zákona bude vykonávaná kontrola kvality ich štatisticky významného percentuálneho podielu z odovzdaných správ. Skontrolovaná však bude minimálne jedna správa od každej oprávnenej osoby, ktorá správu zaslala. Kontrolu podľa zákona vykonáva MH SR, ktoré však môže touto povinnosťou poveriť právnickú osobu vo svojej pôsobnosti. Ak sa zistí nekvalitné vykonávanie kontroly, môže ministerstvo vyčiarknuť odborne spôsobilú osobu zo zoznamu odborne spôsobilých osôb. Takáto osoba môže požiadať o opätovné zapísanie až po piatich rokoch, musí však úspešne vykonať skúšku odbornej spôsobilosti. MH SR poverilo overovaním kvality správ z kontrol SIEA.
Dozor patrí inšpektorom
Nemenej významnou zmenou je okolnosť, že dozor nad vykonávaním povinností vyplývajúcich z tohto zákona v celom rozsahu vykonáva Štátna energetická inšpekcia. Pred tým mali povinnosť vykonávať dozoru nad dodržiavaním zákona obce, ale ich činnosť v tejto oblasti bola nedostatočná. Zo zmeny tiež vyplýva, že výnos z prípadných pokút bude príjmom štátneho rozpočtu a nie obce.
K novému zákonu bola v zmysle zmocňovacích ustanovení prijatá aj sekundárna legislatíva. Prvá vyhláška MH SR č. 422/2012 Z. z., prijatá s účinnosťou od 1. januára 2013, je zameraná na postup pri kontrole vykurovacieho systému a klimatizačného systému. V druhej vyhláške MH SR č. 44/2013 Z. z., ktorá bola prijatá s účinnosťou od 15. marca 2013, sa ustanovujú podrobnosti o skúškach odbornej spôsobilosti.
Prezentácie
Aké zmeny prináša novela zákona o energetickej efektívnosti, Kvetoslava Šoltésová
Smernica 2012/27/EU o energetickej efektívnosti, Miroslav Mariaš, MH SR
Prečo je potrebné verejné budovy obnovovať komplexne, Katarína Korytárová, MH SR
Sú „zelené“ budovy aj hospodárne? Marek Kremeň, Slovenská rada pre zelené budovy
Čo očakávať od pravidelných kontrol vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách, Ing. Pavol Kosa, SIEA
Inteligentné meranie a riadenie spotreby energie po slovensky, Matúš Izakovič, ESM-YZAMER, energetické služby a monitoring s.r.o.
Na podujatí vystúpili energetickí experti SIEA, ktorí sa podieľajú na projekte bezplatného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU, ktoré je spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Záujemcovia o problematiku môžu požiadať o konzultácie aj na bezplatnej linke 0800 199 399 alebo osobne v troch poradenských centrách v Trenčíne, Banskej Bystrici a v Košiciach.