„Základnou úlohou agentúry je spolupracovať pri príprave programových a strategických dokumentov a právnych predpisov zameraných na energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje,“ hovorí Ivan Drobný, poverený riadením Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) v rozhovore s publicistom Ivanom Špánim.
Obhájili by ste opodstatnenosť agentúry v systéme štátnych orgánov, keby teraz v rámci šetrenia dospeli úvahy k možnosti agentúru zrušiť?
Úlohou SIEA je predovšetkým prispievať k tomu, aby sa s energiou na Slovensku zaobchádzalo úsporne a racionálne. Nie na papieri, ale v skutočnosti. Je pravda, že niektoré domácnosti a podniky si prehľadne vedú záznamy o spotrebe energie a kúpe akéhokoľvek zariadenia predchádza aj dôsledná analýza jeho prevádzkových – energetických nákladov. Vo väčšine prípadov však takýto prístup chýba. Kým to tak bude, majú naši zamestnanci čo robiť. Či už v rámci agentúry alebo inej inštitúcie. Dopyt po nezaujatých odporúčaniach a praktických analýzach ako energiu usporiť rastie s ponukou zaručených receptov na úspory od komerčných firiem. Navyše, stále sa zvyšujú požiadavky EÚ na dôslednosť pri preukazovaní energetických úspor. Už nezaujíma iba to, koľko budov bolo zateplených, ale aj aká je skutočná úspora energie.
Nerobia alebo nerobili by rovnakú činnosť lepšie a efektívnejšie obdobné súkromné agentúry bez dotácie štátu?
Viacero pokusov o založenie a prevádzkovanie súkromných poradenských agentúr v energetike sa skončilo neúspechom. Až uvoľnenie trhu s energiou prispelo k trvalejšej ponuke energetického poradenstva. Najmä väčšie firmy ho už tradične používajú ako pridanú hodnotu. Zvyčajne to chápu ako možnosť sa odlíšiť od menšej konkurencie a poskytnúť pritom lepšie služby alebo produkty. Ak predajú viac, investície do poradenstva sa im vrátia. Je to legitímna možnosť, ako pritiahnuť klientov. No netreba očakávať, že poradia nezaujato a ponúknu aj niečo, čo predáva výhodnejšie konkurencia. Iná situácia je na trhu energetických služieb určených pre verejný sektor či podniky. Tu sa snažíme, aby spotrebitelia začali dôverovať expertom na úspory energie. Za nezávislý pohľad špecialistu – energetického audítora si však treba zaplatiť. Závisí len od objednávateľa, aby si za to vyžadoval aj dôsledné a užitočné služby.
Čo je kľúčové a nezastupiteľné v činnosti SIEA v rámci ministerstva hospodárstva?
Boli sme zriadení, aby sme tvorili odborné zázemie ministerstvu a boli „bližšie“ k praxi. Základnou úlohou agentúry je spolupracovať pri príprave programových a strategických dokumentov a právnych predpisov zameraných na energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje. Podieľali sme sa napríklad na tvorbe koncepcií energetickej efektívnosti a prípravách národných akčných plánov energetickej efektívnosti. Ich plnenie monitorujeme a vyhodnocujeme spotrebu energie vo vybraných sektoroch hospodárstva. Na základe našich analýz je možné identifikovať oblasti, v ktorých sú najväčšie energetické rezervy, a navrhnúť k nim príslušné opatrenia. Napríklad i podporu vo forme dotácií na slnečné kolektory a kotly na biomasu.
Záujem domácností o štátne dotácie je väčší ako vyčlenené prostriedky, teda sú vždy nespokojní uchádzači, ktorí majú pocit, že sa nepostupovalo dostatočne objektívne. Ako tieto pocity eliminujete?
Prideľovanie dotácií domácnostiam na kotly na biomasu a slnečné kolektory nebola súťaž o najlepší projekt. Boli presne stanovené pravidlá a kto ich splnil a podal projekt včas, uspel. Aj preto neevidujeme žiadne výhrady k výberu podporených projektov. V prípade tejto podpory sa ľudia sťažujú iba na to, že dotáciu nedostali, pretože prostriedkov bolo menej ako požiadaviek. Celkom bolo s podporou dotácií nainštalovaných v rodinných domoch 5 411 solárnych systémov a 1 427 kotlov na biomasu. V bytových domoch si zabezpečujú solárny ohrev vody vďaka dotáciám v 39 prípadoch. O výške vyčlenených prostriedkov rozhoduje MH SR. My môžeme len konštatovať, že dotácie sa osvedčili a záujem domácností o tieto zariadenia na využívanie obnoviteľných zdrojov energie rastie.
Aké energeticky úsporné opatrenia očakávate od štátnych úradov? Máte nejaké páky na to, aby ste ich k takýmto opatreniam motivovali alebo prinútili?
Za posledných 15 rokov klesla spotreba energie v bytových domoch na Slovensku o 30 až 40 percent. Okrem zateplenia a výmeny okien sa na tom podieľali aj opatrenia, ktoré vyplývali z povinností prevádzkovateľov bytových domov. To čo mali vlastníci bytov splniť vtedy, musia budovy s centrálnym vykurovaním a rozvodom teplej vody, v ktorých sídlia štátne úrady, absolvovať najneskôr do konca roka 2013. Ide najmä o zabezpečenie hydraulického vyregulovania a osadenie termoregulačných ventilov. Navyše sa bude musieť zabezpečiť pri nevýrobných budovách vhodná izolácia rozvodov tepla. Aktuálna verzia pripravovanej európskej smernice o energetickej hospodárnosti budov dokonca hovorí o tom, že členské štáty by mali každoročne obnoviť 3 percentá zo svojich budov. Motiváciou je práve šanca získať na realizáciu viacerých z uvedených opatrení prostriedky z fondov.
Využívajú obce a mestá možnosti šetrenia?
Mnohé z obcí v snahe ušetriť napríklad vypínajú verejné osvetlenie v nočných hodinách. Toto nebezpečné riešenie často zdôvodňujú tým, že investície na zásadnú a finančne náročnú rekonštrukciu systému nemajú. Podobne mnohým prostriedky chýbajú na dosiahnutie úspor v prípade zateplenia objektov či potrebnej výmeny tepelných zdrojov. Nie všetko však možno odôvodniť nedostatkom peňazí. Očividné rezervy majú obce pri príprave úsporných projektov, ktoré prikladajú k žiadostiam o dotácie. Hoci sa to postupne zlepšuje, stále platí, že návrhy opatrení sú do veľkej miery nesystematické a ceny nadhodnotené.
Regionálne pracoviská agentúry v Trenčíne, Banskej Bystrici a Košiciach poskytujú dlhodobo bezplatné energetické poradenstvo. O ktoré služby majú občania najväčší záujem?
Najčastejšie na to, odkiaľ zobrať peniaze. Týždenne riešime desiatky žiadostí o radu, ako dosiahnuť úspory energie v konkrétnych prípadoch. Majitelia rodinných domov, bytov, malí podnikatelia, ale aj zástupcovia miest a obcí sa na nás obracajú s otázkami, aké riešenie by bolo v ich prípade optimálne. Pýtajú sa, aký postup majú zvoliť pri obnove objektov alebo aká kombinácia materiálov či zariadení je pre nich najvýhodnejšia. Telefonujú, mailujú a tí najdôslednejší si zájdu po radu aj osobne. Mnohým musíme vysvetliť, že nekonkurujeme podnikateľom a nenahrádzame projektantov. Väčšina si však pochvaľuje naše rady, na čo sa zamerať a čo si pri výbere realizátora či výrobku overiť.
Zdroj: 03.05.2012; Euroreport plus; č. 3-4, s. 46; Špáni Ivan