Regionálna analýza národných politík podporujúcich zvyšovanie podielu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v partnerských krajinách projektu SHREC

Slovenská inovačná a energetická agentúra sa ako jedna z partnerských krajín medzinárodného projektu SHREC aktívne podieľala na príprave spoločnej regionálnej analýzy národných politík podporujúcich zvyšovanie podielu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov. Analýza je k dispozícii na stiahnutie.

Európa má pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie (OZE) niekoľko prvenstiev. V roku 1991 bola v Dánsku skonštruovaná prvá veterná farma na svete, tvorilo ju 11 veterných turbín. Do roku 2008 sa Európa stala najväčším trhom nielen pre veternú energiu, ale aj pre fotovoltiku, keďže  pokrývala viac ako 70 % celosvetového trhu. V tom istom roku bol vybudovaný fotovoltický park Olmedilla v Španielsku – najväčšia elektráreň svojho druhu na svete, ktorá produkuje dostatok energie na zásobovanie 40 000 domácností ročne. Európa zostáva doteraz lídrom na trhu vo využívaní OZE. Švédsko, Fínsko, Lotyšsko, Dánsko a Rakúsko sú krajiny EÚ, ktorých aktuálne najväčší podiel energie pochádza práve z obnoviteľných zdrojov. Cieľom EÚ bolo mať do roku 2020 aspoň 20 % podiel na hrubej konečnej spotrebe energie z OZE. Zatiaľ čo EÚ ako celku sa podarilo tento cieľ splniť, niektoré členské štáty budú musieť vyvinúť dodatočné úsilie, aby naplnili svoje záväzky a dosiahli klimatické a energetické ciele v tejto oblasti.

V Slovenskej republike je aktuálne rozvoj energetiky zameraný na optimalizáciu energetického mixu pri dosiahnutí najvyššej možnej energetickej účinnosti a konzistentnosti ochrany životného prostredia. Z možností, ktoré Slovensko má, sa najviac využíva obnoviteľná energia získaná z vodných elektrární. Aktuálne sa využíva hydroenergetický potenciál vodných tokov na 70 %. Našou najväčšou vodná elektráreň v Gabčíkovo ročne vyprodukuje takmer polovicu celkovej výroby elektrickej energie zo všetkých vodných elektrární na našom území.

Na Slovensku je v súčasnosti v prevádzke 5 veterných turbín s celkovým inštalovaným výkonom 3,1 MW a ročnou produkciou približne 5,5 GWh elektriny, čo predstavuje spotrebu asi pre 3 000 domácností. Ciele Národného akčného plánu pre OZE z roku 2010, ktorého hlavnou prioritou bolo zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov, sa v súčasnosti javia ako veľmi ambiciózne, vzhľadom na to, že na Slovensku sa už viac ako 10 rokov nepostavila žiadna veterná elektráreň.

Najvyšší technický potenciál rozvoja OZE má biomasa, s čím súvisia vhodné prírodné podmienky Slovenska. Zdrojom biomasy môžu byť produkty rastlinného alebo živočíšneho pôvodu a podľa spôsobu spracovania sa rozlišuje jej priame spaľovanie, procesy splyňovania a pyrolýzy. Dnes je však situácia na Slovensku pomerne komplikovaná z dôvodu vysokých výkupných cien elektriny z biomasy. Jedným z možných spôsobov využitia biomasy je spoluspaľovanie s fosílnymi palivami v tepelnej energetike v kombinovanej výrobe elektriny a tepla. Problémy pri využívaní biomasy spôsobuje najmä nevhodne postavená legislatíva.

Využitie potenciálu geotermálnej energie je v súčasnosti pomerne náročné, či už technologicky alebo finančne. Geotermálnu energiu je možné využiť na vykurovanie alebo na výrobu elektriny. Na to však musí geotermálna voda spĺňať príslušné podmienky, ktoré sú dané výdatnosťou termálneho vrtu a teploty vody. Vlastnosti geotermálnych vôd na Slovensku predurčujú využitie tejto energie najmä na výrobu tepla a lekárske účely.

Slnečná energia má najväčší celkový potenciál. Množstvo energie, ktoré dopadá na územie Slovenska, je 54 038 000 GWh, no toto číslo je zavádzajúce, keďže celkový technický potenciál je len 1 540 GWh. Fotovoltické inštalácie na území SR patria medzi distribuované zdroje, ktoré sa využívajú na lokálnu spotrebu na menšom území alebo na priamu spotrebu na mieste ich inštalácie. Využitie technického potenciálu fotovoltiky je v súčasnosti v porovnaní s inými technológiami podstatne finančne náročnejšie. Hlavným nedostatkom je nestabilita počasia a teda nepredvídateľnosť výroby a dodávky energie. Ďalším v súčasnosti nedostatočne riešeným problémom je likvidácia solárnych panelov a s tým spojené investície a vplyv na životné prostredie.

Slovenská republika berie kvalitu ovzdušia, znižovanie emisií skleníkových plynov, zmierňovanie klimatických zmien a zvýšenie podielu OZE mimoriadne vážne. V roku 2019 sa Slovensko zaviazalo do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Dôraz je kladený na využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkových technológií, ako sú obnoviteľné zdroje a jadrová energia. Slovensko aktívne podporuje a propaguje výrobu a distribúciu energie vyrobenej z OZE do domácností a bytových domov prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia (OPKŽP) a Národného projektu Zelená domácnostiam, v rámci ktorého Slovenská inovačná a energetická agentúra poskytuje poukážky na financovanie inštalácií slnečných kolektorov, fotovoltických panelov, tepelných čerpadiel a kotlov na biomasu.

V nasledujúcich rokoch sa na Slovensku očakáva ďalší rozvoj OZE, ktorý súvisí aj s prijatím Európskej zelenej dohody. Jednou z priorít ministerstva hospodárstva v programovom období 2021-2027 je vytvoriť regionálne centrá pre trvalo udržateľnú energiu, ktoré pomôžu vytvárať stratégie na implementáciu národných politík a stratégií na regionálnej úrovni.

Hlavným cieľom medzinárodného projektu SHREC je zdokonaliť regionálne a národné politiky, ktoré podporujú zvyšovanie podielu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a zároveň podporiť výrobu a používanie obnoviteľných zdrojov energie v priemysle, firmách a domácnostiach a v neposlednej rade tým prispieť k nízko uhlíkovej energetickej budúcnosti.

Viac informácii o projekte SHREC nájdete na: www.interregeurope.eu/shrec.

 

Na stiahnutie:

Regionálna analýza národných politík podporujúcich zvyšovanie podielu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v partnerských krajinách projektu SHREC