Autori: Ing. Peter Štibraný a Ing. Renáta Rutšeková, Slovenská inovačná a energetická agentúra
Štátne dotácie z Programu vyššieho využitia biomasy a slnečnej energie v domácnostiach môžu zaujímavo skrátiť návratnosť investícií do využívania solárneho ohrevu vody. A to aj v bytových domoch.
Zo skúsenosti dokonca vyplynulo, že nasadenia solárneho ohrevu vody v podmienkach bytových domov môže byť efektívnejšie ako v rodinnom dome. Zlepšeniu výsledkov pomáha konštantnejší odber teplej úžitkovej vody (TÚV) ako aj fakt, že nie je hlavným cieľom pokryť maximálne percento potreby teplej vody solárnym systémom, ale najmä optimalizovať návratnosť tejto investície.
Kto myslí na návratnosť
Reálne výsledky po prvom roku používania solárnych systémov potvrdzujú, že bytové domy pri objednávaní solárneho systému častejšie pamätali na ekonomický prínos. No aj medzi nimi boli výnimky. Bez zarátania dotácií sa investície niektorým vrátia v horizonte 20 rokov, tým úspešnejším už o 12 rokov. Pri výrobcami uvádzanej životnosti moderných zariadení 25 rokov je to nezanedbateľný rozdiel.
Dobu návratnosti ovplyvňuje najmä optimálne nadimenzovanie systému. Bytové domy si väčšinou objednávajú systémy, ktoré pokryjú 25 – 50 % potreby tepla pre prípravu teplej vody. V rodinných domoch sú zvyčajne proporčne väčšie a teda aj drahšie systémy, ktoré dokážu ohriať 50 – 70 % z potrebnej vody, z toho však vyplýva aj menšie využitie v prepočte na inštalovanú plochu. Pre byt zvyčajne postačuje plocha cca 0,75 – 1,5 m2.
Pred začatím dimenzovania solárneho systému je potrebné merať denné množstvo spotrebovanej teplej vody najmenej po dobu 2 týždňov a aspoň jeden pracovný a jeden víkendový deň po hodinách. Typický priebeh spotreby pre bytový dom je uvedený na nasledujúcom obrázku (zdroj: www.tbz-info.cz):
Ročnú spotrebu vody celého bytového domu si zvyčajne dokáže pozrieť každý obyvateľ na ročnom vyúčtovaní, čo je tiež dôležitý údaj na začiatok. Priemerná spotreba teplej vody v bytových domoch na Slovensku sa dnes pohybuje okolo 40 litrov na osobu a deň.
Príklady priťahujú
DUDINCE
S týmto cieľom sa podarilo inštalovať solárny systém v bytovom dome v Dudinciach na ulici J. Kráľa 147, ktorý si spravuje Spoločenstvo vlastníkov bytových a nebytových priestorov Jesénius.
V bytovom dome nahradili vďaka kolektorom takmer 37 % celkového ročného tepla na prípravu teplej vody a to so zarátaním všetkých strát rozvodu a výroby tepla. Maximum 72 % bolo v júli a minimum 6,2 % v decembri. Toto je možné konštatovať aj vďaka tomu, že sú k dispozícii podrobné mesačné údaje o spotrebe tepla na prípravu teplej vody za celé obdobie od roku 2006.
V dome s 24 bytmi žije v dvoch vchodoch 50 obyvateľov. Nemecký solárny systém s 15 plochými kolektormi využívajú od septembra 2009. Systém slúži iba na ohrev teplej vody na sociálne účely.
Použité ploché kolektory majú zosilnenú tepelnú izoláciou a optickú účinnosť 79 %. Systém s absorbčnou plochou 34,5 m2 dodáva solárne teplo do dvoch 500-litrových zásobníkov, prepojených na tretí primárny 500-litrový zásobník, ktorý bol súčasťou pôvodného systému prípravy teplej vody. Od júla 2006 má bytový dom vlastný moderný zdroj tepla. Tri kondenzačné plynové kotle od rovnakého výrobcu ako kolektory majú inštalovaný výkon po 45 kW.
Bytový dom bol zatepľovaný aj s výmenou okien v dvoch etapách. Rekonštrukcia plášťa skončila v lete 2009. Prostriedky na renováciu boli kryté postupne dosiahnutými úsporami tak, že napokon vytvorili priestor pre splátky úveru na nákup solárneho systému pri zachovaní približne rovnakých zálohových predpisov. Priemerná spotreba teplej vody s teplotou 50 °C je necelých 2 100 litrov/deň, čo predstavuje cca 15 m3 na osobu za rok. Poloha mesta Dudince je z pohľadu slnečného žiarenia na Slovensku ideálna.
Výsledky solárneho systému v prvom roku prevádzky možno hodnotiť v prepočte na kWh tepla. Najhorším mesiacom bol december, kedy sa solárny systém prejavil úsporou len 361 kWh tepla a najlepším bol júl s úsporou 3 314 kWh. Príspevok solárneho systému je zobrazený na nasledujúcom diagrame oranžovou farbou.
Graf 1: Priebeh mesačnej výroby tepla pre TÚV v kWh
V hodnotení spotreby plynu bolo prevádzkovateľovi už na prvý pohľad zreteľné, že v lete dosahovala úsporu viac ako 300 m3 mesačne v priamom porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.
Zaujímavé je aj rozloženie využitia solárneho tepla počas roka, vyjadrené ako podiel na celkovom pokrytí ohrevu teplej vody na nasledujúcom grafe.
Graf 2: Mesačný podiel solárneho tepla na celkovom ohreve TÚV v %
Vizitka inštalácie
Celková produkcia energie: 22 998 kWh/rok (12. 9. 2009 – 11. 9. 2010)
Merný energetický zisk: 679,9 kWh/m2 za rok (pri uvažovaní 2 % straty v potrubí)
Prepočítaná úspora zemného plynu: 2 405 m3
Úspora nákladov na zemný plyn: 1 229 eur/rok
Celkový investícia: 12 965 eur
Štátna dotácia: 3 450 eur
Zriaďovacie náklady po odrátaní dotácie: 9 155 eur
Jednoduchá návratnosť bez dotácie: 10 rokov a 7 mesiacov
Jednoduchá návratnosť s dotáciou: 7 rokov a 9 mesiacov
Pri prepočte bola použitá výhrevnosť plynu, t.j. režim bez kondenzácie. Ide najmä o letné mesiace a vodu vyššej teploty, pre prepočet nákladov bola použitá tarifa M4. Do ceny tepla pre prípravu TÚV neboli zahrnuté iné náklady na domovú kotolňu, takže posudzovanie návratnosti len cez nespotrebovaný plyn je veľmi prísne. Takéto posudzovanie vychádza z faktu, že náklady ako revízie či mzda obsluhy sú vnímané ako fixné a vedú sa iba na vrub vykurovania. V skutočnosti je výroba teplej vody nimi čiastočne zaťažená.
Tento prípad reprezentuje jednu z najlepších návratností dosiahnutých v slovenskej praxi. Príklad tohto bytového domu s výbornými výsledkami inšpiroval prakticky všetky susedné domy.
Tri z nich majú už dnes inštalované ploché kolektory a jeden má trubicové. Dodávatelia aj schémy zapojenia sú rôzne. Vyskytuje sa aj zapojenie s jediným veľkým zásobníkom so stratifikáciou teploty vody.
SLIAČ
Ako príklad dobre zvládnutej časovej koordinácie možno spomenúť menší bytový dom zo Sliača s 12 bytmi. Vlastníci si nechali inštalovať solárny systém slovenského výrobcu v septembri 2010, zároveň spúšťali domovú kotolňu a dokončili tepelnú izoláciu strešného plášťa. Dodávatelia všetkých troch projektov ukončili práce za dva mesiace. Aj tu sa ukázalo, aký dôležitý je skúsený stavebný dozor a výborná spolupráca všetkých zainteresovaných až po dobré „organizačné a diplomatické vlohy“ predsedu spoločenstva na úradoch.
VYHNE
Popri klasických plochých a trubicových kolektoroch, možno už aj na Slovensku vidieť inštaláciu zrkadlového kolektoru. Zariadenie výkonu 10 kW je inštalované vo Vyhniach. Na slnko je smerované automaticky. V prípade rizika prehriatia systému sa zariadenie reguluje veľmi jednoducho odklonením zo smeru.
V porovnaní s plochým kolektorom dosahuje zrkadlový kolektor najmä vyšší energetický zisk v zimnom období, zabezpečuje vysokú teplotu výstupného média a taktiež rýchly nábeh do plného výkonu v ranných hodinách, ak je priame slnečné žiarenie. Nevýhodou je jeho cena.
Je náš dom vhodný na využívanie slnečnej energie?
Ak ste si položili túto otázku, ste na správnej ceste k efektívnej inštalácii.
Ďalšie kroky:
• zvážte, či máte vhodné priestory na umiestnenie a technické predpoklady na použitie solárneho systému (miestnosti, strecha, zatienenie, centrálne zásobovanie teplom, teplotná inverzia vzduchu);
• navštívte jestvujúcu podobnú inštaláciu, čerpajte zo skúseností iných, ak sa dá;
• vytvorte si odberový diagram, začnite s meraním a sledovaním mesačných spotrieb teplej vody a najmä denných harmonogramov spotrieb teplej vody – najlepšie po hodinách za aspoň jeden kalendárny týždeň,
• navštívte naše konzultačné centrum v Trenčíne, Banskej Bystrici alebo v Košiciach;
• navštívte odborníka projektujúceho solárne systémy, s ktorým vyberiete správny typ kolektora a vhodnú veľkosť systému (aj menej býva viac), t.j. optimalizujte systém a jeho návratnosť;
• dajte si spracovať cenové ponuky na inštaláciu.
Nebojte sa solárnej mapy, slnko svieti aj na Orave
Publikované mapy slnečného žiarenia môžu vytvárať dojem, že len južné Slovensko je správnym miestom na využívanie slnečného tepla bežnými kolektormi. Treba si uvedomiť, že napríklad v mape podľa nášho príkladu je modrá farba škálovaná od minimálnej hodnoty povedzme 950 kWh/m2/rok, čiže nepredstavuje nepoužiteľnú „tmavú oblasť“, len má za cieľ odlíšiť rozsah odchýlok na našom území.
Ročná hodnota globálneho žiarenia na Slovensku v kWh/m2
Zdroj: European Communities, 2001 – 2007, http://re.jcr.ec.europa.eu/pvgis
Podmienky štátnej podpory
Program Vyššieho využitia biomasy a slnečnej energie v domácnostiach administruje Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA). Poskytovateľom pomoci je Ministerstvo hospodárstva SR. Podmienky podpory, formulár žiadosti i viacero užitočných informácií k dotačnému programu sú k dispozícii na …
Stav čerpania
Od roku 2009 boli dotácie schválené viac ako 4 000 žiadateľom v celkovej hodnote takmer 4 000 000 €.
V roku 2011 budú podľa Ministerstva hospodárstva SR pre posudzované žiadosti o dotácie k dispozícii prostriedky v celkovej sume 2 675 200,88 eur.
Ku koncu marca 2011 evidovala SIEA 785 nových žiadostí o dotácie na kotly na biomasu a slnečné kolektory s požadovanou sumou takmer 720 tisíc eur.
O dotácie na slnečné kolektory v celkovej hodnote 3 923 617 eur dovtedy požiadalo celkom 3 815 majiteľov rodinných domov a 33 bytových domov s 1 267 bytmi. Zvyšok predstavujú žiadosti 1 077 domácností, ktoré si zakúpili kotol na drevnú biomasu. Dotácie pre byty tvorili len 2,02 % z celkovej žiadanej sumy na solárne kolektory.
Počet žiadostí od začiatku programu k 31. 3. 2011:
| Druh žiadosti | Počet domácností | Inštalovaná plocha (m2) |
| Kolektory pre bytové domy | 1291 | 989 |
| Kolektory pre rodinné domy | 3 877 | 28 382 |
| Spolu | 5 168 | 29 371 |
Výška podpory
O dotáciu môže požiadať spoločenstvo vlastníkov bytových domov alebo správca bytového domu, resp. vlastník alebo spoluvlastník rodinného domu. Výška dotácie pre bytové domy je 100 eur/m2 absorpčnej plochy, maximálne však 300 eur na domácnosť. To znamená, že dotované sú prvé 3 m2 na domácnosť.
Technické podmienky dotačného programu:
• len pre nové zariadenia (v návrhu zákona sa uvažuje len o podpore zariadení, ktoré boli kúpené do 18 mesiacov od predloženia žiadosti,
• riešenie umožní využívať získané teplo všetkým domácnostiam (spoločné rozvody),
• žiadať do pol roka po ukončení inštalácie (od uvedenia do prevádzky),
• kolektory majú certifikát Solar Keymark od akreditovanej európskej skúšobne,
• kolektory majú potvrdenie o minimálnom energetickom zisku 525 kWh/rok vztiahnutom na jeden m2 plochy apertúry v referenčnom mieste Technického skúšobného ústavu (TSÚ) Piešťany.
Potrebné doklady k žiadosti (pre bytové domy):
• výpis z registra SVBaNP (originál nie straší ako 3 mesiace), resp. výpis z obchodného registra (originál nie straší ako 3 mesiace) + zmluva o výkone správy (fotokópia), ak žiadosť podáva správca,
• potvrdenie daňového úradu, že nemá žiadateľ nedoplatky,
• čestné vyhlásenie štatutára, že žiadajúca organizácia má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom,
• čestné vyhlásenie štatutára, že žiadajúca organizácia nie je v konkurze alebo likvidácii,
• čestné vyhlásenie štatutára, že žiadajúca organizácia neporušila zákaz nelegálneho zamestnávania,
• kópia dokladu preukazujúceho odovzdanie a uvedenie do prevádzky (Protokol uvedenia systému do prevádzky),
• faktúra alebo iný doklad preukazujúci nadobudnutie (nového systému),
• časť projektovej dokumentácie, z ktorej je zrejmé, že riešenie umožní využívať získané teplo všetkým domácnostiam (minimálne schéma zapojenia solárneho systému + kópia technickej správy),
• certifikát Solar Keymark,
• potvrdenie o minimálnom energetickom zisku 525 kWh/rok vztiahnutom na jeden m2 plochy apertúry v referenčnom mieste TSÚ Piešťany (kópia),
• potvrdenie so zdravotnej poisťovne,
• potvrdenie so sociálnej poisťovne.
Článok bol zverejnený v zborníku k seminárom S energiou efektívne v bytových domoch, ktoré sa uskutočnili apríli, máji a júni 2011 v Košiciach, Poprade, Nitre a v Trenčíne v rámci projektu bezplatného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU.
