Zákon č. 555/2005 Z. z. – Energetická certifikácia budov

Prečo je energetická certifikácia budov povinná?

Energetický certifikát budovy je doklad o kvalitatívnych energetických vlastnostiach budovy. Z dôsledne vyhotovených energetických certifikátov je možné posúdiť, či budova spĺňa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť. Samozrejmou súčasťou certifikátov by mal byť aj odporúčaný súbor opatrení, ako možno zlepšiť jej stavebné konštrukcie a systémy vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, klimatizácie a osvetlenia.

 

Podmienky certifikácie budov upravuje zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov, ktorý bol novelizovaný zákonom č. 90/2020 Z. z. Zmeny nadobudli účinnosť od apríla 2020.  Mali by prispieť k tomu, aby mali vlastníci a potenciálni záujemcovia o prenájom a kúpu nehnuteľností prehľad o ich energetickej náročnosti.  Legislatívne úpravy by mali tiež prispieť k tomu, aby sa zlepšila kvalita certifikátov

Budovy, ktoré sú podrobené certifikácii, sú podľa energetickej hospodárnosti zatriedené do energetických tried, podobne ako je to pri chladničkách a iných bielych spotrebičoch. Triedenie môže pomôcť vlastníkom, ale i záujemcom o kúpu nehnuteľnosti jednoducho zistiť, do akej miery je budova energeticky hospodárna, a teda či v nej platia alebo budú platiť za energiu viac alebo menej. Podľa toho sa môžu rozhodnúť, koľko za budovu budú pýtať pri predaji alebo koľko sú ochotní investovať pri kúpe.

Informácie uvedené v energetickom certifikáte môžu byť užitočné len pri predpoklade, že analýza, ktorá certifikácii predchádza, je spracovaná dôsledne. To, či zavedenie povinnej energetickej certifikácie bude mať skutočne vplyv aj na cenu budov závisí aj od toho, či budú výsledky certifikácie potvrdené aj pri praktickej prevádzke budovy. V ideálnom prípade by certifikácia naozaj mohla zabezpečiť, že sa budú stavať nové budovy s nižšou spotrebou energie a že na znižovanie spotreby energie budú dbať aj majitelia významne obnovených existujúcich budov.

Ktoré legislatívne predpisy upravujú oblasť energetickej certifikácie budov?

Je to predovšetkým zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v znení neskorších predpisov a vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. Niektoré ustanovenia upravili aj ďalšie zákony.

Kto si musí objednať a zaplatiť energetickú certifikáciu budovy?

Vypracovanie energetického certifikátu si musia objednať a zaplatiť vlastníci budov. Vlastník budovy je povinný uchovávať energetický certifikát po celý čas jeho platnosti a

a) pri predaji budovy odovzdať platný energetický certifikát novému vlastníkovi,
b) pri prenájme budovy odovzdať osvedčenú kópiu energetického certifikátu jej nájomcovi.

Vlastník existujúcej budovy je povinný v zmysle zákona

  • zabezpečiť reguláciu zásobovania teplom v budove,
  • zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do tepelnej ochrany alebo do technického systému budovy (t. j. systému vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia a osvetlenia budov a ich kombinácie).

Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, vlastník budovy je povinný pri jej významnej obnove uplatniť nové alebo obnovené technické systémy, zaviesť inteligentné meracie systémy a inštalovať automatizované riadiace, regulačné a monitorovacie systémy zamerané na úsporu energie. Pri výmene zariadenia na výrobu tepla, musí tiež vybaviť vykurované miestnosti zariadeniami na individuálnu reguláciu vnútornej teploty.

Nová budova musí byť vybavená samoregulačnými zariadeniami na individuálnu reguláciu vnútornej teploty v každej vykurovanej miestnosti a každej vykurovanej samostatnej časti, ak je to technicky uskutočniteľné a ekonomicky oprávnené.

Vlastník budovy musí ako súčasť ponuky na predaj alebo prenájom budovy uviesť v reklame v komerčnom médiu aj ukazovateľ jej integrovanej energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu. To platí aj na samostatnú časť, na ktorú bol vypracovaný energetický certifikát. To platí aj na predaj alebo prenájom s využitím služieb realitnej kancelárie, ktorej zverejnená ponuka musí tento údaj obsahovať.

Pre každú novú alebo významne obnovovanú budovu, ktorá podlieha certifikácií tiež platí povinnosť vybaviť ju nabíjacími stanicami elektrických vozidiel a infraštruktúrou pre nabíjanie.

Povinnosti, ktoré má podľa zákona vlastník budovy, sa vzťahujú aj na

  • správcu budovy vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja alebo obce,
  • spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
  • bytové družstvo.

Kedy musí mať vlastník budovy energetický certifikát?

Vlastník budovy je povinný mať energetický certifikát:

a) ku dňu začatia kolaudačného konania, ak ide o novú budovu alebo o existujúcu budovu po významnej obnove, ak stavebný úrad neurčí inak,
b) do dvoch mesiacov odo dňa zániku platnosti energetického certifikátu z dôvodu vykonania stavebných úprav budovy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť,
c) ku dňu uzatvorenia zmluvy o predaji alebo o nájme budovy alebo jej samostatnej časti.

Kedy je nutné zabezpečiť energetickú certifikáciu?

Energetická certifikácia je povinná

a) pre budovy alebo samostatné časti, ktoré sa predávajú alebo prenajímajú novému nájomcovi,

b) pre budovy, v ktorých viac ako 250 m2 celkovej podlahovej plochy užíva orgán verejnej moci a verejnosť ich často navštevuje,

c) pri dokončení novej budovy alebo významnej obnove existujúcej budovy; inak je dobrovoľná.

Ak má budova spoločný systém vykurovania, možno na základe vykonanej energetickej certifikácie budovy vykonať energetickú certifikáciu aj jednotlivého bytu alebo inej samostatne užívanej časti budovy. Energetickú certifikáciu bytu možno vykonať aj na základe hodnotenia iného podobného bytu v tej istej budove, ktorého energetická certifikácia už bola vykonaná.

Ak odborne spôsobilá osoba preukáže zhodu energetického hodnotenia a porovnateľnosť rodinných domov, možno energetickú certifikáciu rodinného domu vykonať aj na základe hodnotenia iného rodinného domu s podobnou architektúrou, veľkosťou a úrovňou energetickej hospodárnosti.

Aké budovy podliehajú energetickej certifikácii?

Povinnosť energetickej certifikácie sa vzťahuje

a) na novú budovu a na významne obnovovanú existujúcu budovu, ktorých kolaudačné konanie sa začalo po 1. januári 2008,
b) na budovu predávanú alebo prenajímanú po 1. januári 2008,
c) na budovy alebo samostatné časti, ktoré sa predávajú alebo prenajímajú novému nájomcovi,
d) na budovy, v ktorých viac ako 250 m2  celkovej podlahovej plochy užíva orgán verejnej moci a verejnosť ich často navštevuje,
e) pri dokončení novej budovy alebo významnej obnovy existujúcej budovy; inak je dobrovoľná.

Energetická certifikácia budov vrátane systémov techniky prostredia, ktoré sa v týchto budovách nachádzajú (vykurovanie, príprava teplej vody, vetranie, chladenie, osvetlenie, automatizácia a riadenie budovy, výroba energie na mieste vrátane systémov, ktoré využívajú energiu z obnoviteľných zdrojov energie a ich kombinácií) sa týka len vybraných typov budov. Ide o tieto typy budov:

a) rodinné domy,

b) bytové domy,

c) administratívne budovy,

d) budovy škôl a školských zariadení,

e) budovy nemocníc,

f) budovy hotelov a reštaurácií,

g) športové haly a iné budovy určené na šport,

h) budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby,

i) ostatné nevýrobné budovy spotrebúvajúce energiu.

V prípade rodinných domov a bytových domov, výpočet energetickej hospodárnosti nezohľadňuje vplyv osvetlenia a klimatizácie.

Na aké typy budov sa povinnosť energetickej certifikácie nevzťahuje?

Povinnosť energetickej certifikácie sa v zmysle zákona nevzťahuje na:

a) budovy a pamätníky chránené z dôvodu architektonickej alebo historickej hodnoty alebo ako súčasť charakteristického prostredia, pri ktorých by dodržanie požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad,

b) kostoly a iné budovy používané ako miesta na bohoslužby alebo na náboženské podujatia,

c) budovy, ktoré sú dočasnými stavbami s plánovaným časom užívania kratším ako dva roky,

d) priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie,

e) bytové budovy, ktoré sú určené na používanie menej než štyri mesiace v roku alebo na obmedzené užívanie počas roka s očakávanou spotrebou energie nižšou ako 25 % spotreby pri celoročnom užívaní,

f) samostatne stojace budovy, ktorých úžitková plocha je menšia ako 50 m2.

Čo je výsledkom energetickej certifikácie budov?

Výsledkom procesu je energetický certifikát budovy. Tieto doklady dokumentujú kvalitatívne vlastnosti budovy – energetickú hospodárnosť budovy, jej zaradenie do príslušnej energetickej triedy a možné nákladovo efektívne opatrenia na zlepšenie budovy a technických systémov budovy.

Čo sú to energetické štítky?

Energetický štítok je v zmysle zákona výňatok z energetického certifikátu.

Vlastník budovy, v ktorej viac ako 250 m2 celkovej podlahovej plochy užíva orgán verejnej moci a verejnosť ju často navštevuje a vlastník budovy s celkovou podlahovou plochou viac ako 500 m2, ktorú verejnosť často navštevuje je povinný do piatich pracovných dní odo dňa prevzatia energetického certifikátu a energetického štítku vystaviť energetický štítok na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste.

Podľa čoho sa vypočíta energetická hospodárnosť budovy?

Energetická hospodárnosť je množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie a na osvetlenie. Vyjadruje sa v číselných ukazovateľoch celkovej potreby energie v budove (kWh/m2.a) a primárnej energie. Metodika výpočtu je predpísaná vo vykonávacej vyhláške k uvedenému zákonu a vychádza z presne špecifikovaných technických noriem (napr. STN EN 13790, STN EN 15603, STN EN 15316 a iných).

Podľa čoho sa budovy zaraďujú do energetických tried?

Základom energetickej certifikácie je výpočet energetickej hospodárnosti a zaradenie budovy podľa typu do tzv. kategorizácie budov. Na energetickom certifikáte je tiež budova zatriedená podľa energetickej hospodárnosti do energetickej triedy A až G. Budovy v triede A sú energeticky najhospodárnejšie, v triede G sú najmenej hospodárne, t. j. majú vysokú mernú potrebu energie. Nová budova musí spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov, ktorá vyplýva z technických predpisov a z technických noriem. Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí spĺňať aj existujúca budova po uskutočnení jej významnej obnovy.

A aká je platnosť energetického certifikátu?

Energetický certifikát je platný maximálne 10 rokov, ak sa skôr nevykonala významná obnova budovy.

Významnou obnovou budovy sú stavebné úpravy existujúcej budovy, ktorými sa vykonáva zásah do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac ako 25 % jej plochy, najmä zateplením obvodového plášťa, strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní.

Energetické certifikáty vydané do 31. decembra 2012 platia do uplynutia platnosti, ktorá je v nich uvedená.

Kto vykonáva energetickú certifikáciu budov?

Energetickú certifikáciu môže vykonávať len odborne spôsobilá osoba pre energetickú certifikáciu v zmysle zákona – osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydáva Slovenská komora stavebných inžinierov (SKSI). Podnikanie v oblasti energetickej certifikácie je živnosťou podľa osobitného predpisu; osobitnou podmienkou jej prevádzkovania je odborná spôsobilosť a jej preukázanie skúškou odbornej spôsobilosti pred skúšobnou komisiou. Skúšky odbornej spôsobilosti vykonáva SKSI podľa zákona č. 138/1992 Zb. Odborná spôsobilosť sa podľa miest spotreby energie v budove člení na odbornú spôsobilosť na:

a) tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov,

b) vykurovanie a prípravu teplej vody,

c) vetranie a klimatizáciu,

d) elektroinštaláciu a zabudované osvetlenie budov.

Zoznam odborne spôsobilých osôb pre energetickú certifikáciu je k dispozícii na internetovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov www.sksi.sk.

Energetickú certifikáciu môhttps://www.sksi.sk/že vykonávať aj energetický audítor, ale len v prípade, že je aj odborne spôsobilou osobou pre energetickú certifikáciu v zmysle zákona.

Kto, komu a za čo môže ukladať pokuty?

Štátny dozor vykonáva Štátna energetická inšpekcia (ŠEI).

Pokuty môžu byť udelené vlastníkom, ako aj osobám vykonávajúcim certifikáciu.

Inšpekcia uloží pokuty podľa § 11:

  • vlastníkom

a) právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá je vlastníkom budovy, v ktorej viac ako 250 m2  celkovej podlahovej plochy užíva orgán verejnej moci a verejnosť ju často navštevuje, alebo budovy s celkovou podlahovou plochou viac ako 500 m2, ktorú verejnosť často navštevuje ak do piatich pracovných dní odo dňa prevzatia energetického certifikátu a energetického štítku nevystaví energetický štítok na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste,

b) právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá je vlastníkom budovy, ak

1. neobstará energetický certifikát v príslušných lehotách, hoci je na to podľa zákona povinná,

2. neuschová energetický certifikát na čas jeho platnosti,

3. neodovzdá platný energetický certifikát novému vlastníkovi pri predaji budovy,

4. neodovzdá kópiu platného energetického certifikátu nájomcovi,

5. neodovzdá projektové energetické hodnotenie novému nadobúdateľovi budovy pri jej predaji pred začatím výstavby budovy alebo rozostavanej budovy,

6. neuvedie ako súčasť ponuky na predaj alebo prenájom budovy alebo jej samostatnej časti v reklame v komerčnom médiu aj ukazovateľ jej integrovanej energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu.

  • fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá vykonala energetickú certifikáciu hoci nie je oprávnenou osobou, alebo nemá odbornú spôsobilosť na príslušnú časť energetickej certifikácie.

Pri určovaní výšky pokuty sa prihliada na závažnosť konania a na trvanie protiprávneho stavu. Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa inšpekcia dozvedela o konaní podľa § 11 odseku 1, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k takému konaniu došlo. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.

Pripravené Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou v rámci projektu odborného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU.

Spolufinancované z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu SR prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia.

Publikovať časti textu alebo fotografie možno iba s uvedením zdroja v tvare Zdroj: SIEA/ERDF. Podmienky používania