Popoludňajšia časť konferencie INOVUJME SLOVENSKO 2026, ktorá sa uskutočnila 13. októbra v Jasnej, patrila slovenským klastrom. Prezentácie a diskusie ukázali, že ich úloha dnes presahuje samotné sieťovanie. Klastre prepájajú firmy, samosprávy, výskumné organizácie a ďalších partnerov a pomáhajú premieňať spoločné nápady na konkrétne projekty a riešenia.
Klastrovú časť konferencie otvorila Michelle Ostrihoň Chmelová, riaditeľka Odboru konkurencieschopnosti SIEA, pohľadom na aktuálny stav a ďalší rozvoj slovenského klastrového ekosystému. Vo svojom vystúpení zdôraznila význam klastrov nielen ako platforiem spolupráce, ale aj ako aktérov regionálneho rozvoja. „Klastre budujú dôveru a podporujú partnerské väzby. Zvyšujú konkurencieschopnosť regiónov, posilňujú regionálnu identitu a prispievajú k rozvoju špecializácie regiónov,“ uviedla Michelle Ostrihoň Chmelová. Na jej príspevok nadviazali dva tematické bloky, v ktorých svoje skúsenosti predstavilo šesť slovenských klastrov.
Prvý blok Klastre, partneri regiónov sa venoval tomu, ako môže spolupráca v rámci klastra prinášať konkrétne výsledky pre región. Košice IT Valley, Slovak Smart City Cluster a Klaster energetických komunít Slovenska predstavili príklady z oblasti rozvoja talentov, smart riešení pre samosprávy a komunitnej energetiky. Následná diskusia sa sústredila najmä na prepájanie partnerov s rozdielnymi potrebami, prenos úspešných modelov medzi regiónmi a podmienky potrebné na dlhodobú spoluprácu.
Druhý blok Od nápadu k praxi ukázal ďalšiu dôležitú úlohu klastrov a to ich potenciál pomáhať preklenúť priestor medzi vznikom nápadu a jeho reálnym využitím. INOVATO, Slovenský plastikársky klaster a Cassovia Medi Valley priniesli skúsenosti s medzinárodnými projektmi, prepájaním výskumu s priemyselnou praxou aj budovaním spolupráce v biomedicínskom prostredí. Diskusia sa venovala bariéram pri zavádzaní inovácií, potrebám firiem či možnostiam, ako úspešné riešenia ďalej rozširovať.
Z oboch panelov vyplynula spoločná skúsenosť: hodnota klastra spočíva najmä v schopnosti dostať k jednému stolu partnerov, ktorí by sa inak prepájali oveľa ťažšie, a vytvoriť podmienky na to, aby spolupráca priniesla konkrétny výsledok. Zároveň sa ukázalo, že pri inováciách často nie je najväčšou výzvou samotný nápad, ale cesta k jeho realizácii cez hľadanie partnerov, financovanie a testovanie až po zavedenie do praxe.
Klastrovú časť uzavrela diskusia Klastrový ekosystém pre budúcnosť, do ktorej sa zapojili Michelle Ostrihoň Chmelová, riaditeľka Odboru konkurencieschopnosti SIEA, Martin Svoboda, riaditeľ Sekcie inovácií a medzinárodných vzťahov SIEA, a Vladimír Tanistrák, hlavný štátny radca Odboru inovácií Ministerstva hospodárstva SR. Diskusia nadviazala na skúsenosti a podnety z predchádzajúcich panelov a otvorila otázku, akú úlohu by mali klastre zohrávať v slovenskom inovačnom prostredí v budúcnosti.
Ako zdôraznil Martin Svoboda, ich význam môže postupne presahovať samotné prepájanie partnerov: „V budúcnosti by sme mali ťažiť z rastúcej dôležitosti klastrov nielen z pohľadu schopnosti prepájať rôznych aktérov inovačného prostredia, ale aj schopnosti reagovať na nové trendy a ovplyvňovať život a rozvoj v regiónoch. Táto dôležitosť prináša nové príležitosti pre prehodnotenie ich rolí v systéme tvorby politík a ich implementácie v praxi a ich miesto tak vidím v priestore medzi štátom a najnižšími úrovňami socio-ekonomickej sféry.“
Konferencia bola príležitosťou spojiť predstaviteľov klastrov z rôznych regiónov a odvetví, vytvoriť priestor na výmenu skúseností a pomenovať témy, na ktorých možno ďalej stavať. Rozvoj spolupráce medzi klastrami navzájom, ako aj medzi klastrami a SIEA, zostáva jedným z predpokladov ďalšieho posilňovania slovenského inovačného ekosystému.