„Elektrinu nikto nevymyslel, ona totiž existuje už oddávna,“ upozorňoval náš kolega Tomáš zvedavých štvrtákov, ktorí sa prišli bližšie zoznámiť s elektrinou do Klubu detí Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry.
V stredu 20. februára sme odštartovali novú aktivitu venovanú predovšetkým žiakom štvrtých ročníkov základnej školy. „Zoznámte sa s elektrinou“ je hodinové interaktívne podujatie zamerané na objavovanie elektriny okolo nás a na bezpečnosť pri práci s ňou v súlade s učebnými osnovami Prírodovedy pre 4. ročník ZŠ.
Prvými odvážlivcami, ktorí sa prišli na vlastné oči presvedčiť, že elektrina sa nenachádza iba v zástrčke či vypínači boli žiaci troch banskobystrických základných škôl ZŠ SNP 20, ZŠ Radvanská a ZŠ Ďumbierska. Postupne sa v našom Klube detí vymenilo sedem tried malých zvedavcov. Ich najobľúbenejšou disciplínou sa stalo objavovanie a kladenie náročných otázok. Naši zamestnanci však boli na všetky veľmi dobre pripravení.
Celé podujate sprevádzali úryvky z rozprávky o objavovaní elektriny. Tá deti počas zábavnej hodinovky previedla štyrmi dôležitými obdobiami, v ktorých ľudstvo prišlo na to, že elektrinu dokáže vyrobiť a ovládať.
Prvou zastávkou v dejinách bol starovek. Okolo roku 600 p. n. l. Grék Táles z Milétu zistil, že pri trení jantáru konskou kúdeľou vzniká akási nová sila, ktorá dokáže uviesť do pohybu predmety menšej hmotnosti (napríklad papyrus). Táles vtedy ani netušil, že objavil elektrinu. Jantár a konskú kúdeľu sme síce v našom Klube detí pripravené nemali, no Tálesov pokus sme symbolicky zopakovali s natrhanými papierikmi a fóliami. Štvrtáci usilovne treli fólie o svetre, až sa im podarilo vyrobiť toľko elektriny, že okrem pohybujúcich sa papierikov dokázali niektorým spolužiačkam vytvoriť úplne nový účes.
Ľuďom trvalo viac ako dvetisíc rokov, kým začali podstatu elektriny objavovať a postupne chápať. V 16. storočí pokračoval v Tálesových pokusoch britský vedec William Gilbert, ktorý ako prvý použil pojem elektrina odvodený z gréckeho pomenovania jantáru (elektron). My sme sa však spolu s našimi štvrtákmi preniesli až do roku 1752 a spoločne s Benjaminom Franklinom sme zistili, že blesk je elektrický výboj. Samozrejme, experimentovať s bleskom by bolo veľmi nebezpečné, a tak sme pri tejto časti histórie len diskutovali. Rozprávalo sa napríklad o vynáleze bleskozvodu či o uzemnení a ochrane počas búrky. O tom, že sme sa aj my dozvedeli niečo nové svedčí pár úryvkov z našej diskusie:
„Čo robíme počas búrky, keď sme vonku?“
„Ľahneme si do trávy a preplazíme sa domov!“
„Čo robíme počas búrky, keď sme doma?“
„Ľahneme si do vane!“
V 18. storočí elektrina vedcov fascinovala. Bola to záhadná sila, ktorú sa snažili pochopiť a ovládnuť ju. Významný prínos k jej porozumeniu mal taliansky lekár a fyzik Luigi Galvani. Jeden večer si pri pitvaní žiab všimol, že keď sa dotkne žabieho stehna dvoma rôznymi kovmi, zovrie sa v kŕči. Domnieval sa, že objavil zvláštny druh elektriny, takzvanú zvieraciu. Rozhodli sme sa, že si podobný pokus vyskúšame. Samozrejme, nepitvali sme žaby. Namiesto nich sa použili rozkrájané jabĺčka, ktoré sme sériovo pozapájali pomocou medených a zinkových drôtov tak, že sa nám podarilo rozsvietiť maličkú 2V LED diódu. A okrem týchto diód svietilo v Klube detí ešte mnoho párov očí, ktoré s úžasom sledovali dočervena sfarbenú LEDku.
Najväčšou postavou 18. storočia v histórii elektriny bol Talian Alessandro Volta. Ten vyvrátil Galvaniho domnienku o zvieracej elektrine a správne označil ako príčinu jej vzniku chemickú reakciu dvoch kovov a elektrolytu. Úsilie dokázať svoje tvrdenie ho doviedlo až k zostrojeniu prvého elektrického článku – Voltovho stĺpca, ktorý generoval elektrinu pomocou chemickej reakcie. Do rovnakého pokusu sme sa pustili aj my. K rozsvieteniu malej LED diódy sme potrebovali niekoľko zinkových a medených plieškov. Ako elektrolyt (teda tekutinu napomáhajúcu priebehu chemickej reakcie, pri ktorej vzniká elektrina) sme použili slanú vodu. Keď sa všetkým deťom podarilo rozsvietiť svoje svetielka, v Klube prepukla obrovská radosť.
Hodinové podujatie sa pomaly chýlilo ku koncu, no žiakom sa veru nikam nechcelo odísť. Záver sme teda ešte venovali rozhovorom o výrobe elektriny, o jej používaní v domácnosti a o úsporách. Naša diskusia bola poučná a v neposlednom rade aj zábavná. Veď posúďte sami:
„Najväčší systém vodných elektrární na Slovensku sa nazýva Vážska kaskáda. Už som vám deti trošku napovedal. Kto mi povie na akej rieke sa nachádza?“
„Kaskáda!“
„Pán Volta, veľký fyzik…čo vám hovorí slovo volt, už ste sa s ním niekde stretli?“
„Walt Disney!“
