Závery z okrúhleho stola Energetické služby pre verejný sektor

Slovenské obce málokedy siahajú po projektoch zameraných na znižovanie spotreby energie, pri ktorých by sa im investície úplne vrátili z budúcich úspor. O dôvodoch tejto situácie diskutovali experti začiatkom mája 2011 počas veľtrhu PRO REGION v Banskej Bystrici za okrúhlym stolom na tému Energetické služby pre verejný sektor.

 

Kontrakty, pri ktorých investície platí dodávateľ služieb a objednávateľ sa zaväzuje, že ich splatí „z úspor“ podľa vopred dohodnutého systému, sú známe aj ako EPC projekty (Energy Performance Contracting). V legislatívnom rámci Slovenska je možné takýmto spôsobom poskytovať energetické služby. Ich prvotným cieľom je zabezpečiť dostatok prostriedkov na zaplatenie realizácie úsporných opatrení s prípadným prínosom navyše. Ak sa naplánované úspory nedosiahnu, škodu z neefektívnej investície znáša dodávateľ energetických služieb.

DSCF0827_D.jpgBB_okruhly_stol1.jpgBB_okruhly_stol2.jpg

Nedostatok finančných prostriedkov v oblasti platieb za energetické médiá trápi mnohé obce, preto by pre ne riešením mohlo byť financovanie z energetických úspor. Umpožnilo by im to nakúpiť nové energeticky efektívnejšie technológie, prípadne aj zrekonštruovať niektoré prevádzkové objekty. Paradoxne sa však týmto spôsobom realizujú projekty zatiaľ len výnimočne.

Témy diskusných blokov

  • Aby sme nemuseli zatepľovať dvakrát
  • Možno pri rekonštrukcii verejného osvetlenia hovoriť o návratnosti investície?
  • Čo ukázali prehľady spotreby a nákladov na energie tým, ktorí ich už robia?

Návratné, ale málo atraktívne

Na podujatí, ktoré pripravila Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) v rámci projektu bezplatného odborného poradenstva ŽIŤ ENERGIOU, sa diskutujúci odborníci zhodli, že jedným z hlavných dôvodov malého záujmu o energetické služby je v súčasnosti ešte stále aktuálna možnosť získať príťažlivejšie grantové prostriedky, napríklad zo štrukturálnych fondov. Pri týchto stačí obciam zabezpečiť spoluúčasť vo výške 5 percent prostriedkov.

„Zabudnite na dotácie, tie tu nebudú večne,“ upozornila prítomných vyše 50 zástupcov miest a obcí riaditeľka odboru legislatívy, metodológie a vzdelávania SIEA Kvetoslava Šoltésová. Ako dodala, záujem zo strany verejného sektora o využívanie energetických služieb nepovažuje za dostatočný. Preto je potrebné o tejto problematike viac diskutovať s možnými poskytovateľmi a odberateľmi, k čomu chcelo prispieť aj stretnutie zástupcov miest a obcí s expertmi. Ich spoločným záujmom je zjednodušiť uplatnenie mechanizmu energetických služieb v praxi.

Málo atraktívne, ale systematické

Viacerí diskutéri zdôraznili, že racionalizačné opatrenia realizované prostredníctvom energetických služieb sú systematickejšie a oveľa dôslednejšie ako väčšina projektov, ktoré boli podporené rôznymi nenávratnými finančnými príspevkami. Programy, pri ktorých poskytnuté dotácie presiahli 90 percent nákladov, pokrivili podľa Pavla Kosu zo SIEA investičné a projektantské prostredie. „Veľa projektov je finančne nadhodnotených a technicky nedotiahnutých,“ spresnil. Dodal, že inžinierska činnosť je na Slovensku nedocenená a v snahe ušetriť zákazky nekončia u tých, ktorí to vedia robiť dobre, pretože sú „drahší“. O tom, že je to šetrenie na nesprávnom mieste, sa mnoho starostov a primátorov presviedča pri preberaní tzv. dokončených projektov. Samozrejmosťou by sa malo stať preverenie odbornosti, zázemia a referencií firiem, ktoré sa o zákazky uchádzajú. „Pozor na dodávateľov, ich záruky sa minimalizujú, vznikajú subjekty, ktoré tu už zajtra nechcú byť,“ uviedol Eduard Kačík zo spoločnosti Lightech, s.r.o., Bratislava. Obozretnosť sa vyplatí aj v prípade energetických služieb. Ako pripomenula K. Šoltésová, energetické služby sú síce zadefinované v zákone č. 476/2008 Z.z. o Energetickej efektívnosti, no zatiaľ nie sú stanovené podmienky, ktoré by mali spĺňať firmy poskytujúce tieto služby.

DSCF1129_D.jpgBB_okruhly_stol3.jpgDSCF1110_D.jpg

EPC projekty nie sú všeliek

Podľa K. Šoltésovej sa zavádzajúco hovorí: „Ušetrená megawatthodina nestojí nič.“ Nemusí to byť však pravda, pretože niekedy stojí viac ako vyrobená resp. spotrebovaná megawatt hodina. A práve finančná náročnosť niektorých druhov investícií je dôvodom, prečo sa energetické služby nedajú použiť pri všetkých opatreniach zameraných na znižovanie spotreby energie.

Podľa Marcela Lauka z Energetického centra v Bratislave možno pri komplexnej obnove budov uvažovať o úsporách vo výške 40 až 60 percent. Ako dodal, návratnosť investícií je však v týchto prípadoch veľmi dlhá. Kratšiu návratnosť možno dosiahnuť pri rekonštrukcii technologických zariadení budov. Tá zvyčajne vie zabezpečiť úspory vo výške 20 až 30 percent s návratnosťou do 8 rokov. Rozhodnutiu, či je pri obnove budov vhodné použiť financovanie prostredníctvom EPC projektov a aký rozsah rekonštrukcie zvoliť, musí predchádzať podrobná analýza stavu budov a ich spotrieb. Napríklad spoločnosť Siemens na svojich stránkach otvorene uvádza, že energetické služby nevie zvyčajne ponúknuť pre súbor budov, ktoré platia za energiu menej ako 200 tisíc € ročne.

Bez analýzy to nejde

Formou financovania z úspor bez využitia dotácií sa zatiaľ realizovali prevažne projekty bez veľkých vstupných investícií. Väčšinou sú to dlhodobejšie kontrakty s postupným a systematickým riešením problémov. Podľa P. Kosu je pre energetické služby typický komplexný prístup k obnove. Odborníci sa snažia navrhnúť čo najviac energeticky úsporných opatrení. „Nevyberajú sa vždy len rýchlo návratné čerešničky,“ vysvetlil.

Pred uzatvorením kontraktu na dodávku energetických služieb býva samozrejmé, že firma poskytujúca službu, si podrobne zmapuje efektívnosť využívania energie u potenciálneho záujemcu. Až na základe zistených skutočností mu navrhne opatrenia aj s garantovanou výškou úspor po ich realizácii.

Rozhodujúce sú zmluvy

Pri uzatváraní kontraktu je potrebné naformulovať podmienky zmluvy tak, aby bol vzťah pre obe strany výhodný. Podstatnou časťou zmluvy býva overiteľný spôsob určenia úspor. Hoci riziko nenaplnenia úspor na seba preberá realizátor, po odbornej stránke je pri príprave zmlúv v určitej nevýhode objednávateľ.

Podľa K. Šoltésovej SIEA pripravuje zverejnenie vzorových zmlúv na energetické služby. Ako zdôraznila, vzorové zmluvy nebudú riešiť všetky situácie. Preto odporučila starostom a primátorom, aby sa s konkrétnymi návrhmi zmlúv obrátili na SIEA, ktorá im poradí, ako podmienky v konkrétnych prípadoch nastaviť.

Keď zarába monitoring

Za okrúhly stolom sa rozoberali dva projekty, ktoré sa na Slovensku splácali z úspor bez využitia dotácií. Jeden z nich bol zaplatený výlučne z úspor energie. No netýka sa priamo verejného sektora. Spoločnosť ENERGY SYSTEMS GROUP s.r.o., Banská Bystrica mala zabezpečiť monitorovanie a cielenie spotreby energie v prevádzkovom areáli Kúpeľov Trenčianske Teplice, a.s. V rámci projektu boli zrealizované nízko nákladové opatrenia v 30 objektoch a v centrálnej plynovej kotolni s výkonom 25 MW. Maximálne využívali jestvujúci regulačný systém. Bol nainštalovaný softvér energetického manažmentu a rôzne merače energetických médií, ako sú elektromery, plynomery ďalej merače vonkajšej teploty, prenosové systémy a dispečerský systém. Údaje z meračov boli odčítavané automaticky na dennej báze. Vstupné údaje z monitorovacích bodov priradili k relevantným prevádzkovým miestam. V kúpeľoch to boli napríklad procedúry a sledovala sa taktiež vyťaženosť jednotlivých objektov. Tieto kroky im umožnili vyhodnotiť vzťah prevádzkových výkonov a spotreby energie. Získané hodnoty merných spotrieb energie a následná analýza ukázali, v akom stave sa nachádza energetické hospodárstvo v danom areáli. Na základe toho mohli optimálne navrhovať opatrenia tak, aby sa systém čo najskôr zaplatil.

„Investícia nepresiahla 200 tisíc € a vďaka úsporám energie sa vrátila do troch rokov,“ uviedol konateľ spoločnosti Miroslav Dian. Úspory bolo potrebné priebežne preukazovať a vyhodnocovať. Až na základe toho boli poukazované platby. Systém bol počas štyroch rokov trvania projektu majetkom poskytovateľa energetickej služby. Až po odsúhlasení ukončenia všetkých etáp projektu bol prevedený do majetku objednávateľa. Za dôležitú označil M. Dian následnú technickú podporu. Ako zdôraznil, systém nevie zabezpečiť úspory sám o sebe, musia s ním pracovať kľúčoví ľudia z oblasti energetiky alebo správy budov.

DSCF1097_D.jpgDSCF1038_D.jpg

Každé mínus v spotrebe poteší

S podobným cieľom ako v Trenčianskych Tepliciach monitorujú spotrebu energie aj v meste Malacky. Úsporné opatrenie pre nich navrhlo Bratislavské energetické centrum v rámci projektu Mínus tri percentá, ktorý je súčasťou programu Inteligentná Energia Európa. „Implementovali sme podstatne jednoduchší neautomatizovaný monitorovací systém“ uviedol M. Lauko. Správcovia jednotlivých budov zapisujú do webovej aplikácie každý mesiac hodnoty z jednotlivých meračov spotreby vody, plynu a tepla z centrálneho systému zásobovania teplom. Na základe databázy na úrovni mesta vyhodnocujú, aká je náročnosť prevádzky budov vzhľadom na počasie i aktuálne využitie.

Menej je viac

Podľa M. Lauka je optimalizované monitorovanie spotreby energetických médií cesta, ako stanoviť priority v racionalizácii a následne dosiahnuť energetické i finančné úspory. Ideálom budúcnosti sú inteligentné merače, ktoré umožnia odčítavať, vyhodnocovať a následne riadiť spotrebu energie. No M. Lauko pripomenul, že aj pri uvažovaní o nákladoch na monitorovacie systémy by mala každá obec prihliadať na svoje potreby a možnosti. Niekedy stačí menej údajov. Podstatné je, aby sa s nimi odborne pracovalo a prijímali sa aj čiastkové menej náročné organizačné opatrenia.

Začať by sa malo vypracovaním plánu úsporných opatrení. Prvé akčné plány pre trvalo udržateľnú energetiku vznikli v súvislosti s celoeurópskou iniciatívou Dohovor primátorov. Už 3 tisíc miest a obcí v rámci Európy prejavilo vôľu znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 percent, najmä prostredníctvom hospodárenia s energiami. Dohovor zatiaľ podpísali na Slovensku dve mestá – Moldava na Bodvou a Nitra. V Nitre už spracovali akčný plán a mesto schválilo energetickú koncepciu. Jej základom bola analýza spotreby všetkých mestských budov, dopravy a verejných inštitúcií v meste. O pristúpenie k dohovoru sa snažia i ďalšie slovenské mestá. „Majú vypracované monitoringy a akčné plány, ale nie vždy sú v takej kvalite, aby boli schopní prijať záväzok reálneho dosiahnutia úspor energie,“ uviedol M. Minarovič.

Významne úspornejšie osvetlenie bez megainvestície

Druhý za okrúhlym stolom spomínaný príklad, pri ktorom boli externe zabezpečené služby, súvisí s verejným osvetlením. So zadaním realizovať projekt úspor energie bez megainvestície sa vyrovnala spoločnosť O.S.V.O. comp, a.s. Prešov. Podľa jej konateľa Petra Bindasa, im prešovská samospráva v roku 1995 zverila úlohu obnoviť verejné osvetlenie s poznámkou, že nevie na projekt vyčleniť potrebné prostriedky v stovkách miliónov korún. Cieľom bolo postupne zrekonštruovať verejné osvetlenie tak, aby spĺňalo požiadavky modernej osvetľovacej sústavy a boli dodržané technické normy. Ich výsledky dokazujú, že aj pri verejnom osvetlení je možné spotrebu energie podstatne znížiť, ale zároveň zabezpečiť osvetlenie v zmysle príslušných technických a prevádzkových požiadaviek. „Keď sme preberali verejné osvetlenie, inštalovaný výkon na jedno svetelné miesto bol 160 W, v súčasnosti je na úrovni 80 W a osvetlenie spĺňa predpísané technické normy“, uviedol.

Mesto na firmu preniesol celú správu verejného osvetlenia a oni tak zabezpečujú kompletné služby. Od vykonávania bežnej údržby, cez plánovanie modernizácie až po nákup elektriny na napájanie svietidiel. V roku 2005 začali realizovať aj projekt adaptívneho riadenia, vďaka ktorému sa úroveň osvetlenia na zvolených komunikáciách prispôsobuje intenzite premávky. V rámci projektu vybudovali aj centrálny dispečing pre diaľkové riadenie systému verejného osvetlenia.

Keď úspory na investície nestačia

Ani uvedené výsledky však nezabezpečia, aby sa z financií získaných z úspor energie osvetlenie zásadne modernizovalo. V meste, ktoré je podľa počtu obyvateľov tretím najväčším na Slovensku, sa rozhodli na zásadnú rekonštrukciu zarobiť inak. Pripravili pilotný projekt, v rámci ktorého chcú v spolupráci s Východoslovenskou energetikou vybudovať na jednej a neskôr na ďalších 11 prešovských školách fotovoltické elektrárne. Zisk z nich má poslúžiť na významnú rekonštrukciu verejného osvetlenia. V Prešove už vyčíslili aj predbežné náklady na zásadnú obnovu. Rátajú s tým, že v 2020 budú mať po dobe životnosti 5 000 kusov svetelných bodov a 188 kilometrov káblových rozvodov. Na ich výmenu bude potrebných 12,5 mil. eur s DPH.

Náklady na zásadnú rekonštrukciu verejného osvetlenia sú však veľmi vysoké, a hlavne menším obciam sa podľa E. Kačíka v plnej výške nemajú šancu vrátiť. V týchto prípadoch nestačí použiť financovanie len z budúcich úspor energie. Aj preto, že svietidlá zvyčajne netreba len vymeniť, ale nutné je i doplniť nové svetelné body, aby bolo osvetlenie bezpečné a boli splnené normou stanovené podmienky.

BB_okruhly_stol4.jpgBB_okruhly_stol7.jpgBB_okruhly_stol6.jpg

Podľa Alfonza Smolu, ktorý vedie oddelenie Svetelnej techniky pri katedre elektroenergetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, môže reálna úspora energie pri obnovenom verejnom osvetlení dosiahnuť 30 až 35 percent. Aj to bez zarátania dopĺňaných svietidiel. Ako spresnil, momentálne je na Slovensku zrekonštruovaných zhruba 70 percent osvetľovacích sústav. „Dobre je obnovených iba 30 až 40 percent sústav,“ dodal s vysvetlením, že sa geometrickým radom rozmnožil počet tzv. projektantov, ktorí sa nerozumejú verejnému osvetleniu. Štyri náročné svetelnotechnické normy elektroprojektanti často podceňujú a projekty sú preto často nerealizovateľné.

Ak lízing, tak bez dotácií

Podľa technického riaditeľa divízie verejného osvetlenia spoločnosti Siemens Richarda

Procika sú lízingové modely alebo externé zabezpečovanie spravovania verejného osvetlenia častejšie využívané v zahraničí. Na Slovensku spravuje Siemens osvetlenie v polovici z 10 najväčších miest. Za veľkú nevýhodu prenesenej správy považujú nemožnosť získať dotácie na obnovu. Keďže pri lízingu osvetlenie nebýva v majetku obce, tieto nemajú možnosť sa o finančnú pomoc uchádzať.

Od roku 2008 bolo príležitostí získať podporu na modernizáciu systémov verejného osvetlenia z viacerých zdrojov. Dokončené sú už obnovy osvetlenia v 45 obciach z prostriedkov Nórskeho finančného mechanizmu. Hotové sú aj prvé projekty realizované v rámci Opatrenia 2.2 Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Pri nich v rámci 1. výzvy uspelo 117 projektov. O projektoch v poradí z druhej výzvy sa zatiaľ iba rozhoduje.

Dôsledne a s pôžičkou

Na stretnutí sa hovorilo aj o jednej z nevýhod financovania prostredníctvom dotačných schém. Často pri nich nie je možné preplatiť všetky súvisiace investície. Hoci sú zmysluplné a systémové a mali by sa riešiť spolu s projektom, v schémach často nemôžu byť zahrnuté medzi oprávnené výdavky. Podobne je to aj v prípade preplatenia nákladov navyše, ktoré sa objavia až počas realizácie projektu a v žiadosti o pomoc zahrnuté neboli.

O dobrej skúsenosti s bankami v tejto súvislosti hovoril starosta obce Lietavská Lúčka Marian Sliviak. V obci s 1800 obyvateľmi neďaleko Žiliny prejavili viackrát odhodlanie priplatiť si k dotovanému projektu z vlastných prostriedkov, aby bola rekonštrukcia systémová . V roku 2009 dokončili komplexnú obnovu základnej školy vrátane celkovej rekonštrukcie a výmeny dovtedajšieho plynového kúrenia. Dnes používajú tepelné čerpadlo a kolektory, plynom už len dokurujú. Šlo o pilotný projekt v rámci Regionálneho operačného programu, opatrenie Infraštruktúra vzdelávania. Na jeho príprave sa podieľali pedagógovia a študenti Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Merania rok po vykurovacej sezóne potvrdili očakávania. Plánovaná úspora spotreby tepla na vykurovaní bola dosiahnutá vo výške 73,4 percenta. Tepelná strata budovy sa znížila 61, 9 percent. Nenávratný príspevok dosiahol 1,06 miliónov €, 0,4 milióna zaplatila obec z vlastných zdrojov. „Investícia to bola vysoká a bez podpory by sa nám nevrátila,“ priznal Sliviak. No zdôraznil, že obec sa vždy snažila urobiť všetko pre to, aby bola rekonštrukcia komplexná. V Lietavskej Lúčke sa im to osvedčilo aj pri rekonštrukcii materskej školy a zdravotného strediska.

Podľa generálneho sekretára Únie miest Slovenska Mariána Minaroviča existuje spôsob, ako záujem o energetické služby zvýšiť. Únia chce navrhnúť Ministerstvu financií SR, aby sa záväzky obcí splácať vstupné investície poskytovateľom energetických služieb nezarátavali do celkového objemu úverov obce, ktorý je legislatívne limitovaný. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách nesmie zadlženosť presiahnuť 60 percent ročných príjmov obce.

DSCF1007_D.jpgDSCF0859_D.jpg

Dotácie na kľúč

V prípadoch, keď verejná správa dostala väčšinu prostriedkov z nenávratných finančných príspevkov, možno o systematickom a nákladovo optimalizovanom prístupe pri realizácii energetických úsporných opatrení hovoriť zriedkavo. Aj medzi dotačnými schémami sa však nájdu také, kde na dôslednosti trvali. Cieľom pilotného projektu podporovaného Európskou bankou pre obnovu a rozvoj a Medzinárodného fondu na podporu odstavenia atómovej elektrárne V1 Bohunice bolo zníženie energetickej náročnosti prevádzky verejných budov realizáciou opatrení zameraných na energetickú efektívnosť. Do projektu bolo zahrnutých 42 objektov – základné a materské školy, mestské úrady, zdravotné strediská a kultúrne domy. Pri ich výbere sa okrem iného prihliadalo aj na používanie a mieru možnej dosiahnutej úspory energií. SIEA zabezpečovala administratívu projektu, energetický audit objektov, výber realizátora a prostredníctvom konzultanta aj projektovú dokumentáciu a stavebný dozor.

Granty k úverom áno, ale až po kontrole

Od začiatku roka 2011 je k dispozícii úverová linka MUNSEFF pre projekty miest a obcí zamerané na energetickú efektívnosť a inštaláciu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Podporu poskytuje Európska komisia a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD). Koordinátorom pomoci je spoločnosť Enviros. Záujemcovia majú možnosť získať grant vo výške určitého percentuálneho podielu z istiny poskytnutého úveru vybraných bánk, pričom výška grantu závisí aj od rozsahu projektu alebo množstva usporenej energie. Granty vo výške 10 až 20 percent z úverovej istiny sú žiadateľom vyplácané po realizácii diela, keď sú potvrdené všetky predpoklady na splnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy.

Súčasťou je bezplatná asistencia od podania žiadosti o úver až po pridelenie dotácie, vrátane spracovania energetického auditu na identifikované energeticky úsporné opatrenia a spracovania energetického certifikátu budov. Pomoc EBRD na systematické úsporné opatrenia bola k dispozícii už v minulosti. Bytový a podnikateľský sektor mohol v rokoch 2007 až 2010 využiť zdroje EBRDa Medzinárodného fondu na podporu odstavenia atómovej elektrárne V1 v Bohuniciach prostredníctvom úverovej linky SLOVSEFF I. Prostriedky na zlepšenie tepelnej ochrany a izolácie dostalo 251 bytových budov, na energetickú efektívnosť v priemysle 40 subjektov a na využívanie obnoviteľných zdrojov energie 8 subjektov. Do roku 2012 je pre rovnaké cieľové skupiny otvorená úverová linka SLOVSEFF II.


Okrúhly stôl je súčasťou projektu ŽIŤ ENERGIOU, v rámci ktorého SIEA poskytuje bezplatné odborné energetické poradenstvo v troch konzultačných centrách v Trenčíne, Banskej Bystrici a v Košiciach. Projekt je financovaný prostredníctvom Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.