Vrátiť sa na normálnu verziu

Prezentácie z konferencie Energetická efektívnosť a využívanie OZE podľa technických noriem


Čo odporúčajú aktuálne normy súvisiacie s energetickou hospodárnosťou a obnoviteľnými zdrojmi energie a ako skvalitniť tvorbu noriem v tejto oblasti? Aj týmto témam bola venovaná konferencia, ktorú pripravila Slovenská inovačná a energetická agentúra koncom septembra 2012 v Jasnej.

 

Na podujatí sa zúčastnilo 150 odborníkov, ktorí sa podieľajú na príprave projektov zameraných na zlepšenie  energetickej hospodárnosti budov a využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Prostredníctvom prednášok a panelovej diskusie získali prehľad o aktuálnych požiadavkách a odporúčaniach na postupy a kvalitu prác v danej oblasti. Konferenciu SIEA  zorganizovala v rámci projektu bezplatného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU.

siea_normy_2012_20.jpgsiea_normy_2012_21.jpgsiea_normy_2012_6.jpgsiea_normy_2012_12.jpg

Zvyšovanie kvalifikácie v energetike

Riaditeľka odboru vzdelávania, legislatívy a metodológie SIEA Kvetoslava Šoltésová vo svojej prezentácii v úvode konferencie zdôraznila, že hoci sa Európska únia v minulosti zameriavala viac na opatrenia zabezpečujúce zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE), dnes je pri realizácii projektov kladený rovnaký dôraz aj na energetickú efektívnosť. Podľa K. Šoltésovej je veľmi dôležité obe časti spájať a vnímať ich komplexne, aby bolo možné konkrétne technické riešenia optimalizovať. „Investície do využívania OZE by mali nasledovať až po tom, čo sa  minimalizujú energetické potreby objektu, aj preto by mali viac začať spolupracovať odborníci z oboch oblastí, “ uviedla. Konferencia mala byť jednou z takýchto príležitostí. Hovorilo sa o optimálnych postupoch pri ekonomickom hodnotení energetických systémov v budovách, pri efektívnom centrálnom zásobovaní teplom, pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla v budovách ako aj  pri príprave teplej vody. Spomenuté boli skúsenosti s aplikáciou noriem pri pravidelnej kontrole kotlov a klimatizačných systémov. Rozoberali sa technické detaily súvisiace s nízkoteplotným vykurovaním a vysokoteplotným chladením. Špeciálne prednášky boli venované napríklad aj tepelným čerpadlám a tepelným solárnym systémom.

 

siea_normy_2012_11.jpgsiea_normy_2012_7.jpgsiea_normy_2012_4.jpgsiea_normy_2012_3.jpg

Dôraz na odborné vzdelávanie poskytovateľov energetických služieb, audítorov a manažérov v oblasti energetiky  a energetickej efektívnosti, ako aj technikov inštalujúcich tieto prvky v budovách kladie aj nová smernica o Energetickej efektívnosti. Pre zvýšenie ich „technickej spôsobilosti, objektivity a spoľahlivosti“ majú jednotlivé členské štáty do konca roka 2014 zabezpečiť certifikačné kvalifikačné systémy. Smernicu poslanci Európskeho parlamentu schválili 11. septembra 2012 a do slovenského právneho poriadku bude transponovaná v rokoch 2013 až 2014.

Budovy v centre záujmu

Podľa smernice majú členské štáty stanoviť stratégie na mobilizáciu investícii do obnovy fondu bytových, komerčných i verejných budov. S uvedeným záväzkom však nemusí byť automaticky spojená finančná podpora. „Tak ako doteraz, aj naďalej platí, že zatiaľ čo investície do OZE sú väčšinou spájané s dotáciami, opatrenia na zníženie energetickej náročnosti sú formulované skôr ako požiadavky,“ skonštatovala K. Šoltésová.

S úsporami v súkromných a verejných budovách výraznejšie ako v minulosti Slovensko ráta aj v Akčnom pláne energetickej efektívnosti na roky 2011 až 2013. Na celkovej plánovanej úspore by sa mali podieľať až 25 percentami. K naplneniu cieľa zvýšiť využívanie OZE na 14 % z hrubej konečnej energetickej spotreby v roku 2020 by malo napomôcť  aj plánované znižovanie spotreby energie. Podľa Národného akčného plánu pre energiu z OZE by malo v tom čase Slovensko celkovo spotrebovať zhruba 70 PJ energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov .

Plánovaný podiel OZE na konečnej energetickej spotrebe SRgraf_SIEA_OZE_akcny_plan_Soltesova.png

Zdroj: Národný akčný plán pre energiou z OZE, október 2010

Dobrovoľné normy

Zo smerníc EÚ a nariadení Európskej komisie vychádzajú aj technické normy. Na rozdiel od minulosti však normy nie sú záväzné. „Medzinárodné normy ISO nie sme povinní preberať, európske normy CEN a CENELEC sme povinní preberať, ale ich dodržiavanie v praxi je dobrovoľné,“ uviedla na konferencii Henrieta Tölgyessyová, vedúca oddelenia stavebníctva a dopravy Slovenského ústavu technickej normalizácie (SÚTN). Ústav je príspevkovou organizáciou Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR. Je napríklad členom Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu ISO, Európskeho výboru pre normalizáciu CEN, a zabezpečuje tvorbu, schvaľovanie a vydávanie slovenských technických noriem.

SÚTN momentálne zastrešuje prácu 96 aktívnych technických komisií, v ktorých pracuje asi 1400 členov. V komisiách majú najväčšie zastúpenie podnikateľské subjekty, ktoré sa na konkrétne oblasti špecializujú. Komisie sú vlastne otvorenými grémiami odborníkov, ktorí  majú na príprave noriem aktívne spolupracovať. „Nemôžeme nikoho nútiť, aby do komisie vstúpil. No súkromné spoločnosti by si mali uvedomiť, aké výhody plynú z toho, že sa môžu oboznamovať s dokumentmi a zúčastňovať sa na tvorbe záverov a národných stanovísk.“

Európska ako vlastná

Návrhy európskych noriem sú prístupné všetkým členským krajinám na verejné prerokovanie. Podľa H. Tölgyessyovej je to podstatná etapa, počas ktorej by mali aj jednotlivé rezorty skontrolovať nadväznosť európskych noriem na slovenskú legislatívu. K „vylepšeniu“ spracúvanej normy môže vtedy prispieť každý. „Každú európsku normu musíme prevziať, preto by sa malo ku každej pristupovať s tým, že to bude budúca slovenská norma,“ zdôraznila. Slovensku sa však darí reagovať len na časť návrhov. Iba v roku 2012 dostalo SÚTN zhruba 1600 dokumentov týkajúcich sa európskych noriem. Odpovede zabezpečilo len 160 z nich. No i keby sa podarilo pripomienky odovzdať ku každej navrhnutej európskej norme, otázne je, či sa ich podarí aj presadiť a zapracovať na európskom fóre. Po prerokovaní sa norma znova vracia do jednotlivých krajín na oficiálne hlasovanie. Ak ju väčšina krajín schváli, v tzv. váženom hlasovaní, ostatné ju musia akceptovať a do určitého času aj prevziať.

Okrem medzinárodných a európskych sú k dispozícii aj národné normy, ktoré môžu jednotlivé krajiny navrhnúť aj na schválenie na vyššej úrovni. No ak sa v krajine spracováva národná norma,  a podobnou témou sa začnú zaoberať v Európe, európska norma má prednosť a Slovensko musí počkať a zapracovať svoje zámery do nej.

Európske normalizačné organizácie

Technická normalizácia a tvorba noriem na úrovni EÚ a vo svete

 schema_normy_CEN_Magyar_A.jpg

 

Zdroj: CEN/CENELEC, SFEM, Bernard Gindroz

Novinky v energetickej efektívnosti

Ján Magyar z odboru medzinárodných projektov SIEA, ktorý zastupuje Slovensko vo viacerých európskych technických komisiách, upozornil, že ak sa členskému štátu alebo Európe podarí presadiť svoje normy, alebo osvedčené postupy na vyššej úrovni, jeho firmy budú fungovať v relatívne známom prostredí. To sa týka aj opatrení na úsporu energie. Pri príležitosti prijatia smernice o energetických službách bolo v roku 2006 vytvorené Sektorálne fórum pre energetické manažérstvo, ktoré slúži ako poradný orgán pre technické výbory CEN-u a CENELEC-u. Momentálne v ňom pripravujú technické normy pre 32 krajín štyri pracovné skupiny. Vo svojej prednáške sa venoval normám súvisiacim s energetickými službami v oblasti energetickej efektívnosti a energetickým auditom. Normou, ktorú sa fóru podarila presadiť až na medzinárodnej úrovni, sú Systémy energetického manažérstva – EN ISO 50001: 2011. V slovenčine bola vydaná v júni 2012. Norma obsahuje požiadavky s návodom na používanie. Má organizáciám umožniť vybudovať systémy energetického manažérstva, prostredníctvom ktorých sa dá sledovať a zlepšovať hospodárenie s energiou.Veľa sa očakáva aj od pripravovanej novej generácie technických noriem pre oblasť energetickej hospodárnosti budov.

Kedy vzniká preklad

H. Tölgyessyová zdôraznila, že SÚTN normy nepripravuje, len vydáva a zabezpečuje zázemie pre technické komisie. Úlohou členov komisií je aj spolupracovať na pláne preberaných noriem, ich príprave a majú zároveň odporúčať spôsob prevzatia. Ak komisia povie, že norma je dôležitá, SÚTN sa snaží zabezpečiť jej  preklad . No normy môžu byť vydané aj samotným  oznámením na priame použitie. Dostupné sú potom len v oficiálnych jazykoch normalizačných organizácií. V prípade európskych noriem je to anglický, francúzsky a nemecký jazyk. Nie je možné preložiť všetky európske normy. „Preklady sú obmedzené finančnými prostriedkami, prípadne tým, či sú k dispozícii slovenskí špecialisti pre danú oblasť,“ uviedla H. Tölgyessyová. Ako dodala, preklady noriem nemôže robiť prekladateľská agentúra. Spracúva ich zvyčajne odborník, ktorý pozná terminológiu v danej oblasti. Jeho prácu kontroluje oponent.

Načo sú nám normy

Podľa Pavla Kosu zo SIEA normy nemusia vždy vystihovať slovenskú realitu. „Normy bývajú  konzervatívne a vždy odporúčajú osvedčené postupy s určitým časovým posunom oproti praxi,“ konštatuje. Dodáva, že dohadovanie na medzinárodných komisiách býva dosť zdĺhavé, tvrdé a výsledkom nemusí byť optimálne riešenie, ale kompromis. Prednášajúci na konferencii sa zhodli na tom, že cieľom noriem je predovšetkým poskytnúť návod. Podľa J. Magyara príslušný štandard môže byť zadefinovaný v norme až na základe praktického overenia, keď odborníci z praxe uznajú, čo je bezpečné a efektívne. Normy podľa neho šetria peniaze a obmedzujú riziko. „Ak realizujeme to, čo je v normách, máme väčšiu istotu, že neurobíme chybný krok,“ uviedol.  H. Tölgyessyová potvrdila, že  SÚTN zodpovedá aj za prípadné škody, ktoré vyplývajú z chybného ustanovenia STN. „Ak pri realizácii projektu vznikne problém, ale dokáže sa, že pri všetkých postupoch boli použité technické normy,  je to výhoda. Samozrejme to, či prípadnou príčinou problému bola chyba v norme, treba dokázať“ uviedla.

Ako zlepšiť terminológiu

Účastníci v diskusii o úrovni prekladov slovenských noriem ponúkli aj návrhy na riešenie. Podľa K. Šoltésovej sa v praxi často stáva, že ak sa prekladatelia obrátia so žiadosťou o pomoc na konkrétny rezort, žiadosť je vybavená bez toho, aby bola oslovená väčšina odborníkov na danú problematiku. Dôvodom býva zaneprázdnenosť, alebo jednoduchý záver menej znalého jednotlivca, že zvolená terminológia je v poriadku. K. Šoltésová spomenula aj príklad, keď teplovodné kotly, tepelné čerpadlá či kogeneračné jednotky v normách figurovali pod všeobecným názvom „ohrievače vzduchu“. „O vhodnom názvosloví v normách by sa malo diskutovať, nemalo by prebiehať individuálne za zatvorenými dverami, keď každý sám pripomienkuje písomný dokument a niekto posledný na jednom úrade rozhodne, ako to má byť,“ upozornila K. Šoltésová.

Podľa H. Tölgyessyovej by príležitosťou na zintenzívnenie spolupráce na spoločnom stretnutí mohla byť už pripravovaná európska prierezová norma z oblasti energetickej hospodárnosti budov.

Prezentácie

Ciele a priority v oblasti energetickej efektívnosti a využívania obnoviteľných zdrojov energie – Kvetoslava Šoltésová, Jaroslav Chocholáček, Slovenská inovačná energetická agentúra

Energetické služby, energetické audity a systémy energetického manažérstva – Ján Magyar, Juraj Nistor, Slavomír Cifra, Slovenská inovačná energetická agentúra (zvukový záznam – mp3, 29 MB, pri prehrávaní odporúčame uložiť do počítača alebo otvoriť v novom okne)

Postupy ekonomického hodnotenia energetických systémov v budovách – Katarína Korytárová, Ministerstvo hospodárstva SR

Kontrola kotlov a vykurovacích sústav – skúsenosti s aplikáciou technických noriem – Pavol Kosa, Slovenská inovačná energetická agentúra, Jozef Chudej, Ministerstvo hospodárstva SR (zvukový záznam – mp3, 23 MB, pri prehrávaní odporúčame uložiť do počítača alebo otvoriť v novom okne)

Kontrola klimatizačných systémov – praktická aplikácia technických noriem – Jozef Löffler, Výskumný ústav vzduchotechniky Piešťany

Efektívne systémy centralizovaného zásobovania teplom – Marek Bukoviansky, Ján Takács, Stavebná fakulta STU Bratislava

Kombinovaná výroba elektriny a tepla v budovách – Michal Hargaš, Ján Takács, Stavebná fakulta – STU Bratislava

Hodnotenie energetickej efektívnosti vetrania a klimatizácie – Daniela Hurtíková, Dušan Petráš, Stavebná fakulta STU Bratislava

Teplo na prípravu teplej vody – Zuzana Krippelová, Jana Peráčková, Stavebná fakulta – STU Bratislava

Technické normy – teória a prax – Henrieta Tölgyessyová, Slovenský ústav technickej normalizácie (zvukový záznam – mp3, 24 MB, pri prehrávaní odporúčame uložiť do počítača alebo otvoriť v novom okne)

 

 

Efektívne vykurovacie systémy v budovách – metódy výpočtu energetických požiadaviek systému a účinnosti systém –  Michal Krajčík, Dušan Petráš, Stavebná fakulta STU Bratislava

Nízkoteplotné vykurovanie a vysokoteplotné chladenie – Emília Ďurišová, Dušan Petráš, Stavebná fakulta STU Bratislava

Podlahové vykurovanie – jeden z predpokladov pre efektívne využívanie obnoviteľných zdrojov tepla
Jozef Bugáň, Dušan Petráš, Stavebná fakulta STU Bratislava

Energetická efektívnosť a využívanie tepelných čerpadiel podľa noriem – Peter Tomlein, Slovenský zväz pre chladiacu a klimatizačnú techniku

Tepelné solárne systémy – Lukáš Skalík, Otília Lulkovičová, Stavebná fakulta STU Bratislava

Hodnotenie vnútorného prostredia budov – Hana Pustayová, Dušan Petráš, Stavebná fakulta STU Bratislava

Skúsenosti s technickými normami pri hodnotení zdrojov na spaľovanie tuhých palív – Jozef Jandačka, Žilinská univerzita

 

Podujatie sa konalo v rámci projektu Bezplatného poradenstva ŽIŤ ENERGIOU, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Záujemcovia o problematiku môžu požiadať o bezplatné konzultácie aj na bezplatnej linke 0800 199 399 alebo osobne v troch poradenských centrách v Trenčíne, Banskej Bystrici a v Košiciach.