Skoč na obsah Skoč na menu
Úvod | O SIEA | Kontakty | Médiá | Mapa stránok | Textová verzia | English
SIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúra

Úvod / Hlavné menu / Odborne o energii / Technik kontroly vykurovacích systémov

fb_logo

Okruhy vzorových praktických otázok pre technikov kontroly vykurovacích systémov


1. Na akom princípe stanovíme účinnosť kotla nepriamou metódou:
a) výpočtom a stanovením straty sálaním do okolia
b) porovnaním tepla odovzdaného vode a pare v kotli k teplu privedenému palivom a spaľovacím vzduchom
c) výpočtom a zistením tepelných strát, ktoré sa pri prevádzke kotla vyskytujú

2. Priamou metódou sa účinnosť kotla vypočíta pomocou :
a) rozboru všetkých tepelných strát kotla
b) nameranej spotreby paliva a vyrobeného tepla na kotli
c) rozboru tepelných strát kotla a spaľovacieho tepla použitého paliva

3. Pri zisťovaní účinnosti kotla nepriamou metódou sa zohľadňuje aj komínová strata, ktorá predstavuje :
a) tlakovú strata ťahu spalín
b) stratu citeľným teplom spalín
c) stratu úletom časti nespáleného paliva

4. Ročná priemerná účinnosť kotla je:
a) priemerná hodnota účinnosti kotla stanovená výpočtom z nameraných údajov nepriamou metódou na začiatku a konci roka
b) hodnota účinnosti kotla stanovená z ročnej bilancie spotreby paliva a vyrobeného tepla
c) hodnota nameranej účinnosti kotla pri ekonomickej prevádzke znížená o ventilačné straty kotla, ktoré súvisia s prerušovaním prevádzky kotla v priebehu roka

5. Na ktoré straty má vplyv správne zoradenie spaľovacieho procesu pri spaľovaní plynných palív:
a) komínová strata, strata mechanickým nedopalom, strata chemickým nedopalom
b) komínová strata, strata chemickým nedopalom
c) komínová strata, strata chemickým nedopalom, strata sálaním do okolia, strata mechanickým nedopalom

6. Medzi straty mechanickým nedopalom pri spaľovaní tuhých palív patrí:
a) strata spôsobená nedokonalým využitím uvoľneného tepla privedeného do kotla
b) strata horľavinou v tuhých zbytkoch po horení
c) strata spôsobená horľavinou v spalinách

7. Najväčšia strata pri spaľovaní plynných palív je:
a) strata horľavinou v spalinách
b) komínová strata
c) strata sálaním do okolia

8. CO2, SO2, O2, N2 sú zložky:
a) spalín
b) spaľovacieho vzduchu
c) paliva (horľaviny)

9. Pre posúdenie kvality spaľovania z hľadiska hospodárnosti je dôležité:
a) meranie oxidu uhličitého, oxidu uhoľnatého a oxidu síričitého
b) meranie oxidu uhličitého, oxidu uhoľnatého a kyslíka
c) meranie oxidu uhličitého, oxidu uhoľnatého a oxidu dusíka

10. Prečo oxid uhoľnatý nie je žiadúci v spalinách kotlových zariadení?:
a) preto, že je jedovatý
b) preto, že spôsobuje nedokonalé spaľovanie
c) preto, že spôsobuje straty chemickým nedopalom a je škodlivý aj pre životné prostredie

11. Teplota spalín pre výpočet komínovej straty sa meria:
a) čo najbližšie pred poslednou teplovýmennou plochou kotla
b) za kotlom v dymovode tesne pred ústim do komína
c) čo najbližšie za poslednou teplovýmennou plochou kotla

12. Komínová strata sa zväčšuje:
a) nepriamo úmerne so zväčšovaním teploty spalín
b) úmerne so zväčšovaním prebytku vzduchu
c) úmerne so zväčšovaním teploty spaľovacieho vzduchu

13. Pri meraní obsahu CO2 v spalinách sa vzorka spalín odoberá:
a) z rovnakého miesta, kde sa meria teplota odchádzajúcich spalín
b) teplota spalín za poslednou teplovýmennou plochou a obsah CO2 v dymovode za kotlom, kde spaliny ústia do komína
c) pred poslednou teplovýmennou plochou

14. Veľkosť straty sálaním tepla do okolia je:
a) priamoúmerná veľkosti kotla (jeho výkonu)
b) nepriamoúmerná veľkosti kotla (jeho výkonu)
c) so zväčšujúcim výkonom kotla sa zväčšuje

15. Komínovú stratu pri spaľovaní plynných a kvapalných palív:
a) môžeme celkom odstrániť zoradením horáka
b) môžeme obmedziť len do určitej úrovne, ale nie odstrániť
c) môžeme odstrániť zoradením horáka a vychladením spalín

16. Proces spaľovania plynných a kvapalných palív ovplyvňujú:
a) vlastnosti paliva, horák a zanesenie kotla
b) palivo, horák, spaľovacia komora, zoradenie spaľovania
c) palivo, horák a druh automatiky

17. Pri nedokonalom spaľovaní sa pri spaľovaní zemného plynu v spalinách vyskytuje okrem oxidu uhličitého a kyslíka:
a) oxidy vodíka a síry
b) oxidy dusíka a síry
c) oxid uhoľnatý

18. Prípustný obsah spáliteľných látok v škvare pri spaľovaní hnedého uhlia v kotloch s pásovým roštom je:
a) 20 až 25 %
b) 16 %
c) 5 až 10 %

19. Súčiniteľ prebytku vzduchu na konci roštového ohniska s pásovým roštom pri hospodárnom spaľovaní sa pohybuje v rozmedzí:
a) 1,05 až 1,15
b) 1,8 až 2,25
c) 1,3 až 1,5

20. Najväčší obsah popola v kotloch spaľujúcich hnedé uhlie s roštovými ohniskami je:
a) v prepade
b) v škvare
c) v úlete

21. V ktorých tuhých zbytkoch pri spaľovaní tuhých palív v kotloch s roštovými ohniskami je najväčší obsah spáliteľných látok:
a) v škvare alebo struske
b) v úlete
c) v prepade

22. Najväčšia strata mechanickým nedopalom v kotloch s roštovými ohniskami je:
a) v prepade
b) v úlete
c) v škvare alebo struske

23. Hlavnou príčinou vzniku straty chemickým nedopalom pri spaľovaní tuhých palív je:
a) vysoký prebytok spaľovacieho vzduchu a vysoká teplota spalín
b) vysoká teplota spalín a nízka vrstva paliva
c) nedostatok spaľovacieho vzduchu

24. Zväčšením podtlaku v ohnisku kotlov spaľujúcich tuhé palivá s pásovým roštom sa komínová strata:
a) zväčšuje
b) zmenšuje
c) regulácia podtlaku nemá vplyv na veľkosť straty

25. Nánosy sadzí , kotlového kameňa, ťahové skraty majú spoločný dôsledok na:
a) zhoršenie ťahu
b) zhoršenie ťahu a zvýšenie teploty spalín za kotlom
c) zvýšenie teploty spalín za kotlom

26. Akými opatreniami môžeme čo najviac znížiť komínovú stratu?:
a) optimalizujeme prebytok vzduchu, odstránenie netesností kotla, pravidelné čistenie teplovýmenných plôch, dodržiavaním kvality kotlovej vody, využívaním odpadového tepla
b) využívaním citeľného tepla spalín na ohrev iného úžitkového média napr. spaľovacieho vzduchu, recirkulácia spalín, inštalácia termokondenzátorov
c) inštalácia zariadenia na kontinuálne sledovanie zloženia spalín s cieľom zabezpečiť hospodárny spaľovací režim pri minimálnom prebytku spaľovacieho vzduchu

27. Pri nainštalovaní dodatkových teplovýmenných plôch do spalinového traktu za kotlom napr. termokondenzátorov na predohrev teplej vody sa môže využívať:
a) citeľné teplo spalín
b) latentné (kondenzačné) teplo spalín
c) citeľné aj latentné teplo spalín

28. Najväčšiu hospodárnosť pri spaľovaní zemného plynu dosahuje kondenzačný kotol keď je v prevádzke:
a) pri zabezpečovaní dodávky tepla na vykurovanie, keď vonkajšie teploty dosahujú hodnoty blízko vonkajšej výpočtovej teplote
b) pri zabezpečovaní dodávky tepla na začiatku a konci vykurovacej sezóny
c) pri zabezpečovaní dodávky tepla na prípravu TÚV

29. Rosný bod spalín pri spaľovaní zemného plynu v kotloch je cca:
a) 120 oC
b) 85 oC
c) 60 oC

30. Rosný bod spalín je:
a) teplota pri ktorej dochádza ku kondenzácií vlhkých spalín
b) minimálna teplota ktorú je potrebné dodržať na vstupe do komína
c) minimálna teplota ktorú je potrebné dodržať na výstupe z komína

31. Revíznu knihu má kotol:
a) parný strednotlakový a horúcovodný
b) parný strednotlakový a nízkotlakový
c) parný a teplovodný

32. Explozná klapka je:
a) poistenie kotla proti prehriatiu
b) poistenie napájacieho potrubia proti výpadku čerpadla
c) poistenie kotla proti následkom výbuchu v ohnisku kotla

33. Tvrdosť vody je spôsobená obsahom:
a) železa
b) zlúčeninami vápnika a horčíka
c) organickými látkami

34. Kyslík a oxid uhličitý (CO2) vo vode:
a) rozpúšťajú kotlový kameň
b) spôsobujú koróziu kovových častí kotla
c) zmäkčujú vodu

35. Katex sa používa:
a) na zmäkčovanie vody
b) na zachytenie nečistôt z vody
c) na odplynenie a okysličovanie vody

36. Ohrev teplej úžitkovej vody v zásobníkových ohrievačoch sa reguluje najčastejšie:
a) manostatom
b) teplomerom
c) priamočinným regulátorom

37. Pri regulácii vykurovacej vody kotlovým termostatom sa nastavuje termostat:
a) stále na max. pracovnú teplotu
b) na priemernú hodnotu vo vykurovacom období
c) pri zmene vonkajšej teploty

38. Teplota vykurovacej vody je závislá na vonkajšej teplote:
a) len pri regulácii kotlovým termostatom
b) v každej teplovodnej vykurovacej sústave
c) len pri regulácii zmiešavacím ventilom

39. Teplota kotlovej vody je závislá na vonkajšej teplote:
a) pri teplovodnom vykurovaní vždy
b) len pri regulácii zmiešavacím ventilom
c) pri priamej regulácii horáka priestorovým, alebo kotlovým termostatom

40. Automatická ekvitermická regulácia vyžaduje:
a) prestavovanie teplotnej krivky podľa vonkajšej teploty každý deň
b) denné prepínanie programu,
c) prepnutie programu na dlhšie obdobie, prípadne korekcia programu

41. Pri kontrole dokumentácie kotla a povinnosti z nej vyplývajúcich sa skontroluje najmä:
a) návod na jeho montáž, obsluhu, schému potrubia armatúr s udaním menovitých svetlosti a menovitých tlakov. Výsledky z kontroly dokumentácie kotla sa uvedú v správe z kontroly.
b) projektovú dokumentáciu kotolne a jej súlad so skutočnosťou, hlavne čo sa týka technických parametrov kotla, druhu použitého paliva, veľkosti kotla ,teplonosnej látky a pod. Výsledky z kontroly dokumentácie kotla sa uvedú v správe z kontroly.
c) projektovú dokumentáciu kotolne, prevádzkový poriadok výrobcu kotla, miestny prevádzkový poriadok , prevádzkový denník kotla. Výsledky z kontroly dokumentácie kotla sa uvedú v správe z kontroly

42. Pri vizuálnej kontrole kotla sa vykoná :
a) prehliadka kotla zameraná na zistenie technického stavu kotla (tepelné izolácie, oplechovanie, znečistenie spaľovacej komory, znečistenie teplovýmenných plôch....) a prehliadka pripojeného príslušenstva ku kotlu (horák, meracie prístroje, systém regulácie kotla, tesnosť spalinovodu, tesnosť a funkčnosť armatúr, dopravných zariadení paliva a popolovín atď.). Pri kotloch spaľujúce tuhé paliva sa podrobnejšie popíše spôsob spaľovania a technický stav spaľovacích zariadení. Výsledky z vizuálnej kontroly sa uvedú v správe z kontroly
b) prehliadka kotla zameraná na zistenie technického stavu kotla (tepelné izolácie, oplechovanie, znečistenie spaľovacej komory, znečistenie teplovýmenných plôch....) a súlad nainštalovaného výkonu kotla s projektovou dokumentáciou kotolne. Výsledky z vizuálnej kontroly sa uvedú v správe z kontroly
c) prehliadka kotla zameraná na zistenie technického stavu kotla (tepelné izolácie, oplechovanie, znečistenie spaľovacej komory, znečistenie teplovýmenných plôch....), súlad nainštalovaného kotla s projektovou dokumentáciou kotolne a kontrola zariadení kotolne (prívod spaľovacieho vzduchu do kotolne, vetranie kotolne, osvetlenie a udržiavanie poriadku v kotolni) . Výsledky z vizuálnej kontroly sa uvedú v správe z kontroly

43. Pri funkčnej kontrole kotla sa vykoná :
a) kontrola všetkých funkcií kotla, ktoré uvádza výrobca kotla v prevádzkovom poriadku, hlavne funkčnosť všetkých regulácií, ktorými je kotol vybavený a na kotloch na plynné a kvapalné paliva schopnosť kotla dosiahnuť minimálny a maximálny výkon. Výsledky z kontroly funkčnosti kotla sa uvedú v správe z kontroly
b) kontrola všetkých funkcií kotla, ktoré uvádza výrobca kotla v prevádzkovom poriadku, hlavne funkčnosť odkaľovacieho ventilu , explóznej a komínovej klapky, ktorými je kotol vybavený. Výsledky z kontroly funkčnosti kotla sa uvedú v správe z kontroly
c) kontrola všetkých funkcií kotla, ktoré uvádza výrobca kotla v prevádzkovom poriadku, hlavne schopnosť kotla dosiahnuť minimálny a maximálny výkon pri rôznych prevádzkových stavov v závislosti od vonkajšej teploty pri spaľovaní tekutých palív. Výsledky z kontroly funkčnosti kotla sa uvedú v správe z kontroly

44. Pri kontrole dokumentácie vnútorných rozvodov tepla a teplej vody sa kontroluje najmä:
a) projektová dokumentácia ústredného vykurovania budovy a ďalšia dokumentácia ktorá napomôže k objektívnej kontrole vykurovacej sústavy (stavebné výkresy budovy, prevádzkové predpisy a návody výrobcov k jednotlivým komponentom vykurovacej sústavy a plnenie povinnosti z nich vyplývajúce, dokumentácia prípadných stavebných zmien budovy a vykurovacieho systému , doklady o opravách alebo rekonštrukciách, prípadne energetický audit, energetický certifikát, odborné posudky a ďalšie dokumenty ktoré pomôžu identifikovať vykurovací systém od doby prevádzkovania budovy ). Výsledky z kontroly dokumentácie vnútorných rozvodov tepla a teplej vody sa uvedú v správe z kontroly.
b) projektovú dokumentáciu a jej súlad so skutočnosťou, hlavne čo sa týka hydraulického vyregulovania vykurovacej sústavy a plnenie povinnosti z nej vyplývajúce. Výsledky z kontroly dokumentácie vnútorných rozvodov tepla a teplej vody sa uvedú v správe z kontroly.
c) projektovú dokumentáciu a jej súlad so skutočnosťou, hlavne čo sa týka hydraulického vyregulovania vykurovacej sústavy , inštalácie pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách , termostatických ventilov , zónových regulácií, inštalácie merania teplej vody na odberných miestach a plnenie povinnosti z nej vyplývajúce. Výsledky z kontroly dokumentácie vnútorných rozvodov tepla a teplej vody sa uvedú v správe z kontroly.

45. Prehliadka vnútorných rozvodov tepla a teplej vody pozostáva z kontroly najmä:
a) hlavných komponentov vnútorných rozvodov tepla vrátane prvkov merania a riadenia, kontrola súladu priemerov potrubia a hrúbky tepelnej izolácie s projektovou dokumentáciou. Keď dokumentácia vnútorných rozvodov tepla nie je úplná, identifikované zmeny sa zakreslia do pôvodnej dokumentácie. Výsledky z prehliadky vnútorných rozvodov tepla a teplej vody sa uvedú v správe z kontroly.
b) hlavných komponentov vnútorných rozvodov tepla ( technický stav potrubia, armatúr, vyvažovacích armatúr, regulátorov diferenčného tlaku na jednotlivých vertikálnych rozvodoch a rozvodoch teplej vody, kontrolných a meracích prístrojov.......), hrúbku a spôsob prevedenia tepelnej izolácie, funkčnosť hydraulického vyregulovania v jednotlivých subsystémoch vykurovacej sústavy. Výsledky z prehliadky vnútorných rozvodov tepla a teplej vody sa uvedú v správe z kontroly
c) hlavných komponentov vnútorných rozvodov tepla ( technický stav potrubia, armatúr kontrolných a meracích prístrojov.......), technický stav ovládacích prvkov a systému regulácie vykurovacej sústavy podľa návodu na prevádzku (napr. funkčnosť ekvitermickej regulácie, zónovej regulácie, útlmový režim....) tepelnej izolácie, vykurovacích telies, vizuálna kontrola kvality uskutočňovaných údržbových prác. Výsledky z prehliadky vnútorných rozvodov tepla a teplej vody sa uvedú v správe z kontroly.

46. Ekvitermická regulácia sa používa vo vykurovacích systémoch:
a) teplovodných
b) parných
c) teplovodných aj parných

47. Ekvitermická regulácia s korekciou na referenčnú teplotu :
a) reguluje teplotu vykurovacej vody tak aby bola dosiahnutá požadovaná teplota v referenčnej vykurovanej miestnosti
b) reguluje teplotu vykurovacej vody tak aby bola dosiahnutá požadovaná referenčná teplota na výstupe zo zásobníka teplej vody
c) reguluje teplotu vykurovacej vody tak aby bola dosiahnutá požadovaná referenčná teplota vratnej vody do kotla

48. Princíp kvalitatívnej regulácie tepelného výkonu v teplovodných vykurovacích sústavách spočíva :
a) v zmene teploty vykurovacej vody pri konštantnom hmotnostnom prietoku
b) v zmene prietoku vykurovacej vody škrtením alebo rozdelením
c) v zmene teploty vykurovacej vody a prietoku škrtením alebo rozdelením

49. Štvorcestným zmiešavacím ventilom sa upravuje:
a) množstvo pretekajúcej vody do okruhu
b) teplota pretekajúcej vody do okruhu
c) tlak pretekajúcej vody do okruhu

50. Pod pojmom hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy vo väzbe na tepelnú stabilitu budovy sa rozumieme:
a) nainštalovanie termostatických ventilov na vykurovacích telesách
b) výpočet množstva teplonosnej látky potrebnej na zabezpečenie tepelnej pohody vo vykurovaných miestnostiach
c) zoradenie vykurovacej sústavy tak, aby vnútorné teploty v priestoroch vykurovanej budovy dosahovali požadované hodnoty pri akejkoľvek vonkajšej teplote.

51. Hydraulické vyváženie prietoku vody vo vykurovacom systéme sa robí preto :
a) aby sa zabezpečil rovnaký prietok vo vyvažovacích ventiloch v jednotlivých okruhoch vykurovacej sústavy v budove a ventiloch pred vykurovacími telesami
b) aby sa zabezpečila požadovaná distribúcia tepla do všetkých miestnosti budovy
c) aby sa zabezpečil rovnaký pokles tlaku v jednotlivých okruhoch vykurovacej sústavy v budove a požadovaná vnútorná teplota vo všetkých miestnostiach budovy

52. V praxi sa v odovzdávacích staniciach tepla najčastejšie vyskytujú výmenníky:
a) rekuperačné
b) regeneračné s akumuláciou teplej vody
c) zmiešavacie pomocou trojcestnej armatúry v spojení s doskovým regeneračným výmenníkom

53. Príprava teplej úžitkovej vody sa zabezpečuje:
a) pomocou výmenníkov tepla prietočných, alebo zásobníkových
b) pomocou výmenníkov a v horúcovodných kotloch
c) vyrába sa v teplovodných kotloch na to určených

54. Vysoká tvrdosť vody používanej na prípravu teplej úžitkovej vody, ktorá sa pripravuje v zásobníkových ohrievačoch, má za následok tvorbu inkrustov na:
a) vonkajších stenách teplovýmennej vložky
b) na vnútorných stenách teplovýmennej vložky
c) na vonkajších aj vnútorných stenách teplovýmennej vložky

55. Merná tepelná strata izolovaného potrubia je závislá najmä:
a) od priemeru potrubia, teploty teplonosného média, parametrov okolitého prostredia, druhu izolácie
b) od priemeru potrubia, teploty teplonosného média, parametrov okolitého prostredia, druhu izolácie, dĺžky jednotlivých úsekov potrubia
c) od priemeru potrubia, teploty teplonosného média, parametrov okolitého prostredia, druhu izolácie, dĺžky jednotlivých úsekov a počtu prevádzkových hodín

56. Veľkosť mernej tepelnej straty rozvodu tepla na vykurovanie je závisia:
a) od umiestnenia rozvodov , kvality a hrúbky izolácie a počtu prevádzkových hodín
b) od umiestnenia rozvodov , kvality a hrúbky izolácie a veľkosti zdroja tepla
c) od umiestnenia rozvodov , kvality a hrúbky izolácie


57. Ekonomicky najvýhodnejšia hrúbka izolácie tepelného potrubia je určená podmienkou že:
a) tepelné straty izolovaného potrubia majú byť čo najmenšie
b) súčet nákladov spojených s izoláciou a s tep. stratami má byť čo najmenší
c) náklady na izoláciu a jej údržbu za dobu životnosti musia byť s ohľadom na nedostatok finančných prostriedkov čo najmenšie

58. Zo zmenou priemeru potrubia sa tlakové a tepelné straty pri konštantnej teplote teplonosnej látky
a) nemenia
b) menia sa iba tepelné straty
c) menia sa oboje

59. Tepelný odpor izolácie potrubia sa zväčšuje:
a) so zväčšujúcim priemerom potrubia
b) so zväčšujúcou hrúbkou izolácie
c) so zvyšovaním vlhkosti izolácie

60. Tepelná strata budovy má jednotku:
a) W/s
b) W
c) J/m3

61. Tepelný strata budovy je vtedy menšia keď je:
a) menší tepelný odpor vonkajších stavebných konštrukcií
b) väčší rozdiel vnútornej teploty a teploty vonkajšieho vzduchu
c) menší súčiniteľ prechodu tepla vonkajšou stavebnou konštrukciou

62. Spotreba tepla na vykurovanie je veličina, ktorá má jednotku:
a) W
b) W/m2
c) kWh

63. Počet dennostupňov je:
a) súčin počtu vykurovacích dni a vonkajšej teploty vo vykurovacom období
b) súčin počtu dni a rozdielu priemernej vnútornej a vonkajšej teploty vzduchu vo vykurovacom období
c) súčin počtu vykurovacích dni a vnútornej teploty vo vykurovacom období

64. Dennostupňová metóda pre výpočet potreby tepla :
a) zohľadňuje tepelnú stratu, dobu vykurovania, klimatické podmienky, charakter prevádzky vykurovania
b) zohľadňuje spôsob vykurovania ,fakturovanú spotrebu tepla, alebo spotreby paliva a počet dennostupňov
c) zohľadňuje iba tepelnú stratu, spotrebu paliva a počet dennostupňov

65. V Slovenskej republike je väčšina územia v množine dennostupňov :
a) 3000 až 4000
b) 500 až 3200
c) 4000 až 5000

66. Kritériom pre hodnotenie budovy z hľadiska spotreby tepla na vykurovanie je veličina, ktorá má jednotku :
a) W/m-2.rok-1
b) kWh/(m2. rok)
c) kWh/K-1m-2.rok-1

67. Potreba energie na vykurovanie budovy je :
a) súčet potreby tepla na vykurovanie a potreby tepla na prípravu teplej vody
b) súčet potreby tepla na vykurovanie a celkových tepelných strát systému vykurovania
c) je množstvo tepla , ktoré je potrebné na pokrytie tepelných strát vykurovaných miestnosti

68. Kondenzačný kotol je vhodný ako zdroj tepla na vykurovanie:
a) pre budovu s vysokou tepelnou stratou s vykurovacou sústavou s menovitým tepelným spádom 90/70 oC
b) pre budovu s vysokou tepelnou stratou s vykurovacou sústavou s menovitým tepelným spádom 70/55 oC
c) pre budovu s nízkou tepelnou stratou s vykurovacou sústavou s menovitým tepelným spádom 40/30 oC

69. Na vnútorných rozvodoch tepla sa inštaluje tepelná izolácia:
a) všade, okrem miest kde by mohla byť obmedzená funkčnosť armatúr
b) neinštaluje sa
c) všade tam kde rozvody nie sú určené na vykurovanie, prípadne temperovanie priestoru, alebo by mohla byť obmedzená funkčnosť armatúr

70. Aká musí byť teplota teplej vody na výtoku u konečného spotrebiteľa:
a) minimálne 50 oC
b) 45 °C až 55 oC
c) maximálne 50 oC

71. Ktorá teplonostná látka sa prednostne využije na vykurovanie a prípravu teplej vody :
a) teplá voda do 90 oC
b) horúca voda do 110 oC
c) tepla voda do 50 oC

72. Výhrevnosť a spaľovacie teplo sú vyjadrené ako :
a) podiel energie na objemovú, alebo hmotnostnú jednotku paliva napr. MJ.m-3, GJ.t-1
b) súčin energie a objemovej alebo hmotnostnej jednotky paliva napr. MJ.m3, GJ.t1
c) množstvo energie uvoľnené spálením paliva MJ, GJ a pod.

73. Využitie tepelného výkonu zdroja tepla je :
a) pomer ročnej spotreby tepla v palive k maximálnemu tepelnému výkonu zdroja
b) pomer ročnej výroby tepla k maximálnemu tepelnému výkonu zdroja
c) pomer ročnej výroby tepla k ročnej spotrebe tepla

74. Menovitý výkon kotla je :
a) najvyšší nepretržitý tepelný výkon vyjadrený v kWh, ktorý možno dosiahnuť počas ustálenej prevádzky kotla
b) najvyšší nepretržitý tepelný výkon vyjadrený v kW, ktorý možno dosiahnuť počas ustálenej prevádzky kotla
c) najvyšší nepretržitý tepelný výkon vyjadrený v GJ, ktorý možno dosiahnuť počas ustálenej prevádzky kotla

75. Ekonomický výkon kotla je :
a) výkon kotla pri ktorom je merná spotreba paliva na výrobu tepla minimálna
b) výkon kotla pri ktorom je merná spotreba paliva na výrobu tepla maximálna
c) ustálená prevádzka kotla pri strednom výkone

76. Tepelná charakteristika kotla je :
a) garantovaná účinnosť kotla udávaná výrobcom kotla
b) závislosť účinnosti kotla na jeho tepelnom výkone
c) kotol spĺňa požiadavky technickej harmonizácie EÚ a má označenie CE

77. V dodacom liste tuhého paliva je uvedená výhrevnosť 14,25 MJ/kg. To znamená, že sa jedná o nasledovný druh paliva :
a) čierne uhlie, ktoré ma zvýšenú kvalitu
b) priemerné hnedé uhlie
c) nie je to uhlie ale koks

78. Zemný plyn má výhrevnosť :
a) cca 46,5 MJ/m3
b) cca 14,5 MJ/m3
c) cca 34,05 MJ/m3

79. Bežná výhrevnosť koksu je :
a) 12 - 18 MJ/kg
b) 20 – 25 GJ/t
c) 26 – 29 MJ/kg

80. Pri zisťovaní súčasnej potreby tepelného výkonu na prípravu teplej vody je potrebne uvažovať :
a) s celkovou potrebou tepla na ohrev potrebného objemu vody, tepelnými stratami z distribúcie a cirkulačného okruhu teplej vody, teplotou teplej vody na výtokoch v mieste spotreby , teplotou na výstupe z ohrievača teplej vody
b) z objemovej skutočnej spotreby teplej vody , požadovanej mernej spotreby tepla na prípravu teplej vody a doby dodávky teplej vody v hodnotenom období a výpočtovej teploty v závislosti od možnosti termickej dezinfikácie
c) z objemovej skutočnej spotreby teplej vody , požadovanej mernej spotreby tepla na prípravu teplej vody , doby dodávky teplej vody v hodnotenom období a počtu osôb

81. Pri zásobníkovom ohreve teplej vody je potrebné vykonávať jej termickú dezinfikáciu a to krátkodobým ohrevom
a) nad teplotu 120 oC
b) nad teplotu 70 oC
c) nad teplotu 55 oC

82. Merná spotreba tepla na prípravu teplej vody pripravovanej v zdroji tepla umiestneného priamo v budove (v mieste spotreby) sa bežne pohybuje v rozmedzí:
a) 0,27 – 0,4 MJ/m3
b) 0,27 – 0,4 GJ/l
c) 0,27 – 0,4 MJ/l

83. Merná spotreba tepla na prípravu teplej vody pripravovanej v zdroji tepla umiestneného priamo v budove (v mieste spotreby) sa bežne pohybuje v rozmedzí:
a) 0,27 – 0,4 MJ/m3
b) 0,27 – 0,4 GJ/l
c) 0,27 – 0,4 MJ/l

84. Uvedený vzťah slúži na výpočet :

kde

VW    - je požadovaný objem teplej vody (m3/rok)

QW,t    - je teplota pripravovanej teplej vody ( oC)

QW,o  - je teplota vstupnej studenej vody ( oC)

a) energie potrebnej na ohrev teplej vody vstupujúcej do ohrievača vody, alebo teplovodného kotla za rok
b) energie na ohrev teplej vody podľa požadovaného objemu a teploty
c) energie potrebnej na ohrev teplej vody vystupujúcej z ohrievača vody, alebo teplovodného kotla za deň

85. Uvedený vzťah slúži na :

kde

A     - je podlahová plocha (m2)

Ctap    - špecifická potreba tepla v kWh/m2 za rok


a) zjednodušený výpočet potreby tepla na prípravu teplej vody podľa podlahovej plochy
b) zjednodušený výpočet potreby tepla na vykurovanie
c) zjednodušený výpočet tepelného príkonu na vykurovanie


86. Výpočtová teplota teplej vody pri navrhovaní súčasnej potreby tepla na prípravu teplej vody ma byť :
a) 60 oC (ak je možnosť termickej dezinfikácie vody v opačnom prípade 70 oC )
b) max. 55 oC (ak je možnosť termickej dezinfikácie vody v opačnom prípade 60 oC )
c) max. 50 oC (ak je možnosť termickej dezinfikácie vody v opačnom prípade 55 oC )

87. Stanovenie potreby tepla na ohrev normalizovaného objemu teplej vody závisí na :
a) type budovy, druhu vykonávanej činnosti v budove, štandarde alebo triede vykonávanej činnosti a vonkajšej výpočtovej teplote
b) type budovy, druhu vykonávanej činnosti v budove, štandarde alebo triede vykonávanej činnosti, počtu osôb v budove a vonkajších klimatických podmienok
c) type budovy, druhu vykonávanej činnosti v budove, štandarde alebo triede vykonávanej činnosti

88. Uvedený vzťah slúži na :

kde

tk        - teplota spalín ( C)

tvz      - teplota spaľovacieho vzduchu ( C)

wCO2   - obsah oxidu uhličitého v spalinách (%)

K1         - koeficient zohľadňujúci druh a parametre paliva (-)

a) na výpočet veľkosti komínovej straty
b) na výpočet veľkosti straty chemickým nedopalom
c) na výpočet veľkosti straty chemickým teplom odchádzajúcich spalín z kotla

89. Uvedený vzťah sa použije na výpočet :

kde

Ar     - obsah popola v pôvodnom palive ( %)

Cs      - obsah horľaviny v škvare ( %)

Qi      - výhrevnosť spáleného tuhého paliva (kJ/kg)

Xs      - pomerné množstvo popola ( %)

a) na výpočet veľkosti straty mechanickým nedopalom
b) na výpočet veľkosti straty fyzickým teplom tuhých zbytkov po horení
c) na výpočet veľkosti straty fyzickým teplom horľaviny vo škvare

90. Uvedený vzťah sa používa :

a) na približný výpočet pomerného množstva chemického tepla v spalinách
b) na približný výpočet pomerného množstva horľaviny v spalinách
c) na približný výpočet súčinitľa prebytku spaľovacieho vzduchu

91. Uvedený vzťah sa môže použiť :

Vspv         - objem skutočných vlhkých spalín (Nm3/Nm3)

csp               - merná tepelná kapacita spalín (kJ/Nm3K)

tk            - teplota spalín ( C)

tvz         - teplota spaľovacieho vzduchu ( C)

Qi            - výhrevnosť spaľovaného paliva((kJ/Nm3)

a) na výpočet chemického tepla komínovej straty pri spaľovaní zemného plynu
b) na výpočet komínovej straty pri spaľovaní zemného plynu
c) na výpočet citeľného a latentného tepla komínovej straty pri spaľovaní zemného plynu




 
 
© 2019 Slovenská inovačná a energetická agentúra | webmaster@siea.sk | Úvod | Podmienky používania | Pripomienky k stránke
webdesign a redakčný systém
Prehliadaním stránky vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookies (viac info).