Skoč na obsah Skoč na menu
SIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúraSIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúra Úvod | O SIEA | Kontakty | Médiá | Mapa stránok | Textová verzia | English
SIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúra - Bezplatné<br/>poradenstvoSIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúra - Bezplatné<br/>poradenstvo

Úvod / Hlavné menu / Bezplatné poradenstvo / Aktuality / Semináre pre bytové domy - jeseň 2011

fb_logo

Vplyv zateplenia domu na hydraulické vyregulovanie


Autor: Ing. Matej Gerboc Vyregulovanie.sk, spol. s r. o.

Tento príspevok je zameraný na problematiku hydraulického vyregulovania vykurovacích sústav v bytových domoch po významnej obnove. Príspevok rozoberá v praxi najčastejšie realizované prístupy a poukazuje na rozdiely medzi nimi.
1. TEÓRIA - PREREGULOVANIE VYKUROVANIA

Prvou úlohou hydraulického vyregulovania je zabezpečiť správne prerozdelenia prietoku medzi jednotlivé vykurovacie telesá v objekte. Pri určovaní potrebného prietoku jednotlivými radiátormi sa prevažne vychádza z tepelných strát miestností. Následne sa správnym nastavením jednotlivých armatúr dosiahne požadované prerozdelenie prietoku medzi všetky vykurovacie telesá v objekte.

 

Druhou úlohou hydraulického vyregulovania je zabezpečiť hydraulickú stabilitu vykurovacej sústavy pri meniacich sa tlakových pomeroch. Rozumie sa tým najmä zabezpečenie dostatočnej autority termostatických ventilov a ich ochrana proti nadmernému diferenčnému tlaku (ochrana proti hluku vykurovacej sústavy).

 

Treťou dôležitou úlohou hydraulického vyregulovania je vytvorenie vhodných podmienok pre podporu dosahovania úspor tepla. Patrí sem najmä inštalácia termostatických hlavíc a realizácia optimálneho nastavenia tlakových pomerov v sústave.

 

Po významnej obnove dochádza k výraznej zmene tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií objektu, čím sa zásadne menia aj tepelné straty jednotlivých miestností. Ak bolo hydraulické vyregulovanie realizované ešte pred významnou obnovou budovy, po nej sa vykurovacia sústava vo svojej podstate opätovne stáva hydraulicky nevyregulovanou, pretože aktuálne prietoky vykurovacími telesami nezodpovedajú novým podmienkam v jednotlivých miestnostiach objektu.

 

Zjednodušene je možné povedať, že každé vykurovacie teleso bude po významnej obnove pracovať s nadprietokom vykurovacej vody. To na jednej strane umožňí dosahovať vysoké teploty vzduchu v jednotlivých miestnostiach, no na druhej strane negatívne ovplyvní dosahovanie úspor tepla a bezporuchovosť prevádzky.

 

Možno ste už počuli názor, že s nadprietokmi si poradia termostatické hlavice, a preto nie je potrebné do sústavy žiadnym spôsobom zasahovať. A keď už, tak iba jemným priškrtením regulačných ventilov. Teória je to pekná, no odporuje všetkým trom spomínaným cieľom hydraulického vyregulovania. V praxi to vyzerá ešte trochu inak

2. PRAX - PREREGULOVANIE VYKUROVANIA

V praxi sa často stretávame s nasledujúcimi prístupmi k preregulovaniu vykurovacích sústav po významnej obnove.

2.1 PASÍVNY PRÍSTUP

Vychádza z teórie, že po významnej obnove nie je potrebné realizovať žiadne zmeny na vykurovacej sústave.

 

Pravdou je, že ak po významnej obnove neurobíte žiaden zásah do vykurovacej sústavy, tá bude ako-tak fungovať aj naďalej a vlastníci bytov budú zväčša spokojní. Možno sa budú v prechodných obdobiach sťažovať na hluk vykurovacej sústavy, avšak na druhej strane ich bude hriať pocit, že ušetrili peniaze za hydraulické preregulovanie objektu. Treba si uvedomiť, že tento prístup býva z dlhodobejšieho hľadiska často aj najdrahší. Náklady na takýto typ preregulovania vykurovacej sústavy v objekte budú mať vlastníci bytov zakomponované do každého rozpočítania nákladov na teplo vo forme istej skrytej čiastky, ktorú predstavujú nerealizované úspory tepla.

 

Pokiaľ sa v budove nerealizovalo meranie spotreby tepla v jednotlivých v bytoch, prevažná väčšina obyvateľov nebude vôbec motivovaná regulovať teplotu vo svojom byte a dopraje si výrazne vyššiu teplotu ako pred realizáciou významnej obnovy. Týmto sa však významne znižuje množstvo ušetreného tepla a investície do významnej obnovy neprinesú želaný výsledok spočívajúci v plánovanej úspore nákladov na vykurovanie.

 

Ak je v budove realizované meranie spotreby tepla v jednotlivých bytoch, potom sú jednotliví vlastníci do istej miery motivovaní šetriť. A v takom prípade môže poklesnúť prietok sústavou ako celku do tej miery, že v objekte prestane fungovať regulácia diferenčného tlaku, a tým aj ochrana termostatických ventilov proti hluku. Následkom je nárast prietokov radiátormi, ktoré ešte zostávajú v prevádzke, čo negatívne ovplyvňuje nielen dosahovanie úspor tepla, ale aj prevádzkyschopnosť sústavy.

 

V týchto budovách navyše často dochádza k extrémnym rozdielom v nameranom množstve spotrebovaného tepla na vykurovanie v jednotlivých bytoch. Následne aj k značným rozdielom v podiele jednotlivých bytov na úhrade celkových nákladov na vykurovanie objektu.

 

2.2 MINIMALISTICKÝ PRÍSTUP

Druhou možnosťou, ako sa vysporiadať s preregulovaním objektu po významnej obnove, je priškrtenie ventilu na vstupe do budovy a nastavenie nižšieho prietoku v celej vykurovacej sústave. Môže ísť o dobré riešenie, ak tým ventilom je regulátor diferenčného tlaku s vhodným rozsahom nastaviteľných hodnôt a možnosťou reálne obmedziť prietok vykurovacej vody budovou. Navyše by to mal byť malý objekt s malým počtom bytových podlaží. Zároveň by sme mali mať prehľad o realizovaných zásahoch do vykurovacej sústavy v posledných rokoch a z projektu hydraulického vyregulovania by malo byť zrejmé, že sústava bola na takýto zásah vopred pripravená. Ani za splnenia týchto podmienok však nemôžme mať istotu, že ide o optimálne riešenie.

 

Vo všetkých budovách, ktoré nespĺňajú niektorú z vyššie uvedených podmienok, je takéto riešenie riskantné a nedostatočné. Okrem časti rizík spomínaných pri pasívnom prístupe je priamo ohrozená aj stabilita vykurovacej sústavy. Navyše, ak pre reguláciu diferenčného tlaku bol použitý prepúšťací ventil, potom takéto riešenie zhoršuje aj energetickú hospodárnosť sústavy centrálneho zásobovania teplom.

2.3 KOMPLEXNÉ PREREGULOVANIE PO VÝZNAMNEJ OBNOVE

Takéto preregulovanie predstavuje v mnohých prípadoch opatrenie s najvyššími vstupnými nákladmi, avšak z dlhodobého hľadiska sa jedná o najoptimálnejšie a najlacnejšie riešenie.

 

Ako už bolo spomínané, po významnej obnove sa do značnej miery zmenia aj tepelné straty v jednotlivých miestnostiach objektu, a to v každej miestnosti v inom pomere vo vzťahu k pôvodnej hodnote tepelných strát.

 

Realizáciou komplexného preregulovania sa znovu navodzuje rovnováha medzi prietokmi vykurovacej vody jednotlivými vykurovacími telesami a súčasne sa vytvárajú vhodné podmienky pre zabezpečenie hydraulickej stability vykurovacej sústavy ako celku. To všetko má priaznivý vplyv na spravodlivejšie rozpočítanie nákladov na teplo, ako aj na podporu dosahovania úspor tepla, a to nielen pri jeho spotrebe v objekte, ale aj pri jeho distribúcií a výrobe, resp. premene.

2.4 ČO OBNÁŠA KOMPLEXNÉ PREREGULOVANIE?

Rozsah prác spojených s komplexným preregulovaním vykurovacej sústavy po významnej obnove objektu v rozhodujúcej miere závisí od kvality projektového riešenia realizovaného v minulosti.

 

V tom najpriaznivejšom prípade ide o zmenu prednastavenia všetkých existujúcich termostatických ventilov na vykurovacích telesách v zmysle projektu preregulovania vykurovacej sústavy a zmenu nastavenia armatúr na vstupe rozvodov tepla do budovy.

 

V mnohých prípadoch, zvlášť v tých, kde bolo hydraulické vyregulovanie realizované dávnejšie a ide o technicky prekonané riešenie, treba okrem prestavenia hydraulického odporu termostatických ventilov, realizovať aj iné práce. Prevažne ide o dodatočnú montáž regulátora, resp. regulátorov diferenčného tlaku, zmenu nastavenia stúpačkových vyvažovacích armatúr a realizáciu vhodného systému na diagnostiku prípadných porúch vykurovacej sústavy.

 

V prípadoch, keď sa na stabilizáciu tlakových pomerov vo vykurovacej sústave použili prepúšťacie ventily, je nutné ich demontovať a nahradiť regulátorom diferenčného tlaku. V opačnom prípade robíme medvediu službu dodávateľovi tepla, ktorému kazíme hospodárnosť distribúcie a výroby tepla. To sa nám môže spätne vrátiť vo zvýšenej cene tepla, ktorú aj tak v konečnom dôsledku zaplatia vlastníci bytov. Prepúšťacie ventily navyše môžu nepriaznivým spôsobom ovplyvniť presnosť merania množstva dodaného tepla na päte objektu.

 

V prospech regulátora diferenčného tlaku hovorí aj skutočnosť, že pokiaľ sa správne nastaví, môže fungovať ako obmedzovač prietoku, ktorý nedovolí, aby pri meniacich sa tlakových pomeroch v sústave dochádzalo k neželanému zvyšovaniu prietoku vykurovacej vody budovou. Súčasne, pri uzatváraní jednotlivých termostatických ventilov v budove, regulátor prostredníctvom tlakových odberov rozpozná meniace sa tlakové pomery vo vykurovacej sústave budovy a svojou činnosťou nepustí neželaný prietok do budovy. Sústava ako celok tak môže fungovať v optimálnom režime bez neželaných nadprietokov a hlukových prejavov spôsobených prebytkom diferenčného tlaku.

 

A ešte na jednu dôležitú úlohu preregulovania by sme nemali zabudnúť. Tou je identifikácia a odstránenie potenciálnych zdrojov porúch, ktoré sa v sústave nazbierali za roky prevádzky bez odborného dohľadu. Spravidla totiž platí, že v každej väčšej sústave, ktorá bola vyregulovaná dávnejšie ako pred dvomi rokmi, sa vyskytne nejaký typ „odborného vylepšenia“, ktoré je vo svojej podstate poruchou sústavy.

ZÁVER

Hydraulické preregulovanie vykurovacej sústavy po významnej obnove objektu predstavuje pre vlastníkov bytov vždy určitú finančnú záťaž spojenú s realizáciou zmeny nastavenia sústavy a optimalizácie jej prevádzky, ktorá nemusí byť nevyhnutne vysoká. Pokiaľ ste už ale realizoval investíciu do výmeny okien, zateplenia obvodového plášťa, strechy resp. iných konštrukcií, kedy sa doba návratnosti investovaných prostriedkov pohybuje bezpečne nad hranicou 10 rokov, je vo vašom najlepšom záujme nezanedbať investíciu do optimalizácie prevádzky vykurovacej sústavy, ktorá má v prevažnej väčšine prípadov reálnu návratnosť kratšiu ako 1-2 roky a do budúcnosti veľký potenciál prinášať reálne úspory nákladov na vykurovanie.

 

Informujte sa preto o nákladoch a prínosoch preregulovania vo vzťahu k vášmu konkrétnemu objektu.

 

Článok bol zverejnený v zborníku k seminárom S energiou efektívne v bytových domoch, ktoré sa uskutočnili v októbri 2011 v Žiline, Prešove, Banskej Bystrici a v Trnave v rámci projektu bezplatného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU.




 
 
© 2018 Slovenská inovačná a energetická agentúra | webmaster@siea.sk | Úvod | Podmienky používania | Pripomienky k stránke
webdesign a redakčný systém
Prehliadaním stránky vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookies (viac info).