Skoč na obsah Skoč na menu
SIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúraSIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúra Úvod | O SIEA | Kontakty | Médiá | Mapa stránok | Textová verzia | English
SIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúra - Bezplatné<br/>poradenstvoSIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúra - Bezplatné<br/>poradenstvo

Úvod / Hlavné menu / Bezplatné poradenstvo / Letáky

fb_logo

Uvažujete v bytovke o domovej kotolni?



Ak nie ste spokojní so službami doterajšieho dodávateľa tepla zo systémov centralizovaného zásobovania a uvažujete o vybudovaní vlastnej domovej kotolne vo svojom bytovom dome, mali by ste zvážiť pre aj proti.

 

Vzťahy medzi vlastníkmi bytov a dodávateľmi tepla z centralizovaných systémov zásobovania teplom v mnohých prípadoch nie sú ideálne. Nespokojnosť majiteľov bytových domov rastie priamoúmerne so stúpajúcimi cenami za teplo. Podporujú ju aj investície do zateplenia, po ktorých chcú mať bytové domy spotrebu energie priamo pod svojou kontrolou. Predčasne roztopený sneh na chodníkoch či tráve popri inak kvalitnej snehovej pokrývke nahráva presvedčeniu, že straty vo vonkajších zastaraných rozvodoch sú veľké a nikto predsa nechce dotovať nehospodárnosť. Predstava, že prostredníctvom fixných nákladov na teplo živíte prebujnený obslužný aparát dodávateľa, tiež nie je príjemná. Vzájomnú nedôveru určite nepodporuje ani fakt, že dodávateľa tepla zo systémov CZT (centralizovaného zásobovania teplom) si nemôžete vyberať. Hoci práve toto sú najčastejšie dôvody, pre ktoré domy začnú uvažovať o odpojení sa od centralizovaného zásobovania teplom, pri odpojení by nemali hrať významnú úlohu emócie a domnienky, ale čísla a fakty.

odpajanie_M.jpgFakty
  • Väčšina vonkajších rozvodov tepla má viac ako 20 rokov.
  • Ceny plynu sú pre bytové domy s vlastnou kotolňou o 40 % vyššie ako pre veľkoodberateľov.
  • Ak sa ceny plynu zvýšia, riziko investície ponesú odpojené bytové domy.
  • Náklady na domovú plynovú kotolňu predstavujú 25 000 až 100 000 €.
  • Pri pravidelnej údržbe je možné uvažovať o životnosti kotla okolo 10 až 15 rokov.
Ročne 16 000 GWh tepla z centrálneho zdroja

Na Slovensku pôsobí zhruba 340 stabilných dodávateľov tepla, ktorí ročne dodajú približne 16 000 GWh tepla. Podľa údajov Štatistického úradu SR najvýznamnejší, až 40-percentný, podiel spotreby tepla pripadal v roku 2011 na domácnosti. (Obchod a služby využívali pätinu, doprava, priemysel a pôdohospodárstvo spolu 16 %.)

Podľa štatistík Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry sú rozhodujúcimi odberateľmi tepla a teplej vody vlastníci a správcovia 16 100 bytových domov s viac ako 1,8 milióna obyvateľmi. Slovensko tak má jeden z najrozvinutejších systémov CZT, ktorého rozsah mu závidia aj mnohé mestské aglomerácie v cudzine. Jeho nevýhodou je, že väčšina vonkajších rozvodov tepla, ale aj kotlov s výkonom nad 10 MW má viac ako 20 rokov, čomu zodpovedá aj ich technický stav.

Cena plynu už domovým kotolniam nahráva menej

Zatiaľ čo v teplárňach stále prevláda tuhé fosílne palivo, v centrálnych kotolniach až 86 % používaného paliva pripadá na zemný plyn. Hoci sa mnohé z nich snažia stále vo väčšej miere využívať aj obnoviteľné zdroje energie a vysoko účinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla, cena plynu je rozhodujúca. Má významný vplyv aj na návratnosť investícií nových domových kotolní, z ktorých väčšina využíva plyn. Prvá väčšia vlna odpájania nespokojných bytových domov od systému CZT začala aj preto, lebo ceny plynu pre menších odberateľov boli nižšie ako ceny pre veľkoodberateľov. To sa však zmenilo. Momentálne sú ceny plynu pre odberateľov v tarife M4 s ročným odberom do 60 000 m3 vrátane, do ktorej spadá väčšina bytových domov s vlastnými kotolňami, o 40 % vyššie ako pre veľkoodberateľov v centrálnych kotolniach či výhrevniach. Zopár väčších domových kotolní bytových domov je aj v tarife S, kde je cena o 10 až 15 % vyššia. Výrobcovia našli priestor na trhu a do domových kotolní ponúkajú zariadenia, ktoré môžu CZT konkurovať. Nie však v každom prípade.

Kedy sa odpojenie (ne)oplatí

Museli by sa stretnúť viaceré pre CZT nepriaznivé okolnosti. Napríklad, že je konkrétne tepelné hospodárstvo v zlom technickom stave, veľa pôvodných odberateľov sa už odpojilo alebo prevádzkovateľ musí realizovať obnovu, pričom investíciu musí „rozpustiť" vo fixných nákladoch. Ak je na takýto systém pripojený bytový dom, ktorý po zateplení využije kotol s vysokou účinnosťou, cena za teplo zo systému centralizovaného zásobovania nemusí byť konkurencieschopná oproti nákladom samostatnej kotolne. No aj keď takéto prípady môžu nastať, väčšina dodávateľov tepla, ktorí chcú v tejto oblasti seriózne podnikať, si už riziko uvedomuje a ponúka nižšie ceny. Musí to však robiť plošne, pretože podľa aktuálneho regulačného rámca platí jedna schválená maximálna cena na celom vymedzenom území daného dodávateľa. Netreba však zabúdať na to, že aj aktuálna cena plynu pre domové kotolne je reguláciou udržiavaná na nižšej úrovni ako v zahraničí, kde je rozdiel ešte vyšší. Ak by sa zdvihla, riziko investície už ponesú odpojené bytové domy.

Ak ste nespokojní, rokujte

Dobrou správou je, že prví prezieravejší manažéri teplární, výhrevní a centrálnych kotolní už začínajú vopred a aj priebežne klientom oznamovať a vysvetľovať, aké investície plánujú a čo sa so zálohami na teplo deje. Nie je to tak zatiaľ všade, a tak nevedno, koľkým zo sústav CZT v 306 mestách sa podarí udržať klientov a prežiť. V každom prípade, ak ste so službami dodávateľa tepla nespokojní, vždy sa oplatí rokovať o náprave. Časy, keď sa otázky a podnety zákazníkov neriešili, by už mali byť preč.

Čo je nutné overiť, ak príde zaujímavá ponuka

Niektorí z predajcov moderných technológií do domových kotolní lákajú bytové domy na možnosť dosiahnuť úsporu 40 % nákladov len vďaka samotnému odpojeniu od systému centralizovaného zásobovania teplom. To, samozrejme, nie je reálne. Ak takéto niečo vyhlasujú aj bytové domy, ktoré sa odpojili, je vhodné overiť, či do nových nákladov na teplo zarátavajú len samotné palivo, alebo zohľadňujú aj ostatné náklady súvisiace s výrobou tepla, ako napríklad náklady na úver alebo povinné kontroly zariadení na výrobu tepla. Navyše, mnoho bytových domov sa krátko pred odpojením zateplí, nechá si doregulovať vykurovací systém, prípadne zámerne zníži priemernú vykurovaciu teplotu, takže nie je možné exaktne určiť len prínos odpojenia. Aj preto, lebo drvivá väčšina bytových domov s vlastnou kotolňou nemá namontované meradlo vyrobeného tepla a spotrebu tepla stanovuje len z faktúr za palivo.

Čo ovplyvňuje návratnosť investície

Investičné náklady na vybudovanie vlastnej domovej plynovej kotolne s celkovým výkonom od 70 kW do 300 kW predstavujú zvyčajne od 25 000 € do 100 000 €, konkrétna suma závisí predovšetkým od inštalovaného výkonu. K samotnej investícii do nákupu kotla a vybudovania kotolne patria aj administratívne náklady na projekt, poplatky súvisiace so získaním stavebného povolenia, bankové poplatky a úrokové sadzby, ale aj zaplatenie ekonomicky oprávnených nákladov z dôvodu odpojenia dodávateľovi tepla. Pri vyčísľovaní potenciálnych úspor je dôležité okrem poplatkov za energie (plyn, elektrina, voda) zobrať do úvahy aj povinnosti spojené s prevádzkou, bezpečnosťou a pravidelnou údržbou domovej kotolne. Navyše sa momentálne pripravuje novelizácia zákona o tepelnej energetike č. 657/2004 Z. z., ktorá by mala priniesť zmeny nielen výrobcom a dodávateľom tepla zo systémov CZT, ale aj pre subjekty, ktoré si vyrábajú teplo vo vlastnej domovej kotolni. Návratnosť investície sa po zarátaní všetkých vstupných nákladov a nákladov na prevádzku začína približne na úrovni siedmich rokov, často sa nedostane pod desať rokov, v mnohých prípadoch môže byť dlhšia ako životnosť kotla.

Nezabudnite na klesajúcu účinnosť a obmedzenú životnosť

 Podľa verejne dostupných informácií väčšina výrobcov kotlov poskytuje záručnú lehotu na vyrobené kotly štandardne do päť rokov. Pri pravidelnej údržbe je možné uvažovať o životnosti kotla okolo 10 až 15 rokov. Aj keď má práve životnosť zariadenia rozhodujúci vplyv na návratnosť investície, nie všetci predajcovia rátajú s tým, že kotol bude treba po tomto čase vymeniť. Niektorí dokonca avizujú životnosť 20 až 25 rokov. Môžete sa o kotolňu síce príkladne starať a robiť všetko preto, aby sa čo najpomalšie znižovala pôvodná účinnosť kotlov, ale aj tak si položte otázku, aké budú náklady na údržbu po 15 rokoch používania. Je preto veľmi dôležité, aby si obyvatelia domu uvedomili, že je vhodné vytvoriť fond, ktorý bude kumulovať finančné prostriedky na investíciu do nového zariadenia po skončení životnosti toho starého. Alebo treba počítať s úverom od bankových inštitúcií.

Dôležité rady pri rozhodovaní

1 Overte si, či je váš zámer vybudovať vlastnú domovú kotolňu v súlade s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky.

 

2 Nechajte si spracovať nezávislý energetický audit, ktorý navrhne optimálny postup pri realizácii úsporných opatrení. Audit by nemala robiť firma, ktorá má realizovať racionalizačné opatrenia a výstavbu kotolne.

 

3 Ak sa rozhodnete pre akúkoľvek väčšiu realizáciu úsporných opatrení, vyžiadajte si minimálne tri cenové ponuky. Pri ich vyhodnocovaní sa poraďte s expertom v oblasti bytovo-komunálnej energetiky.

 

4 Neoplatí sa spoliehať sa len na percentuálne vyjadrenie možných úspor v ponukách, treba si zistiť absolútnu výšku nákladov pred a po realizácii investície.

 

5 Nenechajte sa presviedčať o výhodnosti investície len na základe jednotkovej ceny za teplo vyjadrenej v €/kWh, pýtajte sa aj na ročnú spotrebu tepla v kWh a trvajte na vyčíslení celkových ročných nákladov na teplo prepočítaných na celkovú podlahovú plochu v €/m2.

 

Najčastejšie dôvody na odpojenie od centrálneho zdroja tepla alebo 8 mýtov o kotolniach

Je odpojenie sa od systému centralizovaného zásobovania teplom naozaj jediným riešením?

1. Investovanie do vlastnej kotolne je výhodné.

Aj keď všetky získané ponuky na vybudovanie samostatnej kotolne budú obsahovať viac či menej kompletné prepočty, ktoré dokazujú výhodnosť odpojenia, nemusí tomu tak byť. Z analýz návratnosti vynaložených prostriedkov na vybudovanie a prevádzku domových kotolní vyplýva, že sú aj bytové domy, ktorým sa investícia nevráti. Niekoľko prípadov, keď bytové domy nedosiahli predajcami zariadení sľubovanú návratnosť, eviduje aj Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá v tejto oblasti poskytuje bezplatné energetické poradenstvo.

2. Vybudovaním vlastnej kotolne znížime spotrebu energie.

Nainštalovaním vlastného zdroja na výrobu tepla sa neušetrí teplo na vykurovanie. Potreba tepla na vykurovanie zostáva rovnaká, pretože sa nezmenia tepelnoizolačné vlastnosti domu. Zníženie spotreby energie dosiahnete výmenou okien, zateplením domu, vyregulovaním vykurovacieho systému, alebo aj znížením priemernej vnútornej teploty.

3. Prečo by sme mali doplácať za straty vo vonkajších rozvodoch?

Za straty tepla, ktoré sú spôsobené zastaranými a neizolovanými vonkajšími rozvodmi tepla, platia odberatelia len do určitej miery. Ak sú straty väčšie, ako uvádza vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) č. 328/2005 Z. z., sú podľa súčasnej regulácie pre dodávateľa tepla finančnou stratou. Aj preto majú dodávatelia záujem straty znižovať. Mnohí to aj robia. Vymieňajú starý 4-rúrový systém za 2-rúrový, pri ktorom priamo v bytových domoch inštalujú odovzdávacie stanice tepla. Pri rozhodovaní o investíciách do nových rozvodov je však veľmi dôležité, či je množstvo odoberaného tepla v konkrétnej lokalite stabilné.

4. Investovali sme do zateplenia domu a s vlastnou kotolňou sa nám investícia vráti skôr.

Faktúry za teplo sa vám môžu primerane k spotrebe znížiť už nasledujúci rok po zateplení, aj ak zostanete pri CZT. S dodávateľom tepla môžete dohodnúť nižší regulačný príkon, podľa ktorého sa určujú náklady na teplo. Ak o zníženie požiadate pred tým, ako sa určujú ceny na nasledujúci rok, pri serióznom dodávateľovi, ktorý si vás chce udržať, je šanca, že uspejete.

5. Nechceme dotovať zbytočný obslužný aparát dodávateľa tepla.

Aj osobné náklady dodávateľov tepla patria medzi položky, ktorých výšku a primeranosť sleduje a reguluje ÚRSO. Prevádzka väčšiny centrálnych kotolní je v súčasnosti automatizovaná a náklady na personálne kapacity sú oproti iným položkám minimálne.

6. S vlastnou kotolňou si môžeme v bytoch prikúriť aj počas chladnejších dní.

Vykurovanie mimo vykurovacej sezóny si môžete dohodnúť aj s dodávateľom tepla z CZT. Konkrétne podmienky dodávky však musia byť upravené v zmluve o dodávke tepla.

7. Teplá voda z rozvodov CZT nemá dosť vysokú teplotu.

Ak nie ste spokojní s teplotou teplej vody, je potrebné osloviť správcu domu. Problém s dodávkou nemusí byť vždy na strane dodávateľa tepla, môže sa stať, že vnútorné rozvody teplej vody sú zanesené alebo nevyregulované.

8. Ohrev teplej vody si môžeme zabezpečovať aj prostredníctvom slnečných kolektorov alebo tepelného čerpadla.

Ak máte záujem využívať obnoviteľné zdroje energie, oslovte dodávateľa tepla. Takýto spôsob prípravy teplej vody je možné využiť aj v kombinácii so systémom centralizovaného zásobovania teplom.

 

Ako vyrobiť teplo ekologickejšie?
CZT

Geotermálna energia

Horúce geotermálne pramene zásobujú na Slovensku vodou viaceré kúpaliská, menej sa už vie o tom, že slúžia aj na vykurovanie v systémoch centralizovaného zásobovania teplom. Energiu z geotermálnych vrtov využívajú napríklad v Galante, kde zásobujú teplom mestské budovy a 1 300 bytov.

Biomasa

V systémoch centralizovaného zásobovania teplom sa väčšinou využíva biomasa vo forme drevnej štiepky. Spotreba biomasy v systémoch CZT sa od roku 2010 takmer strojnásobila. Vďaka narastajúcemu podielu biomasy dodávateľ nie je odkázaný iba na jedno palivo. Aj produkcia biomasy je však obmedzená.

KVET

Lepšie využívať palivá sa v systémoch centralizovaného zásobovania teplom v posledných rokoch darí predovšetkým vďaka vysokoúčinnej kombinovanej výrobe elektriny a tepla (KVET). Technológie kombinovanej výroby umožňujú optimálne spojiť výrobu elektriny a výrobu tepla. Preto je možné ušetriť veľké množstvo paliva, ktoré by sa inak použilo na výrobu rovnakého množstva elektriny a tepla v samostatných zariadeniach. Kombinovanú výrobu na Slovensku v roku 2012 využívalo asi 40 dodávateľov tepla.

Bytové domy

Slnečné žiarenie

Slnečná energia sa v bytových domoch využíva predovšetkým na ohrev vody. Systémy so solárnymi kolektormi sa ekonomicky
neoplatí prepájať do štandardnej vykurovacej sústavy bytového domu, pretože v zimnom období prijmú kolektory zhruba jednu štvrtinu slnečnej energie v porovnaní s letným obdobím.

Tepelné čerpadlá

Tepelné čerpadlá vedia veľmi efektívne využiť teplo z okolitého prostredia. V prípade bytových domov je to zvyčajne teplo zo vzduchu. Môže sa využiť aj na ohrev teplej vody, ktorá sa spotrebúva celoročne. Realizácie sú zatiaľ finančné náročné a vyžadujú si kvalitnú projektovú prípravu.

 

 

Pripravené Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou v rámci projektu odborného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU vo februári 2014. Príprava textu bola spolufinancovaná z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu SR prostredníctvom Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Publikovať časti textu možno iba v súlade s  podmienkami používania.


V prípade záujmu o podrobnejšie informácie o problematike, ktorej sa venuje text, môžete využiť bezplatné energetické poradenstvo ŽIŤ ENERGIOU v poradenských centrách v Trenčíne, Banskej Bystrici a v Košiciach.



 
 
© 2017 Slovenská inovačná a energetická agentúra | webmaster@siea.sk | Úvod | Podmienky používania | Pripomienky k stránke
webdesign a redakčný systém
Prehliadaním stránky vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookies (viac info).