Skoč na obsah Skoč na menu
SIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúraSIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúra Úvod | O SIEA | Kontakty | Médiá | Mapa stránok | Textová verzia | English
SIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúra - Bezplatné<br/>poradenstvoSIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúra - Bezplatné<br/>poradenstvo

Úvod / Hlavné menu / Bezplatné poradenstvo / Letáky

fb_logo

Zatepľovanie a výmena okien v administratívnych budovách


Náklady na vykurovanie tvoria najväčšiu položku v celoročných výdavkoch na energiu, ktorá je potrebná pri prevádzke neobnovených administratívnych budov. Koľko stojí vykurovanie, nezávisí len od veľkosti či tvaru budovy, ale aj od tepelnotechnických vlastností obalových konštrukcií a od typu vykurovacích zariadení, t. j. najmä zdrojov tepla, regulácie vykurovania a ohrevu teplej vody, technického stavu príslušných rozvodov a ich tepelnej izolácie.

 

Možností, ako znížiť faktúry za prevádzku, je veľa. Pre tých, ktorí uvažujú o čiastkovej alebo významnej obnove budovy, sme pripravili základný prehľad organizačných postupov a technických riešení vrátane odporúčaní, ako sa vyhnúť chybám a na čo si dať pri obnove pozor. Poradíme vám, ako zistíte, do akej miery sa plytvá energiou vo vašej budove a aké by boli náklady na vykurovanie po obnove.

 

Kadiaľ teplo uniká?

Základom každého projektu obnovy by mal byť výpočet tepelných strát budovy, ktorý vychádza z tepelnotechnických vlastností obalových konštrukcií. Nepodceňujte ho, pomôže vám určiť priority a optimalizovať rozsah obnovy. Najviac tepla v administratívnych budovách zvyčajne uniká obvodovými stenami. Významné sú aj úniky cez okná a vonkajšie dvere. Sedlové strechy, stropy, podlahy a pivnice prepúšťajú väčšinou menej tepla. Veľké nedostatky majú zvyčajne málo udržiavané ploché strechy.

SIEA_ZAT2ver-640.jpg


Až 90 % tepla na vykurovanie

V starších administratívnych budovách môže podiel pripadajúci na vykurovanie predstavovať často až 90 % z celkovej spotreby energie.

Na Slovensku je evidovaných viac ako 14-tisíc nebytových budov vo vlastníctve štátu a samospráv. Väčšina administratívnych budov bola postavená v druhej polovici minulého storočia. Vo viacerých z nich boli doteraz realizované len čiastkové úpravy, ktoré si vyžiadal najmä havarijný stav. Zásadnejšou obnovou prešla iba necelá pätina administratívnych budov.

Energetická hospodárnosť takýchto budov je nízka, technické zariadenia v nich sú často predimenzované a mnohé po životnosti. V tejto oblasti sú tak veľké možnosti úspor.

 

Čo ukáže termokamera

Miesta s najväčšími únikmi tepla odhalia snímky vytvorené termovíznou kamerou. Na základe ich analýzy možno určiť časti stavebných konštrukcií, ktorým treba venovať zvýšenú pozornosť. Väčšinu z nich tvoria takzvané tepelné mosty, t. j. miesta, kde je únik tepla väčší.

 

Spravidla sa tam stretávajú rozličné konštrukcie, napríklad priečky a obvodové steny, rohy, styky panelov a otvory. Tepelné mosty sa objavujú aj na miestach, kde sú použité materiály s rozličnými tepelnotechnickými vlastnostami, ako napríklad prerušenie tepelnej izolácie, nezateplené časti balkónových dosiek, nezateplené vence na úrovni stropu podlaží, preklady nad oknami či dverami, parapety, styky medzi oknom a obvodovou stenou.

SIEA_ZAT3ver-320.jpg

Nezateplená fasáda s výraznými únikmi tepla v mieste výplní otvorov. Cez nosné steny uniká menej tepla, viditeľné sú tepelné mosty v oblasti stužujúceho venca na úrovni stropov prízemia a prvého podlažia.


Arrow2 DownRight   Čo ovplyvňuje veľkosť tepelných strát?

  •  tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií
  •  veľkosť presklených plôch budovy
  •  vonkajšia teplota, rýchlosť a smer prúdenia vetra
  •  spôsob vetrania
  •  tvar, výška a rozmiestnenie jednotlivých miestností
  • orientácia na svetové strany
  • tienenie budovy

 

Ako dosiahnuť najvyššie úspory tepla

Najefektívnejším riešením je celkové zateplenie budovy a následné hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy. Zateplenie zahŕňa výmenu okien, zasklených stien a dverí, zateplenie obvodových stien, strechy, prípadne stropu nad nevykurovaným suterénom alebo vstupným podlažím. Pri takomto komplexnom riešení možno znížiť spotrebu tepla na vykurovanie aj o viac ako 50 %. Čiastočným zateplením sa takáto výrazná úspora nedosiahne.

 

Čo získate dodatočným zateplením bytového domu

– znížite tepelné straty, a tým aj spotrebu tepla na vykurovanie

– lepšie využijete tepelnoakumulačné vlastnosti obvodových stien, vďaka čomu sa ustáli vnútorná klíma a spomalí ochladzovanie miestností pri prerušení vykurovania

– zvýšite vnútornú povrchovú teplotu stien, a tak zabezpečíte tepelnú pohodu pri nižšej vnútornej teplote

– obmedzíte nepríjemné prehrievanie miestností pri vysokých teplotách v lete

– minimalizujete miesta s najväčším únikom tepla cez tzv. tepelné mosty

– predídete zrážaniu vodných pár na vnútornom povrchu obvodových stien a zabránite vzniku plesní v chladných rohoch miestností, samozrejme, pri dostatočnom a pravidelnom vetraní

– zamedzíte zatekaniu v stykoch obvodových stien a pri oknách

– zvýšite odolnosť obvodových stien budovy voči poveternostným vplyvom a ochranu výstuže železobetónových a pórobetónových panelov pred koróziou, predĺžite tak pôvodnú technickú životnosť budovy aj o niekoľko desiatok rokov

– vytvoríte nové architektonické stvárnenie budovy a zhodnotíte ju

 

Ok   Základné úsporné opatrenia

  • výmena okien
  • zateplenie obvodových stien a strechy
  • tepelná izolácia vnútorných rozvodov vykurovania a teplej vody
  • vhodná voľba zdroja tepla a spôsobu vykurovania
  • zabezpečenie správnej regulácie vykurovania aj ohrevu a distribúcie teplej vody
  • možnosť riadeného vetrania

 

Aký postup zvoliť pri obnove obalových konštrukcií

 

Vlhké steny a vznik plesní – aj takto môže skončiť snaha vlastníkov alebo správcov pri nesystémovej obnove budovy. Pravidlá, ako sa podobným chybám vyhnúť, nie sú zložité.

 

Nestačí len vymeniť okná?

Výmenu okien je najvhodnejšie uskutočniť tesne pred zateplením obalových konštrukcií. Ak sa realizuje v starších budovách ešte pred zateplením, po jednej alebo viacerých zimných sezónach sa môžu objaviť plesne, a to aj na miestach, kde predtým nikdy neboli. Samotnou výmenou okien za nové, tesnejšie, bez následného zateplenia obalových konštrukcií budovy, môže pri zníženej výmene vzduchu narastať jeho relatívna vlhkosť. Dôsledkom je výskyt plesní v oblasti tepelných mostov. Správnym zateplením obvodového plášta na vonkajšom povrchu vrátane ostenia, nadpražia či parapetu okna sa zvýši teplota na vnútornom povrchu stien obvodového plášťa. Samozrejme, treba dodržať požadovanú intenzitu vetrania.

 

Prečo je dôležité vymeniť okná už pred zateplením?

Okná je, samozrejme, možné vymeniť aj po zateplení obvodových stien, ale prináša to pomerne veľké riziko. Okrem toho, že pri výmene sa môže poškodiť zatepľovací systém, samotný styk konštrukcie okna s tepelnou izoláciou a omietkovou hmotou nebude už nikdy ideálne zhotovený. Ak sa porucha prejaví, napríklad zatekaním, spravidla vznikajú problémy so zárukou na stavebné práce.

 

Je nutné zatepliť aj strechu?

Príklady z praxe ukazujú, že budovy, ktoré odložili zateplenie strechy, toto rozhodnutie skôr či neskôr oľutovali. Hlavným dôvodom boli výrazné tepelné rozdiely pod nezateplenou strechou. V zime bolo v priestoroch chladno a v lete horúco. Navyše sa zvýraznil vplyv tepelných mostov, s čím súvisí zvýšená kondenzácia vlhkosti a možnosť vzniku plesní. K zatepleniu budovy treba pristupovať vždy komplexne.

Už pri príprave projektu zatepľovania by malo byť jasné, či plánujete strechu budovy v blízkej budúcnosti zásadnejšie opravovať. Ideálne je, ak sa zároveň pripraví aj projekt komplexnej obnovy budovy, ktorý zahŕňa zateplenie obvodového plášťa aj strechy, a práce sa zrealizujú naraz.

 

Čím začať? Energetickým auditom

Ak chcete získať nezávislý pohľad na to, aké opatrenia sa v prípade vašej budovy oplatí realizovať ako prvé a ako môžete najviac usporiť, nechajte si vypracovať energetický audit. Sú to síce výdavky navyše, ale v porovnaní s nákladmi na obnovu budovy sú iba minimálne.

 

Hoci energetický audit nie je pre administratívne budovy povinný, oplatí sa ho využiť. Audit vám pomôže zistiť, ako a do akej miery plytváte energiou. Určujúcou hodnotou je merná spotreba energie v budove, ktorá sa vypočíta ako podiel celkovej ročnej spotreby energie a celkovej plochy budovy. Informácie z auditu ocenia aj projektanti pri optimalizovaní návrhu z hľadiska energetickej hospodárnosti.

Súčasťou auditu je zozbieranie pôvodnej projektovej dokumentácie, údajov o spotrebe energie za predchádzajúce roky a zhodnotenie technického stavu budovy a jej zariadení. Na základe komplexnej analýzy audítor pripraví záverečnú správu, ktorá obsahuje aj variantné návrhy úsporných opatrení od nízkonákladových až po tie s dlhodobejšou návratnosťou. Vďaka auditu získate predstavu o približnej výške úspor, o finančných nákladoch aj o návratnosti vložených prostriedkov pri realizácii jednotlivých opatrení. Energetický audit neobsahuje detailné technické riešenia, to je už úlohou projektantov.

 

Question   Čo prezradí audit

  • Čo je potrebné realizovať
  • Aké budú približne finančné náklady na obnovu
  • Koľko môžete usporiť
  • Aká je návratnosť investície do jednotlivých opatrení

 

Súvisiaca legislatíva

Energetický audit je povinný pre podniky v priemysle a v pôdohospodárstve, ale niektoré postupy stanovené vo vyhláške sa môžu využiť aj pri obnove nevýrobných budov.

  • Zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti)
  • Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 429/2009 Z. z. o postupe pri energetickom audite v priemysle

 

 

Prečo je projekt dôležitý

Nedôsledne a lacno spracovaný projekt obnovy je technicky často nerealizovateľný a dodatočné náklady môžu prevýšiť aj tú najvyššiu cenovú ponuku z výberového konania, nehovoriac o ďalších problémoch.

 

Dajte vypracovať projekt zateplenia vrátane tepelnotechnického posúdenia obalových konštrukcií skúsenému projektantovi, ktorý má s obnovou administratívnych budov skúsenosti. Na projekte nešetrite, v ideálnom prípade by malo byť vašou úlohou len vyplnenie a podpísanie žiadosti o stavebné povolenie.

Toto určite nedosiahnete, ak príprave projektu nebude predchádzať dôsledná obhliadka budovy. Najmä preto je vhodné pripraviť súpis nedostatkov. Aj z nich potom môže pre projektanta vyplynúť zásadná potreba realizovať rôzne skúšky, sondy a analýzy, ktoré pomôžu zistiť, akým spôsobom identifikované problémy odstrániť. Stáva sa, že treba prizvať aj ďalších špecialistov, ako napríklad stavebného fyzika, statika, architekta, technika požiarnej ochrany alebo projektanta technických zariadení budov. Realizáciu obnovy uskutočňujte vždy podľa detailného realizačného projektu. Neoplatí sa spoliehať na rámcové projekty, ktoré sú prikladané k žiadosti o stavebné povolenie alebo pri ohlásení stavby.

Súčasťou projektu je, okrem technického riešenia, aj orientačný rozpočet obnovy, na základe ktorého je možné rozhodnúť o tom, či obnovu zrealizovať naraz alebo po etapách, podľa priorít a finančných možností.

 

Ok    Rozsah projektu obnovy

  • sanácia lodžií, balkónov a terás
  • výmena okien
  • výmena vchodových dverí
  • zateplenie obvodových stien
  • obnova a zateplenie strechy
  • zateplenie vnútorných stien a stropu nad nevykurovanými priestormi
  • úprava vstupu do budovy
  • v prípade potreby aj obnova technických zariadení budovy, ako sú rozvody vody, kanalizácie, plynu, vykurovania a s tým súvisiaceho merania a regulácie

 

Ako vybrať zhotoviteľa

Samotný projekt by mali mať uchádzači minimálne na nahliadnutie. Pozornosť, ktorú potenciálni dodávatelia venujú obhliadke budovy, veľa napovie o serióznom prístupe k zákazke. Dôležité je, aby mali všetci uchádzači rovnakú predstavu o stavebnom diele ako investor. Ak nie ste odborník na obnovu budov, nespoliehajte sa len na vlastné vedomosti a sprostredkované informácie. Už pri výbere zhotoviteľa vám môže zásadne pomôcť špecialista na stavebný dozor.

 

Kritériá výberu

Referencie: Už pri výbere oslovovaných uchádzačov sa riaďte referenciami. Získate ich napríklad od správcov obnovených budov vo vašom okolí alebo priamo na internetových stránkach firiem. Neváhajte si ich aj priamo vyžiadať.

Cena: Cenové ponuky musia vychádzať z výkazu výmer, ktorý je súčasťou projektu. V tomto tzv. rozpočte bez cien sú presne špecifikované stavebné a montážne práce a dodávky stavebných materiálov, ako aj použitie strojov a zariadení, ich merné jednotky a množstvo merných jednotiek. Mali by ste trvať na tom, aby boli jednotkové ceny počas výstavby nemenné. Dôvodom na zmenu ceny za určitých okolností môže byť preukázateľný výrazný nárast cien materiálu napr. o viac ako 5 %. Ak však výstavba netrvá dlhšie ako tri mesiace, aj tu je možnosť dohodnúť so zhotoviteľom pevné jednotkové ceny. Platí zásada, že dohodnuté jednotkové ceny a rozsah prác sú kedykoľvek kontrolovateľné. Ak vy alebo potenciálny realizátor zistíte, že by sa malo realizovať niečo, čo v projekte nebolo zohľadnené, treba takýto dodatok oceniť v samostatnej prílohe ponuky. Len v takomto prípade možno výrobky, služby alebo spôsob prevedenia jednotlivých dodávok objektívne porovnať.

Platobné podmienky: Nedávajte zálohy a plaťte len za riadne vykonané práce. Zámienka, že záloha slúži na nákup materiálu, je neopodstatnená. Serióznym firmám dáva dodávateľ materiálu tovar na faktúru a často s dlhou lehotou splatnosti. Dôležité je v zmluve zakotviť možnosť tzv. zádržného, to znamená, že realizačnej firme doplatíte napríklad 5 % z celkového rozpočtu až po odstránení chýb a nedorobkov. S doplatením má zmysel vyčkať aj niekoľko mesiacov po odovzdaní diela.

Certifikované zatepľovacie systémy: Ak chcete mať istotu, že použitý zatepľovací systém je kvalitný a stavebné materiály sú navzájom kompatibilné, trvajte na použití certifikovaných zatepľovacích systémov s príslušným európskym technickým osvedčením ETA pre ETICS a osvedčením zhody vydaným Technickým a skúšobným ústavom stavebným.

Autorizované firmy: Stanovte si podmienku, že o realizáciu sa môžu uchádzať len autorizované montážne firmy, ktoré sú zaškolené priamo u výrobcov konkrétnych zatepľovacích systémov.

Technické zázemie: Firmy, ktoré sa profesionálne zaoberajú zatepľovaním, majú zväčša vlastné náradie. Ak majú lávky alebo lešenie iba prenajaté, pri nevyhovujúcom počasí alebo problémoch s personálnymi kapacitami sa realizácia môže predĺžiť a realizátorovi narastajú aj poplatky za prenájom. Už pri ich výbere si preto zabezpečte, aby si zvýšené náklady v takýchto situáciách nemohli uplatnovať u vás. Na realizáciu prác z lávok musí mať firma oprávnenie a jej pracovníci musia byť zaškolení na ich montáž a obsluhu, inak môže inšpektor bezpečnosti a ochrany zdravia práce zastaviť. Hrozí aj nemalá pokuta.

Personálne kapacity a komplexnosť dodávky: Zaujímajte sa o to, či bude mať dodávateľ dostatok kvalitne zaškolených pracovníkov v čase realizácie vašej zákazky. Overte si, či bude jednotlivé práce realizovať priamo alebo cez subdodávateľa. Ideálne je, ak aj súvisiace práce (napr. klampiarske práce, úprava bleskozvodu, sanácia balkónov, lodžií a terás) zabezpečuje hlavný zhotoviteľ. V každom prípade je pre vás výhodnejšie, aby sa záruka vzťahovala na jedného realizátora. Zhotoviteľl by vám mal oznámiť, aké firmy budú v prípade prác jeho subdodávateľmi a preukázať, že práve pracovníci vykonávajúci obnovu bytového domu majú osvedčenia na konkrétny zatepľovací systém ETICS.

Lehota výstavby: Vopred sa pýtajte na počet pracovníkov na stavbe. Harmonogram ich nasadenia býva prílohou zmluvy. Tak budete môct neskôr priebežne kontrolovať, či práce postupujú podľa plánu a včas zasiahnuť. Prípadné nedodržanie lehoty výstavby býva na základe zmluvy síce sankcionované, ale uplatnenie pokút môže byť len slabou náplasťou na problémy súvisiace s predĺžením prác.

 

Záruka patrí do podmienok zmluvy

Dĺžka záruky by sa nemala objavovať medzi kritériami výberu, patrí skôr medzi podmienky uzatvorenia zmluvy. V prípade, že sa dlhá záruka skombinuje s nízkou cenou, treba si dať pozor. Je to veľmi dobré kritérium na elimináciu neseriózneho dodávateľa. Záruka totiž môže ľahko presiahnuť životnosť tejto firmy. Netrvajte teda na zbytočne dlhej záruke. Obvyklá dĺžka je päť rokov. Najlepšou zárukou je história firmy dlhodobo pôsobiacej na stavebnom trhu.

 

Kde overovať

Osvedčenia zhody CE pre zatepľovacie systémy, ktoré udeľuje Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o., na základe európskeho technického osvedčenia, overujte na: www.tsus.sk/tsus/data_ stavreg.php

Vydané licencie pre autorizované firmy na zhotovovanie vonkajších tepelnoizolačných kontaktných systémov ETICS (External Thermal Insulation Composite Systems) overujte na: www.tsus.sk/tsus/stav_prace/data_zateplic.php

 

Stavebný dozor nie je formalita

Každý nekvalitne vyhotovený detail znižuje životnosť diela a je potenciálnym problémovým miestom. Preto sa oplatí zabezpečiť nezávislý stavebný dozor už pred projektovou prípravou a realizáciou prác.

Špecialista na stavebný dozor vám môže podstatne pomôcť už pri stanovovaní výberových podmienok na realizátora. Počas obnovy by mal pravidelne kontrolovať realizačné práce. Nezabudnite ho v zmluve poveriť aj zodpovednosťou za kontrolu faktúr a dodržiavanie predpisov o bezpečnosti pri práci. Ak mu dáte splnomocnenie, zastúpi vás aj pri kolaudácii budovy.

Vykonávať stavebný dozor môžu na tento účel iba odborne spôsobilé osoby. Zoznam nájdete na stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov www.sksi.sk.

 

SIEA_ZAT10-320.jpg 

 

Exclamation     Vedeli ste, že...

  • Montážne práce pri zatepľovaní obalových konštrukcií sa môžu vykonávať iba pri teplotách od 5 do 30 °C.
  • Práce sa nesmú vykonávať v daždi a pri silnom vetre.
  • Najmenej 72 hodín sa nanesené hmoty musia chrániť pred dažďom, mrazom a priamym slnečným žiarením.
  • Lepidlá alebo omietky sa nemôžu nanášať na priamo oslnené plochy. Na zatienenie pri práci z lešenia slúžia ochranné siete.

 

Zateplené. A čo ďalej?

Realizácia stavebných a energeticky úsporných opatrení výrazne ovplyvňuje aj vykurovaciu sústavu a vnútornú klímu v budove.

 

Ak má budova vlastný zdroj vykurovania, treba vždy zvážiť výkon tepelného zdroja, pretože potreba tepla je po obnove zásadne nižšia. Niekedy stačí iba úprava jeho regulácie, no často sú potrebné technické úpravy alebo úplná výmena. Pri tejto príležitosti má zmysel overiť si aj vhodnost využitia obnoviteľných zdrojov energie, ako sú napr. solárne tepelné kolektory.

V niektorých prípadoch možno uvažovať aj nad úpravami rozvodov vykurovacej sústavy tak, aby umožnili prispôsobiť ju novým podmienkam. Zmeny sa môžu týkať regulácie, napríklad vhodné zónovanie, nové regulačné armatúry alebo vykurovacie telesá. Ďalším vhodným opatrením, ktoré pre významne obnovené budovy nariaďuje zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov, je hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy. Podľa zákona č. 476/2008 Z. z. o energetickej efektívnosti majú udržiavať hydraulicky vyregulovanú sústavu aj všetky veľké budovy s ústredným teplovodným vykurovaním, ktorých podlahová plocha presahuje 1 000 m2.

Ten istý zákon požaduje, aby sa pri zásahoch do vykurovacej sústavy použila vhodná tepelná izolácia rozvodov tepla a teplej vody. Tak bude zaručené, že sa minimalizujú tepelné straty medzi zdrojom tepla alebo vstupom teplonosnej látky do budovy a miestom, kde sa teplo užitočne využíva v budove, t. j. vo vykurovacích telesách alebo výtokových armatúrach.

V súčasnosti, so zvyšovaním tesnosti budov a zmenami klímy v lete, čoraz viac vystupuje do popredia potreba zabezpečiť riadené vetranie priestorov v budovách pomocou vzduchotechnických zariadení. Pri tejto príležitosti je vhodné zvážiť možnosť spätného získavania tepla z odpadového vzduchu.

 

Prečo vyregulovať po zateplení

Hydraulické vyregulovanie slúži na vyrovnanie tepelných rozdielov, ktoré sú zapríčinené hydraulickými vlastnosťami vykurovacej sústavy v budove. Možno ho realizovať aj pred zateplením budovy. V prípade, že sa vykonalo pred jej obnovou, treba posúdiť, do akej miery nastavenie regulácie vyhovuje novým podmienkam. Rozsah vyregulovania po obnove je individuálny. Vyregulovanie by malo byť vždy realizované na základe projektu vypracovaného pre danú budovu. Jeho súčasťou je návrh technických úprav vrátane hodnôt nastavenia jednotlivých regulačných armatúr. Hydraulické vyregulovanie sa končí skúškou a odovzdaním protokolu.

 

Z čoho sa skladajú systémy využívané pri obnove budov

Ak už zatepľujete, trvajte na kvalite. Tým, ktorí nevedia odborne zhodnotiť kvalitu výrobkov a prác pri obnove budov, významne pomôže, ak budú od projektanta i realizátora vyžadovať dodržiavanie príslušných tepelnotechnických noriem a využívanie certifikovaných zatepľovacích systémov ETICS.

Vďaka komplexnej obnove môžete nielen výrazne znížiť tepelné straty, ale aj zásadne predĺžiť životnosť budovy. Zatepľovacie certifikované systémy, pri ktorých výrobca určil vyhotovenie a použitie, majú podľa platných európskych technických špecifikácií životnosť minimálne 25 rokov. Samozrejme, ak sú správne zvolené a zabudované do stavby.

Priebežne kontrolovať dodržiavanie projektu, kvalitu vyhotovenia a použitých materiálov je úlohou stavebného dozoru. Ten však nie je na stavbe stále. Preto sa oplatí byť informovaný o pláne prác, a pritom sa dívať okolo seba, pýtať sa a žiadať odpovede. Ak máte pocit, že niečo nie je v poriadku, treba ihneď reagovať a poradiť sa so stavebným dozorom. Nedostatky, ktoré sa zistia včas, sa dajú ľahšie opraviť.

Aby ste sa vedeli v problematike zorientovať, pripravili sme pre vás prehľlad o tom, z čoho sa skladajú jednotlivé systémy na zlepšenie tepelnotechnických vlastností a aké základné pravidlá je nutné dodržať pri ich využívaní.

 

Cieľ – zabezpečiť tepelnú pohodu

Jednoznačnou výhodou, ktorú pocítite po skončení obnovy, je zlepšenie tepelnej pohody v zateplenej budove. Izolácia, ktorá je súčasťou zatepľovacieho systému, spôsobí, že sa po zateplení zvýši tzv. vnútorná povrchová teplota obvodových stien miestnosti. V nezateplených budovách sa táto teplota pohybuje okolo 13 °C v závislosti od tepelnoizolačných vlastností konštrukcie stien. Po zateplení, keď obvodový plášť spĺňa normou požadované hodnoty, sa vnútorná povrchová teplota pohybuje okolo 18 °C. Aj vďaka tomu už nebudete pociťovať nepríjemný chlad vystupujúci z obvodových stien.

SIEA_ZAT13ver-640.jpg

Výmena okien a dverí

Oknami a dverami uniká najviac tepla, preto sú potenciálnym zdrojom najväčších úspor. Staré drevené, ocelové a hliníkové okná, pôvodne zabudované do administratívnych budov sú vo väčšine prípadov po životnosti, majú vysoký súčiniteľ prechodu tepla, vysokú infiltráciu (priepustnosť vzduchu), nevhodné a často aj nefunkčné kovanie. Kvalitné vyhotovenie a umiestnenie výplní otvorov minimalizuje tepelné straty a využíva pasívne solárne zisky (teplo získané slnečným žiarením cez okná). Zachytené teplo v interiéri je akumulované v masívnych stavebných konštrukciách a následne, počas chladnejšej časti dňa a v noci, sa uvoľňuje späť do priestoru. Zvýšenie tesnosti dverí prispieva k zníženiu prievanu či komínového efektu v schodisku.

 SIEA_ZAT14-215.jpg

Infiltrácia a úniky tepla cez okno

 

Arrow2 Right    Prienik vonkajšieho vzduchu do interiéru

  • v škáre medzi rámom a okolitými stavebnými konštrukciami
  • v priestore medzi rámom a krídlom

 

Arrow2 Left    Úniky tepla v oblasti okna

  • cez zasklenie
  • cez detail uchytenia zasklenia do konštrukcie krídla
  • cez krídlo a rám
  • cez výpln škáry medzi rámom a okolitými stavebnými konštrukciami
  • cez okolité stavebné konštrukcie (tepelný most)

 

Dvojsklo alebo trojsklo

Pre bežné budovy stačí použiť okná s izolačným dvojsklom. Trojsklá sú drahšie, ťažšie a viac namáhajú kovanie a závesy okien. Okná s izolačným trojsklom sú vhodnejšie pre nízkoenergetické a pasívne budovy. So sprísňovaním tepelnotechnických požiadaviek na okná a rastom cien tepla alebo palív sa však vývoj bude uberať čoraz viac smerom k oknám používajúcim izolačné trojsklá.

 

Plastové, drevené alebo kovové?

Plastové okná sú lacnejšie a dostupnejšie. Ponúkajú výborný pomer medzi cenou, vlastnosťami a trvanlivosťou, a preto sa používajú najčastejšie. Keďže sú vyrobené z trvanlivých a nekorodujúcich materiálov, vyžadujú si iba minimálnu údržbu. Pri plastových oknách sú k dispozícii systémy s rôznym počtom komôr. Väčší počet komôr zvyčajne znamená lepšie tepelnotechnické vlastnosti, rám však zvyčajne izoluje horšie ako zasklenie. Počet komôr by určite nemal byť jediným rozhodujúcim kritériom. Kvalitné plastové okná sa vyznačujú tvarovou a farebnou stálosťou a môžu mať v podstate ľubovolný tvar a farbu. Ich tepelnoizolačné vlastnosti závisia od kvality konštrukčného vyhotovenia, napr. od počtu komôr, ich umiestnenia, ako aj od umiestnenia okennej výstuže. Vzhľadom na ich tvarovú stálosť majú v kombinácii s dostatočným počtom tesnení vysokú vzduchotesnosť. Bránia tak nekontrolovateľnému vnikaniu vzduchu z exteriéru do interiéru. Menej kvalitné okná majú často nedostatočnú výstuž rámu, čo môže časom spôsobiť deformáciu okna. Ak je povrchový materiál rámu málo odolný proti UV žiareniu, biela farba postupne zožltne.

Kvalitné drevené okná vyrobené z lepených europrofilov sú o niečo drahšie ako plastové, ale sú v porovnaní s plastovými na pohľad príjemnejšie. Drevo je prírodný nadčasový materiál, ktorý sa vyznačuje dlhou životnosťou. Je vhodné na staršie či historické budovy. Okná z dreva, ako býva pri každom prírodnom materiáli zvykom, si vyžadujú v porovnaní s plastovými oknami pravidelnú starostlivosť. Pri nedostatočnej údržbe môžu byť napadnuté hubami, plesňami a drevokazným hmyzom.

Kovové okná sú vhodné pre administratívne budovy s ľahkými obvodovými plášťami. Majú špeciálne rámy s prerušeným tepelným mostom, väčšinou z hliníka.

A čo dvere?

Plastové dvere sa neodporúča používať v hlavných vchodoch do veľkých a často navštevovaných budov, pretože ich kovania nie sú konštruované na takú vysokú frekvenciu otvárania. Pre administratívne budovy je najvhodnejšie navrhovať vstupné dvere z kovovej konštrukcie s prerušeným tepelným mostom.

 

Pozor na súčiniteľ prechodu tepla

 

Pri výbere vhodného okna si nezamieňajte tri podstatné hodnoty:

Ug – súčiniteľ prechodu tepla zasklenia,

Uf – súčiniteľ prechodu tepla rámu,

Uw – súčiniteľ prechodu tepla okna.

Súčiniteľ prechodu tepla okna Uw sa vypočíta ako vážený priemer hodnôt Ug a Uf. Zvyčajne sa hodnota Ug pri štandardných izolačných dvojsklách pohybuje okolo 1,1 W/m2.K, pri trojsklách je to 0,6 až 0,8 W/m2.K.

 

Zásady správnej montáže okien

 

Prečo začať oknom

Výmenu okien realizujte ako prvý krok pri zatepľovaní budovy. Pri odstránení starých okien a montáži nových sa zasahuje do obvodových stien. Ak by ste menili okná až po zateplení budovy, poškodili by ste tepelnú izoláciu ostenia (bočná stena pri okne) a nadpražia (horná časť nad oknom).

SIEA_ZAT16-320.jpg

 

  1. Okno alebo dvere musia byť upevnené mechanickými prostriedkami, ako sú skrutky a rôzne kotviace prostriedky. Peny a lepidlá nestačia.
  2. Tesniace materiály musia byť dostatočne suché, aby sa zachovala ich tepelnoizolačná funkcia.
  3. Upevňovacie prostriedky musia umožniť rozpínanie (dilatáciu) materiálov spôsobené vlhkosťou a zmenami teploty. Uchytenia spolu s dištančnými podložkami musia byť umiestnené správne.
  4. Usporiadanie vrstiev v škáre musí umožňovať odvod vodných pár smerom von. Riešením je napr. použitie vnútorných a vonkajších tesniacich pások. Na vnútornej strane sa má použiť paronepriepustná páska a na vonkajšej strane vodonepriepustná, avšak paropriepustná páska. Z vonkajšej strany okna po celom obvode styku so zatepľovacím systémom je najvhodnejšie aplikovať dilatačné lišty.
  5. Izolačná pena musí úplne vyplniť celú škáru medzi oknom a stavebnou konštrukciou.
  6. Uzavretie pripojovacích škár vo vonkajšom plášti budovy musí zabezpečovať trvalé hermetické utesnenie.
  7. Oblasti rohov na exteriérových parapetoch musia byť dokonale hydroizolačne utesnené tmelom.
  8. Časť parapetu pod vonkajšou parapetnou doskou musí byť dostatočne tepelne zaizolovaná. Na elimináciu tepelných mostov sa tepelne izolujú, vrstvou z polystyrénu alebo minerálnej vlny, aj ostenia a nadpražia až po rám okna.
  9. Priamo na tesniacu penu nemožno použiť omietku, pretože neposkytuje dostatočnú ochranu pred pôsobením vlhkosti z interiéru.
  10. Styky a spoje musia byť utesnené materiálmi s požadovanou životnosťou, ktoré odolávajú vplyvu počasia, dilatačným pohybom a objemovým zmenám.

 

Podrobnejšie informácie o výbere a správnej montáži okna sú k dispozícii na internetovej stránke www.slovenergookno.sk.

 

Mikroventilácia samozrejmosťou

Hoci by sa malo vetrať krátko a intenzívne, netreba zabúdať na to, že okno by malo mať kvalitný prevetrávací systém. Kovanie na oknách, ktorými sa často vetrá, by malo umožňovať mikroventiláciu. Vďaka nej sa dá udržiavať hygienicky bezchybná klíma bez zbytočných tepelných strát aj v prechodných obdobiach.

 

Zateplenie obvodovej konštrukcie

 Zateplenie stien z vonkajšej strany

 

Plus 

  • zvýši sa tepelný odpor obvodových stien (zníži sa únik tepla)
  • obmedzí sa premŕzanie stien a tepelnoakumulačné vlastnosti obvodovej steny zostanú využité
  • zvýši sa odolnosť budovy proti poveternostným vplyvom (sneh, dážď, intenzívne slnečné žiarenie)
  • vhodne navrhnutý zatepľovací systém vylepší estetický vzhľad budovy, zvýši sa hodnota budovy
  • pri realizácii sa výraznejšie nenarúša vnútorný chod budovy

 

Minus 

  • nutnosť postaviť lešenie
  • vyššie finančné náklady hlavne pri vysokých budovách
  • zložitá realizácia pri členitých fasádach, pri zlej realizácii hrozí vznik tepelných mostov (zvýšené úniky tepla v miestach členenia)

 

Zateplenie stien z vnútornej strany

 

Plus 

  • tento spôsob je finančne menej náročný
  • je to často jediný spôsob zateplenia historických a pamiatkovo chránených budov

 

Minus 

  • zmenší sa vnútorný priestor miestnosti
  • často treba preložiť elektrickú, resp. inú inštaláciu
  • konštrukcia obvodovej steny ostáva po realizácii vystavená poveternostným vplyvom
  • v konštrukcii môže dochádzať ku kondenzácii vodnej pary a následne k vzniku plesní
  • tepelné mosty ostávajú zachované v miestach styku stropov, priečok s obvodovými stenami, ako aj v miestach otvorových konštrukcií
  • stratí sa akumulačná schopnosť pôvodnej obvodovej steny

 

Zatepliť, omietnuť alebo natrieť?

Ak sa rozhodujete, či fasádu len natrieť farbou, omietnuť alebo ju aj zatepliť, treba si uvedomiť, že rozdiel v cene zahŕňa len izolačný systém. V oboch prípadoch platíte približne rovnako za prácu, lešenie či omietkové materiály. Predovšetkým v historických budovách možno, v niektorých prípadoch, použiť aj tepelnoizolačné omietky. Tie zmenia vzhľad budovy, ale v porovnaní so zatepľovacími systémami zásadne nezlepšia tepelnoizolačné vlastnosti obvodových stien. Na trhu sa občas ponúkajú aj takzvané tepelnoizolačné nátery. Zatiaľ však nebol jednoznačne preukázaný ich vplyv na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností budov.

 

Ako prestupuje teplo zateplenými a nezateplenými stenami

 

Obvodová stena bez tepelnej izolácie

Obvodová stena prispieva k akumulácii tepla v obmedzenej miere. Bod mrazu (0 °C) sa nachádza v murive. Zmeny teplôt a tlak vodných pár môžu spôsobiť v murive kondenzáciu vodnej pary, ktorá v zime zamŕza. Zmeny objemu môžu spôsobiť trhlinky a postupné narušenie celistvosti muriva. Obr. č. 1

SIEA_ZAT19-640.jpg

 

                   Obr. č. 1                                                    Obr. č. 2                                                   Obr. č. 3

Zateplenie z vnútornej – interiérovej strany

Obvodová stena neprispieva k akumulácii tepla v budove. Bod mrazu (0 °C) sa posúva až do vrstvy tepelnej izolácie za hranicu vnútornej strany muriva. Tepelná izolácia síce zabraňuje úniku tepla z interiéru, ale neochraňuje vonkajšie murivo pred premŕzaním. Za určitých podmienok môžu na vnútornej strane vznikať plesne. Obr. č. 2

 

Zateplenie z vonkajšej – exteriérovej strany

Pri zateplení steny z vonkajšej strany sa zvýši akumulačná schopnosť muriva. Tepelnoizolačná vrstva bráni únikom tepla z interiéru a zároveň chráni murivo pred premŕzaním, pretože bod mrazu (0 °C) sa nachádza vo vrstve tepelnej izolácie pred vonkajšou stranou muriva. Obr. č. 3

 

Polystyrén alebo minerálna vlna?

Z dôvodu protipožiarnej ochrany je nutné v kontaktných zatepľovacích systémoch pri výškových budovách použiť izoláciu z minerálnej vlny vo výške nad 22,5 m. Do tejto výšky je vhodný aj penový polystyrén. V bytových domoch zvyčajne nepôsobia významné zdroje vlhkosti, preto sa môže uplatniť kontaktný (lepený) zatepľovací systém s tepelnou izoláciou z penového polystyrénu alebo minerálnej vlny. Ak je v budove významný zdroj vlhkosti, vhodnejšie je použiť minerálnu vlnu. Využitie rôznych typov materiálov závisí od vlastností pôvodných konštrukcií, teploty a vlhkosti vzduchu v miestnostiach. Vhodnosť navrhovaného systému je potrebné preukázať výpočtom. Zväčša však rozhoduje jeho cena.

 

Spôsoby zateplenia stien

Pri nižších budovách sa obvykle používajú kontaktné zatepľovacie systémy. Odvetrané zatepľovacie systémy predstavujú najčastejšie a najefektívnejšie riešenie v prípade zatepľovania výškových administratívnych budov.

 

Kontaktný zatepľovací systém

Pri kontaktných zatepľovacích systémoch sa používajú mokré procesy na vytvorenie jednotlivých lepiacich a omietkových vrstiev. Kotvy zatepľovacieho systému sú dôležité pri zabezpečení proti vetru, ktorý môže podtlakom vytrhnúť izolant zo steny. Doplnkovými profilmi sa dosiahne vzájomná previazanosť jednotlivých plôch s pôvodnou konštrukciou v miestach rohov, kútov, ostení, dilatácií a iných stykov. Rôzne profily, lišty a vystužujúce mriežky slúžia aj na spevnenie najviac namáhaných miest systémov.

SIEA_ZAT20-320.jpg

 

1. vnútorná omietka, 2. nosná konštrukcia obvodovej steny, 3. vyrovnávacia omietka alebo pôvodná omietka, 4. lepiaci tmel, 5. tepelná izolácia, 6. tanierová upevňovacia kotva, 7. lepiaca malta s vystužujúcou mriežkou, 8. penetračný náter, 9. vonkajšia omietka

 

Ako na to?

Kontaktný zatepľovací systém možno použiť na steny, ktoré sú úplne suché. Každý zatepľovací systém má svoj technologický predpis, ktorý stanovuje konkrétne materiály, ich hrúbky a postup vyhotovenia. Spravidla sa na pôvodnú očistenú a opravenú stavebnú konštrukciu steny lepia dosky tepelnoizolačného materiálu v zmysle technologického predpisu so zodpovedajúcim mechanickým ukotvením. Obvyklá hrúbka tepelnoizolačnej vrstvy je v rozpätí 10 až 16 cm. Následne sa celoplošne nanesie lepiaca malta, do ktorej sa zatlačí vystužujúca mriežka. Tá sa prekryje tenšou vrstvou lepiaceho penetračného náteru. Poslednú časť vytvorí tenkovrstvová vonkajšia omietka.

 

Zatepľovací systém s predmurovkou

 

SIEA_ZAT21_1-320.jpg

 1. vnútorná omietka, 2. nosná konštrukcia obvodovej steny, 3. tepelná izolácia, 4. tanierová upevnovacia kotva s dištancným a kotviacim trnom, 5. vonkajšia predmurovka, 6. vonkajšia omietka


Odvetraný zatepľovací systém s predsadeným ľahkým plášťom

 

SIEA_ZAT21_2-320.jpg

1. vnútorná omietka, 2. nosná konštrukcia obvodovej steny, 3. dvojitý drevený rošt, 4. tepelná izolácia (minerálna vlna), 5. paropriepustná fólia, 6. vzduchová medzera, 7. cementovláknité dosky, 8. penetracný náter, 9. lepiaca malta, 10. tepelná izolácia(polystyrén), 11. lepiaca malta s vystužujúcou mriežkou, 12. penetracný náter, 13. vonkajšia omietka

 

Odvetrávanie

Na vytvorenie vrstiev sa pri odvetraných zatepľovacích systémoch používajú najmä suché montážne procesy. Odvetrané systémy by mali mať vzduchovú medzeru s hrúbkou aspoň 20 mm medzi tepelnoizolačnou vrstvou a vonkajším plášťom. Prevetrávanie vzduchovej medzery umožňuje odvod vodných pár. Zaťaženie od obkladu a vonkajších síl (napr. vietor) prenáša samostatná nosná konštrukcia roštu do pôvodnej podkladovej konštrukcie. Nosná konštrukcia býva drevená, prípadne z kovových profilov.

 

Ako vplýva hrúbka izolácie na výšku úspor

 

Rozhodnutie, akú hrúbku zvoliť, sa neoplatí spraviť bez podrobnejšej analýzy. Vhodnú, minimálnu či optimálnu hrúbku tepelnej izolácie možno stanoviť pomocou energetického auditu, energetickej štúdie alebo v rámci samotného projektu.

 

Odporúčané hodnoty musia spĺňať minimálne požiadavky predpísané stavebnými predpismi a technickými normami. Majiteľ budovy si na základe ponúkaných možností môže určiť, ktoré ekonomické parametre budú pre neho rozhodujúce, to znamená, či uprednostní vyššie náklady na materiál a väčšie úspory tepla alebo rýchlejšiu návratnosť vložených investícií. V každom prípade si u projektanta, špecialistu na stavebnú tepelnú techniku, nechajte presne zistiť, od akej hrúbky sa už pridávať neoplatí. Dôvody, prečo neinvestovať do neprimerane veľkej hrúbky, sú dva. Na úspore tepla sa od istej miery centimetre navyše až tak neprejavia a zbytočne vzrastie cena za kotvenie hrubšej izolácie.

 

Modelový príklad znázorňuje závislosť nárastu nákladov na zateplenie obvodovej steny z pórobetónu alebo pálenej tehly od použitej hrúbky tepelnej izolácie, na ktorú sa vzťahuje zodpovedajúca výška úspor tepla. Náklady na zateplenie narastajú s hrúbkou tepelnej izolácie, avšak nárast úspor tepla je od určitej hrúbky miernejší a návratnosť vložených prostriedkov sa postupne predlžuje.

 

SIEA_ZAT22-640.jpg

 

Akú hrúbku zvoliť

Oplatí sa investovať do izolácie s hrúbkou nad 16 cm alebo stačí bežne využívaná izolácia s hrúbkou 10 až 14 cm? Aktuálne platné stavebné normy už avizujú, že požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti sa budú postupne a zásadne sprísňovať. Aj ekonomické prepočty naznačujú, že jeden či dva centimetre navyše sa na cene až tak veľmi neprejavia, pretože tepelná izolácia nie je tou najdrahšou položkou v kontaktnom zatepľovacom systéme. Stále sa musí platiť aj za prácu, ktorá je zvyčajne najvyššou položkou v rozpočte, ale aj za lešenie, omietky, lepidlá, stierky a ďalšiu stavebnú chémiu.

 

Zateplenie strechy

 

Úniky tepla cez strechy administratívnych budov zvyčajne predstavujú 10 až 35 % z celkového množstva tepla dodaného na vykurovanie. Závisí to od toho, či ide o samostatne stojacu bodovú budovu s malou plochou strechy oproti ostatným obalovým konštrukciám alebo radovú budovu, pri ktorej plocha strechy tvorí väčší podiel. Značný vplyv na veľkosť podielu tepelných strát má aj rok výstavby budovy, jej tvar a kvalita vyhotovenia strešnej konštrukcie. Výška nákladov, úspor a návratnosti je potom tiež rôzna.

 

Zatepliť alebo len položiť novú hydroizoláciu?

Pri obnove strechy je nevyhnutné starostlivo zvážiť, či zmeniť len hydroizoláciu alebo zároveň aj tepelne zaizolovať strešnú konštrukciu. Pri budovách s malou plochou strechy alebo nedostatočne zateplenou strechou sa môže zdať, že sa zatepľovať neoplatí, lebo výška úspor je nízka. Položením novej hydroizolácie sa však neodstránia existujúce tepelné mosty. Môžu sa dokonca zhoršiť, hlavne v mieste styku so zatepleným obvodovým plášťom. Ak je strecha zaizolovaná len nedávno, jej dodatočné zateplenie treba zvážiť. Kvalitne realizované hydroizolácie dokážu byť funkčné dlhodobo. Bolo by preto nelogické zasahovať do nezatekajúcej strechy krátko po obnove. Zvyšuje sa tým riziko, že nebude vybraná vhodná metóda alebo technológia dodatočného zateplenia pre daný typ strechy. Navyše, počas vykonávania činnosti na streche sa môže funkčná hydroizolačná vrstva poškodiť. V prípade, že strecha zateká, treba na základe odbornej analýzy príčin zatekania zvoliť vhodný spôsob odstránenia poruchy strechy. Ak sa rozhodnete strechu obnoviť, je nevyhnutné vybrať spoľahlivého odborníka na strešné systémy, aby vedel pri konkrétnom riešení zohľadniť všetky konštrukčné detaily a funkčné väzby, ktoré so strechou súvisia.

Poslednou možnosťou odstránenia problémov so strešnou konštrukciou je nadstavba podkrovia alebo ďalšieho podlažia. Ak o takejto možnosti vlastníci uvažujú, mali by si v prvom rade nechať vypracovať projekt so statickým posúdením.

 

Ok   Prínosy zateplenia

  • odstránia sa tepelné mosty
  • znížia sa tepelné straty
  • dosiahne sa úspora energie
  • zvýši sa vnútorná povrchová teplota strechy, a tým aj tepelná pohoda v priestoroch pod strechou
  • zníži sa kondenzácia vodných pár na vnútornom povrchu, ako aj vo vnútri konštrukcie strechy
  • ochráni sa konštrukcia strechy pred výkyvmi teplôt

 

Spôsoby zateplenia plochej strechy

 

Rozhodnutie o spôsobe zateplenia treba urobiť vždy len na základe analýzy a odborného posúdenia strechy.

 

Jednoplášťová strecha

 

Prvým spôsobom je doplnenie novej tepelnej izolácie z izolačných dosiek, pri ktorom je nevyhnutné dodržať niekoľko zásad:

 

  1. Tepelná izolácia sa kladie na suchý a rovný podklad v súvislej vrstve – kotví sa bodovo alebo celoplošne lepidlami.
  2. Minimálne 2 až 5 tanierových kotiev sa mechanicky ukotví na dosku, počet závisí od miery namáhania daného miesta plochej strechy.
  3. Pri vrstvení tepelnej izolácie sa odporúča striedať spoje v jednotlivých vrstvách.
  4. Tepelnú izoláciu treba zabudovať len v suchom stave a pri suchom počasí.
  5. V úrovni tepelnej izolácie sa odporúča zabezpeciť odvetrávací systém (napríklad hlavicami).
  6. Ako novú hydroizoláciu možno použiť rôzne druhy hydroizolačných fólií alebo asfaltovaných pásov.

 

SIEA_ZAT24-320.jpg

1. re/exný náter alebo štrková ochranná vrstva, 2. hydroizolačná vrstva, 3. oddeľovacia vrstva, 4. tepelná izolácia, 5. parozábrana, 6. vyrovnávacia a spádová vrstva, 7. konštrukcia stropu

 

Dvojplášťová strecha

Pri zateplení dvojplášťovej strechy sa môže využiť vzduchová medzera medzi stropnou konštrukciou a strešným plášťom. Do nej sa nafúka sypká izolácia z celulózy alebo sklenených vlákien. Druhým riešením je pridanie izolácie zhora na vonkajší plášť. V tomto prípade je však nutné uzavrieť vetracie otvory vzduchovej vrstvy, strecha potom funguje ako jednoplášťová. No najskôr treba posúdiť nosnosť vonkajšieho plášťa strechy.

 

Strecha s obráteným poradím vrstiev

 

Ďalším možným riešením pri zateplení plochej strechy je použitie systému tzv. obrátenej strechy. Pôvodná hydroizolacná vrstva je opravená alebo nahradená novou. Na ňu je kladená vodoodolná tepelná izolácia (spravidla z extrudovaného, t. j. vytláčaného polystyrénu), ktorá môže byť prekrytá vrstvou kamienkov alebo dlažbou kladenou nasucho, prípadne môže byť ukončená ako zelená strecha s vegetáciou.

SIEA_ZAT25-320.jpg

1. štrková ochranná vrstva, 2. oddeľovacia vrstva, 3. tepelná izolácia, 4. hydroizolačná vrstva, 5. vyrovnávacia a spádová vrstva, 6. konštrukcia stropu

 

Inú možnosť predstavuje nástrek polyuretánovou penou (PUR), ktorá funguje ako izolácia proti vode i chladu. Nástrekom sa vytvorí súvislá vrstva, ktorá vyrieši aj problematické miesta, ako je napojenie odvetrávacích komínov, atík, výťahových šácht atď. Uvedená možnosť si však vyžaduje veľmi vysokú čistotu pri práci a striktné dodržiavanie technologických postupov.

 

Jednoplášťová a dvojplášťová strecha

Ak je vhodným riešením zateplenia plochej strechy prestavba na dvojplášťovú strechu, t. j. vybuduje sa nová šikmá strecha s minimálnym spádom na pôvodnej streche, je nevyhnutné posúdenie statikom. Tepelnú izoláciu možno vyhotoviť niektorým zo spôsobov popísaných pri jednotlivých konštrukciách.

 

Spôsoby zateplenia šikmej strechy

 

Ak sa podkrovie využíva na obytné účely, strechu možno zatepliť dvomi spôsobmi.

 

Strecha s izoláciou medzi krokvami

SIEA_ZAT26_1-320.jpg

1. strešná krytina, 2. laty, 3. kontralaty, 4. poistná krytina, resp. vodonepriepustná a paropriepustná fólia, 5. drevené debnenie, 6. krokvy, 7. tepelná izolácia, 8. parozábrana, 9. podbíjanie, 10. pohľadové povrchové dosky


Strecha s izoláciou nad krokvami

SIEA_ZAT26_2-320.jpg

1. strešná krytina, 2. laty, 3. kontralaty, 4. poistná krytina, resp. vodonepriepustná a paropriepustná fólia, 5. tepelná izolácia, 6. parozábrana, 7. debnenie, 8. krokvy


Ok   Zásady pri realizácii

  • navrhnúť a použiť správny typ a hrúbku izolácie
  • zabezpečiť prúdenie vzduchu vo vzduchovej medzere pod strešnou krytinou
  • tepelnú izoláciu uložiť súvislo bez tepelných mostov, najlepšie preložením aj cez krokvy s použitím ochranných fólií – parozábrany zo strany od interiéru a paropriepustnej fólie zo strany od exteriéru.

 

Spôsoby zateplenia podkrovia


Veľmi často podceňovaným opatrením, ktoré môže priniesť pomerne veľké úspory tepla, je zateplenie stropov v neobytnom podkroví.

 
Zateplenie nepochôdzneho podkrovia

SIEA_ZAT27_1-320.jpg

1. strešná krytina, 2. konštrukcia strechy, 3. tepelná izolácia, 4. parozábrana, 5. nosná konštrukcia stropu


Zateplenie pochôdzneho podkrovia

SIEA_ZAT27_2-320.jpg

1. ochranný poter alebo doska v protipožiarnej úprave, 2. oddeľovacia vrstva pod poterom, 3. tepelná izolácia, 4. parozábrana, 5. nosná konštrukcia stropu


Ok   Zásady pri realizácii

  • vrstvy ukladať na čistú, suchú a vyrovnanú konštrukciu stropu
  • difúzny odpor jednotlivých vrstiev má klesať smerom von
  • chrániť tepelnú izoláciu pred prienikom vodných pár či vlhkosti
  • izolácia má byť súvislá s rovnakou hrúbkou vrstvy
  • ak sa pochôdzny povrch upravuje poterom, najskôr je potrebné na izoláciu uložiť ochrannú fóliu alebo asfaltovaný pás, aby sa zabránilo jej poškodeniu
  • úprava podkrovia musí zohľadňovať protipožiarne požiadavky

 

Spôsoby zateplenia nad nevykurovanými priestormi


Dodatočná tepelná izolácia sa položí na povrch alebo uchytí zospodu v závislosti od miesta aplikácie.


Zateplenie stropu nevykurovaného suterénu

SIEA_ZAT28_1-320.jpg

1. nášľapná vrstva – podlahová krytina, 2. poter, 3. izolácia proti krocajovému hluku, 4. konštrukcia stropu, 5. tepelná izolácia, 6. tanierová upevňovacia kotva, 7. povrchové vrstvy, napr. omietka



Zateplenie podlahy nad nevykurovaným suterénom

SIEA_ZAT28_2-320.jpg1. nášľapná vrstva – podlahová krytina, 2. roznášacia vrstva, 3. parozábrana, 4. tepelná izolácia, 5. drevený hranol, 6. izolácia proti krocajovému hluku, 7. konštrukcia stropu


Ok   Zásady pri realizácii zateplenia podlahy

  • stanoviť správnepodmienky zátaže a typ podlahovej konštrukcie
  • zvoliť správny typ tepelnoakustickejizolácie a výpočtom urciť jej potrebnú hrúbku
  • minerálno-vláknitúizoláciu ukladať na suchý a vyrovnaný podklad
  • v prípade betónovaniauložiť na izoláciu ochrannú polyetylénovú (PE) fóliu alebo asfaltový pás
  • uložiť izolačné pásikypo obvode podlahovej konštrukcie v miestestyku so stenami

 

Izolačné materiály vhodné pre obalové konštrukcie


Výber zatepľovacieho systému ovplyvňujú finančné možnosti, požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť, použité materiály a stav príslušných obalových konštrukcií.

 

Download   Izolačné materiály

  • minerálno-vláknité izolačné pásy (pre podkrovia a nepochôdzne strechy)
  • minerálno-vláknité fasádne izolačné dosky
  • polystyrénové izolačné dosky EPS (expandovaný penový polystyrén)
  • polystyrénové izolacné dosky XPS (extrudovaný vytlácaný polystyrén)
  • nástrekové materiály na báze polyuretánov
  • fúkané materiály na báze minerálnej cadicovej vlny (tzv. kamenná vlna), minerálnej vlny zo sklených vlákien (tzv. sklená vata), odpadového papiera (vzniká pomletím a pridaním chemických prísad, tzv. celulózová izolácia)

SIEA_ZAT29-640.jpg

 

Normy postupne sprísňujú minimálne požiadavky


Kým počas platnosti predchádzajúcej tepelnotechnickej normy STN 75 0540-2: 2002 stačilo na splnenie predpísaných minimálnych požiadaviek zatepliť steny expandovaným polystyrénom s hrúbkou 6 až 8 cm, v súčasnosti je to 10 až 12 cm a po roku 2015 to môže byť 15 cm a viac. Podobne je to aj v prípade okien – čoraz častejšie sa budú používať zasklenia izolačnými trojsklami.

 

Výber požiadaviek na hodnoty súčiniteľa prechodu tepla stien

SIEA_ZAT30-640.jpg

 

Mantinely pre výpočty

Záväzné požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti jednotlivých konštrukcií, ktoré musí projektant rešpektovať pri návrhu obnovy budovy, uvádza technická norma STN 73 0540-2:2012 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2 – Funkčné požiadavky. Na základe uvedených hodnôt projektant vypočíta napríklad potrebné hrúbky vrstiev tepelnej izolácie, zvolí minimálne parametre okien či dverí a odporučí príslušné druhy výrobkov alebo systémov. S problematikou súvisia aj normy STN EN ISO 6946: 2007 Stavebné konštrukcie. Tepelný odpor a súčiniteľ prestupu tepla a STN 73 1901: 2005 Navrhovanie striech.

 

Ako sa zmenia tepelnotechnické parametre po zateplení

 

Budova základnej školy z modelového príkladu bola zateplená v roku 2011. Pred obnovou mala mernú potrebu energie na vykurovanie 168,72 kWh/m2.rok a po obnove hodnota klesla na 56,51 kWh/m2.rok. Kedže bola obnovená v roku 2011, spľňa normou STN 73 0540-2: 2012 stanovené požiadavky pre konštrukcie budov obnovených v minulosti. Pre budovy obnovené po roku 2012 však už platia náročnejšie kritériá. Stavebné konštrukcie administratívnych budov a škôl, ktoré budú obnovené po roku 2016, majú mať hodnoty súčiniteľa prestupu tepla až o polovicu nižšie oproti požiadavkám platným od roku 2012. Po roku 2021 sa budú vyžadovať ešte lepšie tepelnotechnické vlastnosti, minimálne hodnoty klesnú až na štvrtinu. 1

SIEA_ZAT31ver-640.jpg

 

Pôvodný stav

Budova základnej školy s podlahovou plochou 1 329 m2 má dve podlažia a prehĺbenú časť pre kotolňu. V hlavnom trakte sú umiestnené učebne a kabinety, vo vysunutých častiach pôdorysu tvaru „C" sú situované hygienické zariadenia a železobetónové monolitické schodiská. Obvodové a nosné murivo sa skladá z tehál metrického formátu CDm s hrúbkou 375 mm. Stropnú konštrukciu tvoria železobetónové prefabrikáty. Na plochej streche bola pred obnovou krytina z asfaltovaných pásov. Budova mala drevené okná so zdvojeným zasklením a vstupné kovové dvere s jednoduchým zasklením.

 

Aké stavebné energeticky úsporné opatrenia navrhol audit

 

Z energetického auditu vyplynulo, že potreba energie na vykurovanie pred obnovou budovy so zohľadnením 90-percentnej účinnosti zariadenia na výrobu tepla predstavovala 224 230 kWh. Audit odporučil zateplit obvodové steny, strechu a vymeniť okná a dvere. Po vykonaní všetkých navrhovaných opatrení by mala klesnúť potreba energie o 67 %. Ročne by tak škola mala usporiť 6 126 €.

 

Porovnanie spotreby tepla na vykurovanie pred a po obnove bytového domu 2

SIEA_ZAT32.2ver-640.jpg
 

Predpokladaná úspora nákladov na teplo po obnove

 SIEA_ZAT32.3ver-320.jpg

V prepočte bola zohľadnená celková jednotková cena tepla vyrobeného v kotolni na zemný plyn v čase vypracovania energetického auditu v hodnote 0,04108 €/kWh.


Aké úspory priniesla obnova?

 xxxxxxxxxxxxx


 Najviac tepla unikalo cez okná

Z celkových tepelných strát cez stavebné konštrukcie budovy základnej školy pripadala tretina na staré drevené okná a kovové dvere. Obvodové steny i strecha sa podieľali na stratách menej ako tretinovým podielom.

 

Tepelné straty konštrukciami

 xxxxxxxxxxxxxxxxxxx


Certifikácia budov

 

Všetky nové a významne obnovené budovy si musia nechať pred kolaudáciou vypracovať energetický certifikát, ktorý stanovuje energetickú hospodárnosť budovy. Od 1. januára 2013 majú mať certifikát aj všetky verejné budovy s viac ako 500 m2 podlahovej plochy, ktoré užíva orgán verejnej moci a verejnosť ich často navštevuje. Grafické vyjadrenie výsledku certifikácie, tzv. energetický štítok, musia zároveň vystaviť na viditeľnom mieste. Tieto povinnosti vyplývajú zo zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov.

 

Na čo slúži energetický certifikát?

 

Energetický certifikát deklaruje, do akej miery budova spĺňa minimálne, vyhláškou stanovené, požiadavky na energetickú hospodárnosť. Posudzuje sa pritom množstvo energie (v kWh/m2 za rok) potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie a tiež na osvetlenie. Budovy sú v rámci certifikácie zaradované do energetických tried. Najúspornejšie sú v triede A, pre budovy s najhoršou hospodárnosťou je určená trieda G .

Dôsledne vykonaná certifikácia by mala pomôcť vlastníkom budov, ale i záujemcom o kúpu či prenájom nehnuteľnosti porovnávať, či v nej platia, prípadne budú platiť za energiu viac alebo menej ako v inej porovnateľnej budove. Certifikáty musia obsahovať aj odporúčaný súbor opatrení, ako možno zlepšiť energetickú hospodárnosť budovy. Podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti, ako aj vzory energetického certifikátu a štítku, sú uvedené vo vyhláške Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 364/2012 Z. z.

Potenciál energetickej certifikácie sa v našich podmienkach zatiaľ využíva nedostatočne. Súvisí to najmä s komplikovanou výpočtovou metodikou, chýbajúcim jednotným softvérom či náročnou kontrolou správnosti uvedených údajov. Ak vzrastie dôvera k certifikátom a bude ochota dať za vysoko efektívnu budovu viac prostriedkov ako za menej úspornú, pri ktorej možno predpokladať vyššie prevádzkové náklady, naplní sa aj pôvodný cieľ certifikácie zvyšovať počet kvalitnejších energeticky úsporných budov.

Zoznam odborne spôsobilých osôb, ktoré môžu certifikáciu vykonávať, je prístupný na internetovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov www.sksi.sk.

 

Polovica certifikátov v triede B

Od roku 2010 do konca roku 2012 bolo vydaných vyše 30 800 certifikátov budov. Administratívnych budov sa týkalo viac ako 1000 certifikátov. Až 47 % z nich patrí do triedy B. Zo 750 škôl s certifikátom patrí až polovica do triedy C, v B je 20 % a triedu A dosiahla pri certifikácii iba jedna budova školy. Zoznam budov, ktoré majú energetický certifikát, je zverejnený na stránke www.inforeg.sk.

 

Hodnotenie bytových domov s certifikátom

xxxxxxxxxxxxx

Kde získať podporu na obnovu bytových domov

 

Program MUNSEFF (Municipal Energy Efficiency Finance Facility)                        www.munseff.eu

Program MUNSEFF je iniciatívou Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) a Európskej komisie, ktorá podporuje rozvoj financovania obcí a ich spoločností prostredníctvom komerčných bánk. V rámci programu je možné podporiť rekonštrukciu systému vykurovania, výmenu kotlov, inštaláciu výmenníkových staníc tepla, modernizáciu technického vybavenia (ohrievače, čerpadlá, spätné využitie tepla); výmenu okien a dverí za energeticky efektívnejšie, zateplenie budovy, rekonštrukciu osvetlenia a inštaláciu solárnych tepelných kolektorov.
Program umožňuje záujemcom získať grant vo výške 10 až 15 % z istiny poskytnutého úveru, pričom výška grantu závisí aj od rozsahu projektu a množstva usporenej energie. Maximálna výška úveru na jeden projekt je 5 mil. €. Jednou z podmienok je dosiahnutie energetických úspor vo výške viac ako 30 % oproti stavu pred realizáciou projektu.

Oprávnení žiadatelia: mestá a obce (municipality), spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve municipalít, súkromné spoločnosti poskytujúce služby verejnosti, napríklad prevádzkovatelia divadiel alebo plavární.

 

Zelená investičná schéma Environmentálneho fondu                                       www.envirofond.sk


Zelená investičná schéma je financovaná zo zdrojov získaných z predaja priznaných jednotiek v zmysle ustanovení zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami. Pomoc sa poskytuje iba v prípade, ak sú prostriedky z predaja k dispozícii. Podmienky podpory sú stanovené v zákone č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde. Podpora zameraná na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov sa poskytuje s úrokovou sadzbou vo výške 1 %, lehota splácania je 5 až 15 rokov.

Oprávnení žiadatelia: fyzická alebo právnická osoba, ktorá podniká; právnická osoba, ktorá nepodniká; obec; samosprávny kraj; príspevková organizácia; občianske združenie; záujmové združenie právnických osôb; nadácia; neinvestičný fond alebo nezisková organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby s environmentálnym zameraním; cirkev a náboženská spolocnosť.

 

Currency Euro   Možnosti financovania

  • Vlastné zdroje na účte
  • Úver

        - Program MUNSEFF

        - Zelená investičná schéma

        - Realizátor

 

10 krokov ku kvalitnej obnove bytového domu

 

  1. Vyhľadajte pôvodnú projektovú dokumentáciu vašej budovy a nepodceňujte skutočnosť, že úspešnosť a kvalita obnovy bude závisieť aj od analýzy aktuálneho technického stavu budovy.
  2. Nechajte si vypracovať energetický audit, ktorý vám prezradí, do akej miery ste doteraz plytvali energiou a ktoré opatrenia vám prinesú najväčšie úspory.
  3. Od projektanta si vyžiadajte vypracovanie projektu komplexnej obnovy budovy, i ked nebudete realizovat všetky kroky naraz.
  4. Nájdite si špecialistu na stavebný dozor, ktorý vám pomôže nastaviť podmienky pri hľadaní realizátora.
  5. Už pri príprave projektu sa zaujímajte, do ktorej energetickej triedy bude po obnove patriť vaša budova.
  6. Pri hľadaní finančných prostriedkov na obnovu si overte, či nemáte nárok na získanie podpory.
  7. Ešte pred oslovením realizačných firiem sa zaujímajte o ich referencie a overte si, či sú autorizované na zhotovovanie tepelnoizolačných systémov.
  8. Trvajte na použití certifikovaných zatepľovacích systémov ETICS.
  9. Pri rozhodovaní o výbere realizátora nemusí byť najľacnejšia ponuka najlepšia.
  10. Pamätajte na to, že na celkové dosiahnuté úspory, a teda aj na známku na energetickom štítku, má vplyv aj to, či ste hydraulickú sústavu vyregulovali a vykonali ďalšie opatrenia.


Kolaudujte a užívajte si výhody obnovenej budovy!


A neverte, že niečo dostanete zadarmo. Všetky služby a dodávky navyše sú zahrnuté v konečnej cene.

 

Bezplatné energetické poradenstvo

 

Ak uvažujete o čiastkovej alebo významnej obnove administratívnej budovy, môžete svoje zámery vopred prekonzultovať so špecialistami Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. Energetickí experti a odborní konzultanti vám bezplatne vysvetlia základné pravidlá pri obnove budov. Zorientujú vás v parametroch, ktoré vplývajú na zvyšovanie úspor energie, a poradia, ako si ustrážiť návratnosť investícií do opatrení zameraných na úspory energie.
Podrobnejšie informácie, ale aj odpovede na najčastejšie otázky v tejto oblasti, sú zverejnené na stránke www.zitenergiou.sk.

 

Vydané Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou v rámci projektu odborného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU  v  januári 2013.

Spolufinancované z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu SR prostredníctvom Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast.

Publikovať časti textu alebo fotografie možno iba s uvedením zdroja v tvare Zdroj: SIEA/ERDF. Podmienky používania

Text je súčasťou letáku, ktorý je k dispozícii v poradenských centrách ŽIŤ ENERGIOU. Ak máte záujem o vytlačený leták, prípadne viac kusov letákov, môžete o ne požiadať  na bezplatnej linke 0800 199 399 alebo mailom. Projekt bezplatného poradenstva ŽIŤ ENERGIOU je spolufinancovaný prostredníctvom Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

 






 
 
© 2018 Slovenská inovačná a energetická agentúra | webmaster@siea.sk | Úvod | Podmienky používania | Pripomienky k stránke
webdesign a redakčný systém
Prehliadaním stránky vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookies (viac info).