Energetická certifikácia budov je od povinná od 1. januára 2008 a energetický certifikát je preto potrebný aj pri predaji budovy. Stanovujú to právne predpisy, t.j. zákony 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a 476/2008 Z.z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z.; ako aj vyhláška 625/2006 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z.z. a vyhláška č. 311/2009 Z.z, ktorou sa ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov a obsah energetického certifikátu.

Odporúčame Vám dôsledne si vybrať firmu, ktorá sa energetickou certifikáciou budov zaoberá a samozrejme dávať pozor na cenu, za ktorú ju vykoná. Certifikát je predávajúci povinný odovzdať novému majiteľovi pri predaji ako prílohu k zmluve. Dodržiavanie zákona a kontrolu má na starosti Štátna energetická inšpekcia. V prípade porušenia môže uložiť pokutu.

Predpokladáme, že pod solárnymi panelmi máte na mysli fotovoltaické články na výrobu elektrickej energie. V súčasnosti nie je aktuálna žiadna výzva na podporu výstavby zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Existuje však potenciálna možnosť získať podporu zo štrukturálnych fondov. Týka sa to fyzických osôb, resp. právnických, ktoré sú oprávnené na podnikanie podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podpora predaja elektrickej energie vyrobenej z OZE je zahrnutá v zákone 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby formou prednostného zapojenia zariadenia do distribučnej sústavy (§3 ods.1 písm. a)) a odbere elektriny za cenu elektriny na straty (§3 ods.1 písm. b)), ako aj tzv. doplatkom (§3 ods.1 písm. c)), ktorý hradí prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy (do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené priamo alebo prostredníctvom miestnej distribučnej sústavy).

Podporu zo zákona 309/2009 Z. z. treba posudzovať spolu s cenovou reguláciou výroby elektriny z OZE v zmysle platných výnosov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví - http://www.urso.gov.sk/sk/udaje-o-urade. Zákon. č. 558/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. 4. 2011 mení a dopĺňa zákon 309/2009 Z. z. o podpore OZE v oblasti podmienok inštalácie zariadenia na výrobu elektriny využívajúce ako zdroj slnečnú energiu (fotovoltaické články). Podľa tohto zákona sa vyššie spomínaná podpora vzťahuje len na zariadenie s inštalovaným výkonom do 100 kW, ktoré je umiestnené na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom, evidovanej v katastri nehnuteľnosti. V súčasnosti nie je žiadna štátna podpora inštalácii fotovoltaických článkov na strechách rodinných domov. Ako právnická osoba môžete požiadať o zvýhodnený úver z úverovej linky SLOVSEFF na podporu rozvoja energetickej efektívnosti na Slovensku.

Pre výpočet produkcie elektrickej energie existuje viacero webových kalkulačiek, do ktorých sa zadáva lokalita, typ solárneho panelu a jeho orientácia. Tieto kalkulačky obsahujú merania solárneho výkonu spadajúceho na jednotku plochy, ktorú dokážu prepočítavať na ľubovoľný sklon. Výpočty nepredpokladajú tienenie osvitu. Hodnotenie býva spravidla ročné, prípadne mesačné. Priebeh výkonu počas dňa je daný uhlovou charakteristikou panelov a pomerom ako daný typ dokáže vyžívať difúzne žiarenie. Najlepšie výsledky dosahujú amorfné PV panely. Výpočet výroby po hodinách by mal vykonať dodávateľ systému, ktorý pozná ponúkaný výrobok detailnejšie. Známou stránkou pre výpočet solárnej energie je napr. európsky systém PVGIS.

Ing. Peter Štibraný, SIEA

Otázka bola položená počas podujatia S energiou efektívne v bytových domoch, ktoré sa konalo na jar 2011. Prednáška P. Štibraného: Efektívne využívanie solárneho ohrevu vody v bytových domoch

Jednoduchá návratnosť solárneho systému záleží najmä na investičných nákladoch na jeho vybudovanie, ak je solárny systém správne navrhnutý a realizovaný. Bežný solárny systém produkuje solárne zisky cca 500 -750 kWh/m2 za rok. Ak návratnosť budeme vyčísľovať na základe usporeného plynu, pri predpokladanej náhrade tepla z moderného kondenzačného kotla a tarife ceny plynu M4 od 1. 1. 2011, dostávame sa k orientačným číslam cca 13 rokov pri mernej cene 500 €/m2 s DPH bez dotácie. S dotáciou 100 € na 1 m2 pre bytové domy sa zníži na cca 10,5 roka. Pri obstarávacej cene 1000 €/m2 by bola návratnosť bez dotácie dvojnásobná a blížila by sa k životnosti systému. Takáto úvaha nepočíta so zdražovaním energií a do ceny „usporeného tepla“ nezahrnula iné náklady ako palivo, takže v skutočnosti bude návratnosť lepšia.

Ing. Peter Štibraný, SIEA

Otázka bola položená počas podujatia S energiou efektívne v bytových domoch, ktoré sa konalo na jar 2011. Prednáška P. Štibraného: Efektívne využívanie solárneho ohrevu vody v bytových domoch

Takáto kombinácie technicky možná je. Realizovateľnosť závisí od vzájomnej dohody s dodávateľom tepla. Ideálnou dispozíciou je zásobovanie teplom dvojrúrovým rozvodom za použitia tlakovo nezávislej kompaktnej odovzdávacej stanice tepla, tzv. KOST, kedy sa teplá voda pripravuje priamo v bytovom dome. Solárny systém plní funkciu predohrevu studenej vody, ktorú KOST dohrieva na požadovanú teplotu pre teplú vodu. Pri správne nadimenzovanom systéme sa dosahujú 30 - 50% príspevky tepla zo solárneho systému a zvyšok tepla dodáva naďalej centrálne zásobovanie teplom.

Ing. Peter Štibraný, SIEA

Otázka bola položená počas podujatia S energiou efektívne v bytových domoch, ktoré sa konalo na jar 2011. Prednáška P. Štibraného: Efektívne využívanie solárneho ohrevu vody v bytových domoch

Táto kombinácia je nevhodná, nakoľko oba systémy ponúkajú prebytok tepla v lete a naopak v zime oba nepostačujú. Technicky to možné je, ale vzájomne si obe zariadenia zhoršujú návratnosť. Pokiaľ očakávame od prvého zdroja zníženie nákladov, druhý sa stáva prakticky nenávratný, lebo jeho prínos treba už porovnávať s lacnejším zdrojom tepla. Je zvláštne, že mnohé firmy takéto riešenie priamo ponúkajú. Jediný prínos je vo zvyšovaní podielu obnoviteľného zdroja energie, ale dosahuje sa za neprimeranú cenu.

Ing. Peter Štibraný, SIEA

Otázka bola položená počas podujatia S energiou efektívne v bytových domoch, ktoré sa konalo na jar 2011. Prednáška P. Štibraného: Efektívne využívanie solárneho ohrevu vody v bytových domoch

Potrebné informácie ohľadom povinnosti predkladať monitorovaciu správu podľa zákona č. 476/2008 Z.z. o energetickej efektívnosti nájdete v nasledovnom článku na našej webovej stránke: Monitorovací systém efektívnosti pri používaní energie . Nachádza sa tu tiež tabuľka so zoznamom osôb, ktoré majú povinnosť poskytovať informácie o efektívnosti pri používaní energie. Nájdete tu aj odkaz na vykonávací predpis.

Koľko energie sa zateplením ušetrí závisí od konkrétneho prípadu, od stavu aký je v súčasnosti a od navrhovaného riešenia - rozsahu, typu a pod. Tieto informácie bývajú predmetom tepelno-technického posúdenia, resp. energetického auditu, ktorého spracovanie predchádza každej významnej obnove domu. Všeobecne platí, že zateplením sa dosiahne úspora 20 až 50 % nákladov na energiu, na obyvateľa. Na výrobu, dopravu a zabudovanie materiálov sa samozrejme spotrebuje energia, ale celý cyklus zateplenia, okrem vytvorenia pracovných príležitostí, znižuje aj potrebu vyrobeného tepla, a tým i environmentálnu záťaž životného prostredia (šetrenie primárnych zdrojov energie). Bytový fond postavený v ktorejkoľvek dobe a z akýchkoľvek materiálov je potrebné udržiavať a obnovovať. Zateplením sa obvykle odstránia systémové poruchy, eliminuje sa narušený statický stav, vylepší sa vzhľad budovy, čím sa predĺži životnosť domu. V celospoločenskom meradle sa tým ušetrí energia na výrobu kompletne nových materiálov, ktoré by boli nutné na výstavbu nových domov po skončení životnosti neudržiavaných súčasných domov a ich likvidáciu.

Je problematické konkrétne sa vyjadriť k Vašim otázkam z dôvodu nedostatočných informácií o rodinnom dome, pre ktorý uvažujete použiť sálavé infračervené panely ako zdroj tepla. Pri zmene spôsobu vykurovania v jestvujúcom rodinnom dome je nutné brať do úvahy tepelno-technický stav daného objektu, a to pre určenie potreby tepla na pokrytie tepelných strát. Z danej potreby tepla sa odvíja výber potrebného sálavého panelu do jednotlivých miestností (výkon sálavých panelov). Pre inštaláciu panelov je potrebné prispôsobiť elektroinštaláciu buď do stropu alebo do steny podľa zvoleného výberu. Ak sa pri novostavbe uvažuje hneď od začiatku o danom druhu vykurovania, nie je nákladné vybudovať vyhovujúci rozvod elektrickej energie. Veľký problém nastáva pri staršom rodinnom dome, ktorý nebol prispôsobený pre daný typ napájania elektrospotrebičov. Jedná sa o nákladný a zdĺhavý proces rekonštrukcie. Daný typ vykurovania je možné použiť ako centrálny zdroj tepla pre rodinný dom. Pri novostavbách s dobrými tepelno-technickými vlastnostiam sa jedná o panely s malým inštalovaným výkonom. U starších stavieb je nutná inštalácia panelov s rádovo vyšším výkonom a pri danom riešení vykurovania je potrebné rátať s vyššími nákladmi na prevádzku. Spotreba elektrickej energie sa pri danom type vykurovania stanovuje ťažšie, z dôvodu rôznych činiteľov, ktoré ju ovplyvňujú (od tepelno-technického stavu objektu až po doteraz zaužívaný štandard tepelnej pohody používateľa objektu). Čo sa týka vplyvu dlhšieho pobytu priamo pod sálavými panelmi, je to individuálne, ako napríklad pri podlahovom vykurovaní, kde určité skupiny osôb vzhľadom na ich zdravotný stav môžu mať negatívne subjektívne pocity. Daný typ vykurovania sa vo zvýšenej miere používa pre potreby priemyselných stavieb.

Možnosti získania úveru iného ako z komerčných bánk je len z Vládneho programu zatepľovania. Poskytovateľom podpory je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Vykonávateľom je Štátny fond rozvoja bývania. Podpora sa realizuje formou zvýhodnených úverov s lehotou splatnosti 15 rokov a nulovou úrokovou sadzbou. Bližšie informácie o podmienkach poskytnutia podpory nájdete na http.//www.sfrb.sk.

Ďalšou cestou na získanie finančných prostriedkov pre bytový dom je Program SLOVSEFF II . Zameriava sa na podporu rozvoja energetickej efektívnosti v priemyselnom sektore, v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a na projekty energetickej efektívnosti v bytovom sektore. Vhodné projekty v rámci bytového sektora musia prispieť k zlepšeniu tepelnej ochrany a izolácie budov. Jedná sa o investície do:

• zlepšenia tepelnoizolačných vlastností obvodových konštrukcií objektov
• domových kotolní, výmenníkových staníc alebo mikrokogenerácie
• regulácie centrálnych a individuálnych vykurovaní
• podružného merania tepla
• izolácie rozvodov energie v budove
• efektívnych vykurovacích telies
• energeticky efektívnej prípravy teplej vody v budovách
• využitia alternatívnych zdrojov energie v budovách

Dosiahnutá úroveň energetickej úspory musí byť minimálne 15 %. Program SLOVSEFF je možné kombinovať so Štátnym fondom rozvoja bývania, ktorý je financovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Informácie získate na stránke: http://www.slovseff.eu/index.html a na kontaktnom telefónom čísle + 421 902 917 192. Tieto informácie však nie sú aktualizované.

Ak máte záujem o bližšie a aktuálne informácie o tomto programe, ktoré sme si vyžiadali zo SLOVSEFF-u, zavolajte nám alebo pošlite mobilný kontakt. Súčasne Vám môžeme odporúčať zaujímavú a poučnú publikáciu od Jany Drápalovej pod názvom „Regenerace panelých domů – krok za krokem“. Predpokladáme, že sa o dotácie zaujímate hlavne z dôvodu zateplenia bytového domu. Táto publikácia je prehľadný sprievodca celým procesom rozhodovania ako, s kým a za koľko, v otázke zatepľovania a regenerácie panelových domov. Autorka je starostkou mestskej časti Nový Lískovec v Brne. Píše o svojich skúsenostiach, ktoré môžu byť nápomocné pri vyvarovaní sa chybám a konfliktom, o ktorých nemusíte vedieť na začiatku projektu (technické riešenie, vybavovanie financií, jednanie s firmami, s ktorými je nutné spolupracovať, zákony a vyhlášky). Publikácia je dostupná v našich kníhkupectvách.