Slovensko patri medzi krajiny, kde je značne rozšírená plynofikácia. Pre takmer 90 % domácnosti je dostupný zemný plyn. To je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa pri vykurovaní rodinných domov menej využíva spaľovanie biomasy, aj keď je to v súčasnosti z hľadiska prevádzkových nákladov výhodnejšie. Podiel využívania obnoviteľných zdrojov energie, hlavne drevnej biomasy, rastie predovšetkým vo veľkých systémoch centrálneho zásobovania teplom. Na Slovensku už máme aj mestá, v ktorých je celá dodávka tepla pre bytové domy zabezpečovaná teplom z biomasy.

Máte pravdu, že energetické využívanie biomasy má menší negatívny dopad na životné prostredie ako spaľovanie fosílnych palív. Spaľovanie biomasy nezaťažuje životné prostredie nadmernou produkciou oxidu uhličitého. U klasických roštových kotloch na spaľovanie tuhých palív sa účinnosť pohybuje od 65 do 70 %. Účinnosť moderných kotlov na spaľovanie drevných peliet je nad 90 %, vďaka čomu sa môže dosiahnuť úspora paliva až 25 %. Kotly so splyňovaním dreva majú účinnosť aj viac ako 85 %. Preto je ekonomicky výhodnejšie prevádzkovať kotol s vysokou účinnosťou i napriek tomu, že má vyššiu obstarávaciu cenu.

Pri rozhodovaní o inštalácií kotlov na spaľovanie biomasy v rodinných domoch je potrebne zvážiť napríklad:

1. cenu za palivo a jeho dopravu môže výrazne ovplyvniť celkové nálady súvisiace s vykurovaním;
2. náklady na kúpu kotla na biomasu, vzhľadom na jeho životnosť, nie sú malé;
3. v prípade návratnosti je ideálne, ak dodávateľ biomasy pôsobí v blízkom okolí. Preto je pri kúpe dôležité zistiť, kde a za akú cenu možno v konkrétnom regióne biomasu nakúpiť;
4. skladovacie priestory;
5. komfort.

Viac informácií o tejto problematike nájdete v článku na našej webovej stránke Ako vybrať kotol na biomasu 

Podlahové alebo stenové kúrenie je určite vhodnejšie ako vysokoteplotné radiátorové vykurovanie. Výkonové číslo COP značne závisí od rozdielu teplôt medzi zdrojom tepla a výstupnou teplotou vody pre  vykurovací systém.  Obvykle sa pre radiátorové vykurovanie predpokladá výstupná teplota 50°C . Pre podlahové alebo stenové vykurovanie postačuje teplota vykurovacej vody cca 35°C, čo predstavuje rozdiel 15°C.  Podobný prínos pre hodnoty COP má len zdroj  tepla – spodná voda. Ani zemný výmenník neposkytne taký veľký rozdiel teplôt, aj keď je tiež veľmi užitočný. Ak je potrebné použiť radiátory, treba ich v porovnaní so zvyklostiam s kotlovými okruhmi predimenzovať. Aj zníženie teploty z 50°C na 45°C je významný úspech. Podobný stav nadobúdajú aj budovy po zateplení, ak si ponechajú pôvodný vykurovací okruh, ktorý je neskôr tiež predimenzovaný. Ak pri zemnom výmenníku pri výstupnej teplote 50°C pre radiátory očakávame celoročné výkonové číslo SPF nad 2,9, tak pri podlahovom alebo stenovom kúrení s teplotou 35°C môžeme očakávať hodnotu nad 4,0 čo je výrazné zlepšenie.

Parameter COP (z anglického „coefficient of power") sa meria za presne definovaných konštantných podmienok, tzv. okamžitý stav, v súlade s normami DIN EN 255 alebo novšou DIN EN 14511. Celoročné výkonové číslo, niekedy tiež označované ako ročné pracovné číslo SPF (z anglického „seasonal performance factor") udáva pomer medzi celkovým užitočným teplom odovzdaným tepelným čerpadlom a celkovým teplom prijatým elektrickou prácou. Zahŕňa teda najmä všetky teplotné stavy počas rôznych období  jedného roka, ako aj iné elektrické straty na čerpadlách a podobne. Napríklad pri vzduchovom čerpadle pripojenom k podlahovému kúreniu je SPF trochu nižšie ako COP udávané pri A2/W35, aj keď teplota +2°C vhodne zodpovedá priemeru vonkajších teplôt počas vykurovacieho obdobia.

Obvykle sa takéto systémy dimenzujú na bivalenciu pri teplotách -5°C  až -7 °C. Znamená to teda, že pri nižšej vonkajšej teplote potrebuje budova väčší vykurovací výkon, než aký je zvolené tepelné čerpadlo schopné dodávať. Vyplýva to z ekonomiky investície. Dní s nižšou vonkajšou priemernou teplotou je už tak málo, že sa neoplatí investovať do drahšieho a väčšieho zariadenia. Lacnejšie je dokurovať iným zdrojom. Väčšina tepelných čerpadiel má priamo osadené dohrievacie elektrické špirály a bivalenciu používa ako svoju štandardnú regulovanú vlastnosť. V poslednom čase pribúdajú na trhu aj tepelné čerpadlá, ktoré je možné prevádzkovať až do -18°C. Treba však mať na zreteli, že výkon vzduchového čerpadla s klesajúcpou teplotou vzduchu tiež klesá a naopak potreba tepla na ohrev stavby stúpa.

Áno, dá sa použiť aj na chladenie, ak ste si vybrali správny model a máte vhodnú vykurovaciu, či lepšie povedané, chladiacu sústavu. Tzv. reverzný chod, ktorý sa využíva na chladenie, štandardne podporuje mnoho tepelných čerpadiel. Obvykle bývajú označované prívlastkom „COOL" a pod. Vyrábajú sa v oboch prevedeniach, t. j. aj bez tejto funkcie. Rozdiel v cene býva nevýrazný, preto ak uvažujete o takejto funkcii tepelného čerpadla, rozhodnite sa ešte pred jeho kúpou. Niektoré klimatizačné zariadenia ponúkajú aj funkciu pre ohrev. Pozor, nie je to však to isté. Určite dajte prednosť tepelnému čerpadlu. Jeho účinnosť pri ohreve je neporovnateľne lepšia. Najlepšie parametre dosahujú kombinácie riadeného vetrania s rekuperáciou tepla pomocou tepelného čerpadla. Tieto systémy sú však najdrahšie.

Pevnú výkupnú cenu elektriny vyrobenej z veternej energie v zmysle zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie stanovuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) svojimi vyhláškami. Tie sú zverejnené na webovej stránke www.urso.gov.sk. Vyhláškou č. 225/2011  upravil cenu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov z veternej elektrárne uvedenej do prevádzky po 1. januári 2012 na 79,29 €/MWh. Jedná sa o mechanizmus využitia garantovanej pevnej ceny na 15 rokov a odpredaj elektriny priamo distribučnej spoločnosti vo vašom regióne. Vzniká vám nárok aj na doplatok v hodnote cca 2 centy na kWh, ktorú spotrebujete sami, či už v domácnosti alebo vo vašom podniku. Pozor však na výrobu a distribúciu elektriny, t. j. predaj v inej cene a priamo koncovému spotrebiteľovi na základe inej dohody. V tomto prípade sa jedná o iný druh podnikania v elektroenergetike. Je to legislatívne zložitejší proces, ktorému sa na tomto mieste nevenujeme.

Áno a veľmi. Počínajúc značne skreslenými údajmi o výkonovej krivke až po diskutabilnú kvalitu prevedenia v niektorých prípadoch. Určite je vhodné vyhľadať si atest od nezávislého skúšobného ústavu a navštíviť referenčnú inštaláciu osobne. U malých veterných elektrární býva najkritickejším miestom vhodná a dobre pracujúca regulácia. Regulácia otáčok, smeru osi turbíny, prípadne uhlu lopatiek  je kľúčová pre dosahovanie požadovanej účinnosti a ochrany za extrémnych poveternostných situácií.  Spravidla dokážu veterné elektrárne pracovať do rýchlosti vetra 25 m.s^-1, kedy sa za pomoci regulácie odstavujú do parkovacej alebo inej bezpečnej polohy, aby vydržali extrémy vetra cca 50 - 60 m.s^-1, na ktoré sú dimenzované. Mnohé prototypy a neoverené výrobky mávajú vážne havárie za takýchto extrémnych podmienok. Okrem toho aj pracujú s nízkou účinnosťou za normálnych podmienok. V poslednom čase sa rozmohlo aj veľa podvodníkov, ktorí ponúkajú nefunkčné turbínky rôznych podivných princípov a sľubujú zázračné výsledky.

Čo znamená pojem „dobre fúka"? Odhad sily vetra býva veľmi individuálny. Ak je správny, jedná sa o lokalitu s veternosťou približne 4,5 - 6 m.s^-1 vo výške osi turbíny. Čím je stožiar vyšší, tým je väčšia i veternosť, nakoľko rýchlosť vetra stúpa s výškou logaritmicky. Spravidla sa investícia do výšky stožiara vyplatí. Výpočet závisí od výkonovej krivky veternej elektrárne a iných faktorov. Preto niektorí výrobcovia malých veterných elektrární umiestňujú na svoje webové stránky kalkulačky, do ktorej si zadáte základné parametre ako veternosť a výšku stožiara v kombinácii s technickými údajmi elektrárne. Pre slovenské pomery sa oplatí voliť také typy malých veterných elektrární, ktoré dosahujú nominálny výkon už pri rýchlostiach 10 - 13 m.s^-1 alebo ešte menších. Pre veľmi približný odhad platí pravidlo, že dobre postavená veterná elektráreň produkuje cca 15 – 30 % nominálneho výkonu počas celého roka, t. j. cca  8 000 hodín ročne, ak zoberieme do úvahy krátke servisné odstávky. Vo vašom prípade by to znamenalo cca 0,15 x 5 x 8 000 = 6 000 kWh/rok v prípade veternosti okolo 4,5 m.s^-1  a 0,30 x 5 x 8 000 = 12 000 kWh/rok v prípade veternosti okolo 6 m.s^-1.

Možné to je pri splnení technických podmienok a po získaní súhlasného stanoviska prevádzkovateľa distribučnej siete. Vyjadrenie sa získava na základe predloženia projektu zamýšľanej stavby veternej elektrárne. Prevádzkovateľ distribučnej siete vo svojom vyjadrení predpisuje, aké ochrany musia byť použité. Rovnako vykonáva ich funkčnú kontrolu pri fyzickom napájaní a spúšťaní do prevádzky. V prípade lokality na strednom Slovensku nájdete bližšie údaje na www.sse-d.sk. Rozsah podpory pripojenia do distribučnej siete je bližšie upravený zákonom č. 309/2009 Z. z., z ktorého vyplývajú aj obmedzenia podpory pri výkone nad 1 MW. V prípade malej veternej elektrárne sa na vás nevzťahujú. Proces je v princípe rovnaký ako pre fotovoltickú elektráreň.

Realizácia podlahového vykurovania v byte bez súhlasu ostatných vlastníkov, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi vykurovacej sústavy, sa považuje za neoprávnený zásah do spoločného zariadenia bytového domu. Vlastníci takýchto bytov by preto mali uviesť vykurovací systém do pôvodného stavu. Ak to nie je možné, správca alebo predseda spoločenstva by mal osloviť firmu, ktorá realizovala termostatizáciu v dome, aby preverila, akým spôsobom takýto zásah do vykurovacej sústavy ovplyvnil nastavené parametre hydraulického vyregulovania celej sústavy. V prípade, ak sa preukáže, že je nutné vykurovaciu sústavu opätovane hydraulicky vyregulovať, musia tieto náklady zaplatiť vlastníci, ktorí si dali nainštalovať podlahové vykurovanie (v  zmysle § 11 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). V tomto uvedenom špecifickom prípade, ak sa vlastníci nedohodnú na inom spôsobe, sa pri rozpočítavaní nákladov za dodané množstvo tepla postupuje podľa § 7 ods. 4 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z., ktorá určuje spôsob výpočtu spotrebnej zložky v prípade konečného spotrebiteľa, ktorý nemá inštalované pomerové rozdeľovače tepla, ako súčin 1,5 násobku priemeru spotrebnej zložky na meter štvorcový (vypočítaný z podlahovej plochy všetkých vykurovaných priestorov) a podlahovej plochy vykurovaného bytu. Rozdiel nákladov spotrebnej zložky a nákladov určených náhradným spôsobom sa rozpočíta medzi ostatných podľa indikovaných údajov pomerových rozdeľovačov tepla.