Skoč na obsah Skoč na menu
SIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúraSIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúra Úvod | O SIEA | Kontakty | Médiá | Mapa stránok | Textová verzia | English
SIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúra - Bezplatné<br/>poradenstvoSIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúra - Bezplatné<br/>poradenstvo

Úvod / Hlavné menu / Bezplatné poradenstvo / Legislatíva / Články - legislatíva

fb_logo

Zoznam vhodných opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti pri verejnom obstarávaní


 

Pri zadávaní verejných zákaziek sa často obstarávajú tovary a služby, ktorých prevádzka je spojená s využívaním energie ako napr. elektrospotrebiče, zariadenia, ktoré slúžia na premenu energie, ale aj budovy a ich časti. V mnohých prípadoch ich cena nezohľadňuje len obstarávacie náklady, ale aj prevádzkové výdavky. Tie môžu byť v prípade využívania energie niekedy dokonca významnejšie ako samotná prvotná investícia.  

Ako obstarávať energeticky efektívne?

Základných pravidiel, ako stanoviť optimálne parametre, nie je veľa a určite sa ich oplatí poznať. V mnohých prípadoch totiž dávajú organizáciám, ktoré musia verejne obstarávať, reálnejšiu možnosť, získať kvalitnejšie, efektívnejšie a často i spoľahlivejšie zariadenia a služby.

Povinnosti vyplývajúce zo smernice

Podľa čl. VI smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti je Slovenská republika povinná zabezpečiť, aby ústredné orgány štátnej správy obstarávali iba výrobky, služby a budovy s vysokou energetickou efektívnosťou, pokiaľ je to v súlade s nákladovou efektívnosťou, ekonomickou realizovateľnosťou, udržateľnosťou zo širšieho hľadiska, technickou vhodnosťou a dostatočnou hospodárskou súťažou, ako sa uvádza v prílohe III smernice.

Ústredné orgány štátnej správy

a) obstarávajú výrobky, ktoré spĺňajú kritériá najvyššej možnej triedy energetickej účinnosti, a prihliadajú na potrebu zabezpečiť dostatočnú hospodársku súťaž, ak ide o výrobok, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa smernice 2010/30/EÚ1 alebo vykonávacej smernice Komisie;

b) obstarávajú výrobky, ktoré sú v súlade s referenčnými hodnotami energetickej účinnosti stanovenými v uvedenom vykonávacom opatrení, ak ide o výrobok, na ktorý sa nevzťahuje písmeno a) a vzťahuje sa naň vykonávacie opatrenie podľa smernice 2009/125/ES2 prijaté po nadobudnutí účinnosti tejto smernice;

c) obstarávajú výrobky kancelárskeho zariadenia, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Rady 2006/1005/ES z 18. decembra 2006 o uzavretí Dohody medzi vládou Spojených štátov amerických a Európskym spoločenstvom o koordinácii programov označovania energetickej účinnosti kancelárskych zariadení3, ktoré spĺňajú aspoň také náročné požiadavky na energetickú účinnosť ako požiadavky uvedené v prílohe C k dohode priloženej k uvedenému rozhodnutiu;

d) obstarávajú pneumatiky, ktoré spĺňajú kritérium triedy najvyššej energetickej úspornosti palív, ako sa ustanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre4. Táto požiadavka nebráni verejným orgánom obstarávať pneumatiky s najvyššou triedou priľnavosti za mokra alebo triedou vonkajšieho hluku valenia, ak je takéto obstarávanie zdôvodnené bezpečnosťou alebo zdravím obyvateľstva;

e) vo svojich výzvach na predkladanie ponúk týkajúcich sa zákaziek na poskytovanie služieb požadujú od poskytovateľov služieb, aby na účely poskytovania predmetných služieb používali iba produkty, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v písmenách a) až d). Táto požiadavka sa uplatňuje len na nové produkty, ktoré poskytovatelia služieb obstarali čiastočne alebo úplne na účely poskytovania predmetnej služby;

f) obstarávajú iba také budovy alebo uzatvárajú nové zmluvy len o prenájme takých budov, ktoré spĺňajú aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť5, okrem prípadov, ak predmetom obstarávania je:

  • podniknúť hĺbkovú obnovu alebo demoláciu;
  • v prípade verejných orgánov budovu ďalej predať bez toho, aby ju využíval na vlastné účely verejný orgán, alebo
  • zachovať budovu úradne chránenú ako súčasť označeného prostredia alebo pre jej osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu.

Ústredné orgány štátnej správy môžu pri obstarávaní balíka výrobkov, na ktorý sa ako na celok vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa smernice 2010/30/EÚ, požadovať, aby mala celková energetická účinnosť celého balíka prednosť pred energetickou účinnosťou jednotlivých produktov v rámci tohto balíka, a to tak, že zakúpia balík výrobkov, ktorý spĺňa kritérium najvyššej triedy energetickej účinnosti.

Povinnosti vyplývajúce zo zákona o verejnom obstarávaní

Povinnosť obstarávať výrobky a služby s vysokou energetickou efektívnosťou je ustanovená zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 34 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z. z. ak ide o obstaranie energeticky významného výrobku6, verejný obstarávateľ v opise predmetu zákazky určí požiadavky len na taký energeticky významný výrobok, ktorý spĺňa kritériá najvyššej výkonnosti a patrí do najvyššej triedy energetickej účinnosti podľa osobitného predpisu napr.:

  • zákon č. 182/2011 Z. z. o štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
  • delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1059/2010 z 28. septembra 2010, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie umývačiek riadu pre domácnosť energetickými štítkami (Ú. v. EÚ L 314, 30. 11. 2010),
  • delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1060/2010 z 28. septembra 2010, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie chladiacich spotrebičov pre domácnosť energetickými štítkami (Ú. v. EÚ L 314, 30. 11. 2010), d
  • delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1061/2010 z 28. septembra 2010, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie práčok pre domácnosť energetickými štítkami (Ú. v. EÚ L 314, 30. 11. 2010),
  • delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1062/2010 z 28. septembra 2010, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie televízorov energetickými štítkami (Ú. v. EÚ L 314, 30. 11. 2010).

 

Povinnosť obstarávať výrobky, ktoré spĺňajú kritériá najvyššej výkonnosti a patria do najvyššej triedy energetickej účinnosti sa nevzťahuje na zákazky, pri ktorých predpokladaná hodnota je nižšia ako finančné limity podľa § 4 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. alebo ak obstaranie výrobku podľa odseku 5 v najvyššej triede energetickej účinnosti najvyššej výkonnosti nie je vhodné vzhľadom na efektívnosť nákladov, nie je ekonomicky únosné pre verejného obstarávateľa, nie je technicky vhodné alebo neumožňuje hospodársku súťaž.

Povinnosť obstarávať výrobky, ktoré spĺňajú kritériá najvyššej výkonnosti a patria do najvyššej triedy energetickej účinnosti sa teda vzťahuje len na nadlimitné zákazky. Finančné limity ustanovuje Úrad pre verejné obstarávanie. Finančné limity od 1. novembra 2015 sú zverejnené na http://www.vssr.sk/aktuality/financne-limity-ucinne-od-1--novembra-2015.htm 

Opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti pri verejnom obstarávaní
  • pri vyhodnocovaní ponúk na výrobky a služby zohľadňovať náklady životného cyklu výrobkov,
  • aj pri podlimitných zákazkách obstarávať výrobky, ktoré spĺňajú kritériá najvyššej výkonnosti a patria do najvyššej triedy energetickej účinnosti a to najmä pri

- zariadeniach na výrobu tepla,
- klimatizačných a vetracích zariadeniach,
- výpočtovej technike,
- osvetlení vnútorných priestorov.

 

1) Smernica 2010/30/EÚ o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch
2) Smernica 2009/125/ES o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov
3) Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2006, s. 24.
4) Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 46.
5) Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v znení neskorších predpisov
6) § 2 písm. a) zákona č. 182/2011 Z. z. o štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podklady pre usmernenie

Usmernenie môže slúžiť pri zadávaní zákaziek podľa zákona o verejnom obstarávaní ako hodnotiace kritérium z hľadiska efektívnosti prevádzkových nákladov pri obstarávaní energeticky významných výrobkov, pneumatík, služieb, verejných budov, obnovy verejných budov, balíka energeticky významných výrobkov a pod.

Zariadenia na výrobu tepla

Zariadenia na výrobu tepla sa často označujú aj ako zdroje tepla. Najčastejšie sú to zariadenia, ktoré slúžia na premenu chemicky viazanej energie v palive na teplo. K zariadeniam na výrobu tepla sa však zaraďujú aj zariadenia, ktoré premieňajú elektrickú energiu na teplo a prípadne využívajú aj teplo z okolitého prostredia a tiež zariadenia, ktoré využívajú na výrobu tepla slnečné žiarenie alebo geotermálnu energiu.

 

Pri spaľovacích zariadeniach sa využívajú tuhé, kvapalné a plynné palivá. V SR prevažujú plynné palivá, konkrétne zemný plyn. Kvapalné palivá sa využívajú skôr sporadicky a pri tuhých palivách sa v ostatnom období nahrádza uhlie biomasou.

 

Pre zariadenia na výrobu tepla sú technické požiadavky ustanovené nariadeniami Komisie, ktorými sa vykonáva smernica 2009/125/ES o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov:

  • NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 813/2013 z 2. augusta 2013, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn tepelných zdrojov na vykurovanie priestoru a kombinovaných tepelných zdrojov,
  • NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 814/2013 z 2. augusta 2013, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn ohrievačov vody a zásobníkov teplej vody,
  • NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/1189 z 28. apríla 2015, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn kotlov na tuhé palivo.
  • Od 26.9.2015 je každý výrobca/dodávateľ zariadenia na výrobu tepla povinný označovať svoje výrobky energetickými štítkami, ktoré deklarujú energetickú účinnosť zariadenia.

Požiadavky a zásady pre zatriedenie zariadení na výrobu tepla do energetických tried sú uvedené v delegovaných nariadeniach Komisie, ktorými sa dopĺňa smernica 2010/30/EÚ o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch:

  • DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 811/2013 z 18. februára 2013, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie tepelných zdrojov na vykurovanie priestoru, kombinovaných tepelných zdrojov, zostáv zložených z tepelného zdroja na vykurovanie priestoru, regulátora teploty a solárneho zariadenia a zostáv zložených z kombinovaného tepelného zdroja, regulátora teploty a solárneho zariadenia energetickými štítkami,
  • DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 812/2013 z 18. februára 2013, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie ohrievačov vody, zásobníkov teplej vody a zostáv zložených ohrievača vody a solárneho zariadenia energetickými štítkami,
  • DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/1187 z 27. apríla 2015, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie kotlov na tuhé palivo a zostáv kotla na tuhé palivo, doplnkových ohrievačov, regulátorov teploty a solárnych zariadení energetickými štítkami.


Tabuľka č. 1: Triedy sezónnej energetickej účinnosti vykurovania priestoru tepelných zdrojov, s výnimkou nízkoteplotných tepelných čerpadiel a tepelných zdrojov na vykurovanie priestoru – tepelných čerpadiel pre nízkoteplotné aplikácie

triedy_01.jpg

Tabuľka č. 2: Triedy sezónnej energetickej účinnosti vykurovania priestoru nízkoteplotných tepelných čerpadiel a tepelných zdrojov na vykurovanie priestoru – tepelných čerpadiel pre nízkoteplotné aplikácie

triedy_2.jpg

V prípade zariadení na výrobu tepla je možné očakávať, že väčšina kondenzačných plynových kotlov sa bude nachádzať v triede energetickej účinnosti A, väčšina tepelných čerpadiel a tzv. kogeneračných jednotiek (zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla) v triede A+ a niektoré tepelné čerpadlá v prevedení zem/voda sa budú nachádzať v energetickej triede A++.


Prvky, ktoré môžu prispieť k prekročeniu hraníc medzi jednotlivými triedami energetickej účinnosti v oboch smeroch sú napr. solárne zariadenia, regulátory alebo kombinované zásobníky teplej vody.


Hodnotiť zariadenia na výrobu tepla pomocou nákladov životného cyklu TCO (Total Costs of Ownership) je vhodné v prípade, keď sa vyskytujú významnejšie rozdiely medzi investičnými nákladmi a vlastnosťami, ktoré majú vplyv na prevádzkové náklady. Spravidla ide o použité materiály, riadiaci systém a iné prvky, ktoré môžu mať vplyv na účinnosť zariadenia, poruchovosť a teda aj na prevádzkové náklady.

 

Náklady životného cyklu sa vypočítajú podľa rovnice

cyklus_01.jpg

V prípade, že sa zohľadňuje časová hodnota peňazí, použije sa pre výpočet nákladov životného cyklu vzťah

Náklady životného cyklu sa vypočítajú podľa rovnice

cyklus_2.jpg


V minulosti sa účinnosť zariadení na výrobu tepla uvádzala pre definované podmienky. Spravidla to boli tzv. garantované podmienky, pri ktorých bolo možné dosiahnuť účinnosť zariadenia na výrobu tepla, uvádzanú výrobcom. V prípade posudzovania zariadenia podľa nákladov životného cyklu je však potrebné poznať reálnu účinnosť teda účinnosť, pri ktorej bude zariadenie reálne prevádzkované. Na tento účel je vhodná tzv. sezónna účinnosť, ktorú by mal byť výrobca schopný zákazníkovi preukázať napr. vyhlásením o zhode na základe meraní v akreditovaných laboratóriách.

 

Reálna účinnosť zariadení na výrobu tepla je dôležitá preto, že po dobu životnosti (15-20 rokov) môže suma nákladov na vstupnú energiu (napr. palivo) viacnásobne prevýšiť obstarávaciu cenu a to najmä v prípade nízkej obstarávacej ceny a vysokých nákladoch na vstupnú energiu. Okrem nákladov na pomocnú energiu (napr. elektrina na pohon čerpadiel, podávačov, ventilátorov) sú dôležité aj náklady na obsluhu, údržbu a opravy ako aj iné prevádzkové náklady napr. poplatky za znečisťovanie ovzdušia.

 

V prípade zariadenia na výrobu tepla s predpokladanou životnosťou 20 rokov sa náklady životného cyklu bez zohľadnenia časovej hodnoty peňazí vypočítajú

cyklus_3.jpg

 

V súťažných podkladoch je nutné uviesť

  • minimálne technické parametre pre zariadenie na výrobu tepla,
  • referenčné palivo (výhrevnosť a iné dôležité faktory),
  • cena referenčného paliva,
  • referenčná výroba tepla na výstupe zo zariadenia na výrobu tepla,
  • cena elektriny,
  • podmienky pre určenie garantovanej sezónnej účinnosti a technologickej vlastnej spotreby elektriny (napr. podľa nariadenia Komisie, resp. technických noriem),
  • rozsah jednotnej servisnej zmluvy.

 




 
 
© 2017 Slovenská inovačná a energetická agentúra | webmaster@siea.sk | Úvod | Podmienky používania | Pripomienky k stránke
webdesign a redakčný systém
Prehliadaním stránky vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookies (viac info).