Skoč na obsah Skoč na menu
SIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúra Úvod | O SIEA | Kontakty | Médiá | Mapa stránok | Textová verzia | English
SIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúra - Bezplatné<br/>poradenstvo
fb_logo

Prezentácie z konferencie Energetická efektívnosť do roku 2020


Najvýznamnejšie zmeny v zákone o energetickej efektívnosti

Zákon o energetickej efektívnosti ukladá povinnosť šetriť energiou predovšetkým tým, ktorí môžu spotrebu významne znížiť. O tom, aké sú možnosti a kde sú na Slovensku najväčšie rezervy v úsporách energie, sa podrobne hovorilo na konferencii Energetická efektívnosť do roku 2020.


Konferenciu pripravila Slovenská inovačná a energetická agentúra v rámci projektu bezplatného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU, ktorý je financovaný zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Podujatie sa konalo v Trnave v dňoch 9. a 10. decembra 2014, len týždeň po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti.


Prednášky venované záväzným energetickým dokumentom, požiadavkám uvedeným v legislatíve, ale aj príkladom z praxe si vypočulo viac ako 250 účastníkov konferencie. Odborníci sa aj počas diskusie zhodli na tom, že hoci legislatíva predpisuje viaceré nové povinnosti, zároveň otvára veľa príležitostí, ako reálne naštartovať trh s úsporami energie. Aj vďaka tomu by sa napríklad samozrejmou súčasťou obnovy budov mala stať aj modernizácia technických zariadení budov.

 

 SIEA_Konferencia_Energeticka_efe_ktivnost_Trnava_2014_8K3A3957.JPGSIEA_Konferencia_Energeticka_efe_ktivnost_Trnava_2014_8K3A3955.JPGSIEA_konferencia_Energeticka_efektivnost_Trnava_122014_02.jpgSIEA_konferencia_Energeticka_efektivnost_Trnava_122014_03.jpgSIEA_konferencia_Energeticka_efektivnost_Trnava_122014_08.jpgSIEA_konferencia_Energeticka_efektivnost_Trnava_122014_09.jpgSIEA_konferencia_Energeticka_efektivnost_Trnava_122014_10.jpgSIEA_konferencia_Energeticka_efektivnost_Trnava_122014_15.jpgSIEA_konferencia_Energeticka_efektivnost_Trnava_122014_07.jpgSIEA_konferencia_Energeticka_efektivnost_Trnava_122014_17.jpgSIEA_konferencia_Energeticka_efektivnost_Trnava_122014_18.jpgSIEA_konferencia_Energeticka_efektivnost_Trnava_122014_19.jpg

Budovy, priemysel a verejný sektor

Oblasti, kde by sa malo na Slovensku ušetriť najviac energie, sú identifikované v Akčnom pláne energetickej efektívnosti na roky 2014 až 2016 s výhľadom do roku 2020. Na úsporách energie by sa mal najviac podieľať sektor bytových a nekomerčných nebytových budov (36 %). Takmer tretinu úspor by mali zabezpečiť opatrenia v priemysle. Pätina z plánovaných úspor pripadá na verejný sektor. Ako to dosiahnuť?


Aj naďalej budú k plneniu cieľa prispievať predovšetkým súkromné investície. Mnohé z úsporných opatrení sú vyžadované legislatívou, no časť z nich bude motivovaná rôznymi formami podpory. Bytové domy budú môcť aj naďalej využívať zvýhodnené úvery prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. V podnikateľskom sektore najvýznamnejšie do realizácie ďalších úspor zasiahnu povinné i dobrovoľné energetické audity a realizácia z nich vyplývajúcich opatrení. Verejný sektor bude mať viacero možností využiť štátne a európske zdroje na systematickú obnovu budov a prípravu koncepcií, ale ráta sa aj s intenzívnejším využívaním energetických služieb. Ako na konferencii informovala Katarína Korytárová z Ministerstva hospodárstva SR, mnohé z plánovaných energeticky úsporných opatrení v najbližších rokoch budú podporené z nového Operačného programu Kvalita životného prostredia, ktorý riadi Ministerstvo životného prostredia SR. Pribudnúť by mali úspory dosiahnuté vďaka projektom z Operačného programu Výskum a inovácie. Na úsporách sa bude už menšou mierou ako v minulosti podieľať program SLOVSEFF, pretože jeho tretia fáza bude klásť väčší dôraz na projekty zamerané na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Na výsledku sa prejavia aj už rozbehnuté projekty podporené z operačných programov, ktoré tento rok končia.


 

planovana_uspora_KES_201416.png

 

 

 opatrenia_201416.png

 Zdroj: Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014-2016 s výhľadom do roku 2020 

Pri primárnej energetickej spotrebe na 100 %

Na úrovni konečnej energetickej spotreby (bez energetického priemyslu) bude môcť Slovensko na základe pokračujúcich a nových plánovaných opatrení splniť cieľ iba na 85 % (8,7 PJ z 10,3 PJ). Dôvodom je nedostatok prostriedkov a chýbajúci systematický finančný mechanizmus zameraný na úspory energie v jednotlivých sektoroch národného hospodárstva. Cieľ môže byť na 100 % splnený na úrovni primárnej energetickej spotreby vrátane energetického priemyslu (16 PJ), ale iba za podmienky dosiahnutia významných úspor energie pri premene, prenose a distribúcii energie.

Splnenie uvedených záväzkov už nestačí potvrdiť len na základe údajov zo štatistík. Európska únia vyžaduje, aby sa úspory energie preukázali prostredníctvom konkrétnych projektov. Na vyhodnocovanie plnenia cieľov je určený monitorovací systém energetickej efektívnosti. Do systému, ktorý prevádzkuje SIEA, údajmi prispievajú štátne organizácie, obce, mestá, ale aj dodávatelia a odberatelia energie. Aj vďaka analýze poskytnutých informácií bude možné zistiť, kde je potenciál úspor najväčší a kde by mohli pomôcť podporné opatrenia.

Hodnotenie už v apríli

V rámci Stratégie Európa 2020 sa Slovensko zaviazalo od roku 2014 do roku 2020 dosiahnuť kumulatívne úspory energie 26 565 GWh. Určenie cieľa v oblasti úspor energie predpisuje smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, ktorá bola do slovenskej legislatívy transponovaná postupne viacerými zákonmi. Najvýznamnejšími sú zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, konkrétne jeho novela č. 100/2014 Z. z., a predovšetkým zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti, ktorý nahradil zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie.

Hlavná zmena spočíva v tom, že na rozdiel od minulosti Európska únia prostredníctvom smernice prikazuje riešiť otázku energetickej efektívnosti oveľa podrobnejšie a vo všetkých oblastiach. Zákon o energetickej efektívnosti sa preto už nezaoberá len konečnou energetickou spotrebou, ale celým energetickým reťazcom, vrátane premeny, prenosu, prepravy, distribúcie a spotreby energie vo všetkých oblastiach hospodárstva.

Zákon o energetickej efektívnosti je na rozdiel od niektorých iných zákonov predovšetkým o povinnostiach. Tie majú všetci, ktorí môžu spotrebu energie ovplyvniť, vrátane ministerstva hospodárstva i SIEA. K doterajším povinnostiam ministerstva priebežne aktualizovať koncepciu energetickej efektívnosti a raz za tri roky predkladať akčný plán energetickej efektívnosti pribudlo viacero ďalších. Novinkou je, že Slovensko už musí Európskej komisii predkladať aj ročné správy o pokroku pri dosahovaní národného cieľa energetickej efektívnosti, a to každoročne už do 30. apríla. Práve kvôli tomu, aby sa správa stihla dostatočne včas pripraviť, majú všetky povinné subjekty zasielať údaje do monitorovacieho systému ešte pred uvedeným dátumom, teda v čase, keď ešte nemusia mať všetky údaje potrebné k vyúčtovaniu a vyhodnoteniu.

Potenciál systémov CZT

Oblasťou, ktorej sa majú štáty podľa Európskej únie venovať v nasledujúcich rokoch dôslednejšie, sú systémy centralizovaného zásobovania teplom (CZT). Ministerstvo má preto do konca roka 2015 vypracovať a zverejniť komplexné posúdenie potenciálu využitia CZT a tzv. tepelnú mapu so zakreslením elektrární s ročnou výrobou nad 20 GWh, spaľovní odpadov, zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla a tiež zdrojov a rozvodov CZT. Na Slovensku bolo do roku 2013 obnovených 50 percent z bytov v bytových domoch. „Ak sa bude zatepľovať ďalej, spotreba tepla prostredníctvom centrálneho zásobovania tepla bude ešte významne klesať," uviedol Miroslav Mariaš z ministerstva hospodárstva jeden z dôvodov, prečo je najvyšší čas pripraviť prognózu potreby využiteľného tepla a posúdenie potenciálu úspor. Návrh strednodobej stratégie systémov CZT má byť okrem iného zameraný na zvýšenie vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla, obnoviteľných zdrojov energie a využívanie tepla z priemyselných procesov na vykurovanie a chladenie.

Dôraz na úspory pri výrobe, prenose a distribúcii

Zákon vyslovene vyžaduje, aby výrobcovia elektriny a tepla zabezpečili čo najvyššiu energetickú účinnosť premeny energie. Požadované účinnosti pre konkrétne druhy zariadení by mali byť upravené v novej vyhláške. Cieľom je, aby čo najviac doterajších zariadení na výrobu elektriny využívalo kombinovanú výrobu elektriny a tepla a aby existujúce zariadenia na kombinovanú výrobu tepla prešli na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu. Nové, ale aj rekonštruované a modernizované zariadenia na výrobu elektriny, pri ktorých by sa mal zvýšiť doterajší inštalovaný výkon, musia preto energetickým auditom ministerstvu preukázať možnosť dodávky využiteľného tepla. A výrobcovia tepla s inštalovaným tepelným výkonom nad 10 MW majú auditom preukázať možnosť dodávky elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kombinovanou výrobou.

Aj preto, aby mohlo byť posúdenie potenciálu využitia CZT a tepelná mapa pripravené čo najkomplexnejšie, majú všetci výrobcovia a distribútori energie sledovať a každoročne vyhodnocovať energetickú náročnosť. Týka sa to prenosových a distribučných sústav, prepravných a distribučných sietí, potrubí na prepravu pohonných látok a ropy, verejných rozvodov tepla, ale aj verejného vodovodu a kanalizácie. Výsledky svojho samohodnotenia majú prevádzkovatelia rozvodov zasielať do monitorovacieho systému do konca apríla.

Dobrovoľné dohody o úsporách

Európska smernica vyžaduje, aby sa každoročne ušetrilo 1,5 % energie predanej koncovým odberateľom. Tieto úspory mali zabezpečiť a preukazovať podľa štátom stanovených povinných schém energetickej efektívnosti dodávatelia energie. Nedostatok skúseností s povinnými schémami a možnosť zvyšovania jednotkovej ceny energie ich zavedením boli hlavnými dôvodmi k tomu, prečo Slovensko využilo povolené alternatívne spôsoby realizácie a preukázania týchto úspor. Jedným z nich sú aj dobrovoľné dohody. Ako názov napovedá, nie je to povinnosť. Zákon o energetickej efektívností však dáva podnikateľom možnosť takéto dohody o úsporách so štátom podpísať. Štát ich potom bude môcť evidovať pri bilancovaní plnenia cieľov do roku 2020. V dohodách preto majú byť explicitne vyčíslené úspory, ktoré sú podniky schopné dosiahnuť do konca roku 2020. Dohody budú zahŕňať výsledky úsporných opatrení, ktoré podniky zrealizujú nad rámec požiadaviek vyplývajúcich zo zákona alebo mimo podporných mechanizmov. V prípade neplnenia stanoveného cieľa môže SR prehodnotiť zavedenie povinných schém úspor energie, a to po roku 2016.

Strategicky na budovy

Hlavná časť európskych požiadaviek na úspory v budovách bola uvedená už v smernici č. 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov. Tie boli do slovenskej legislatívy zapracované prostredníctvom zákona č. 300/2012 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov, a zákonom č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov. Zákon o energetickej efektívnosti rieši skôr systémové nástroje a rámcové podmienky súvisiace so zabezpečením obnovy budov. V súlade so smernicou 2012/27/EÚ má Slovensko nájsť a popísať možnosti, ako postupne obnovovať budovy, vrátane zabezpečenia finančných nástrojov, vopred stanoviť očakávané úspory a následne prostredníctvom monitorovania skontrolovať, či sa ciele dosiahli.

Ešte v júli 2014 vláda schválila Stratégiu obnovy fondu bytových a nebytových budov v Slovenskej republike. Uvádza sa v nej, že každoročne by malo byť obnovených 29-tisíc bytov v bytových domoch a 22-tisíc bytov v rodinných domoch. K takmer 470-tisíc bytom, ktoré boli v bytových domoch obnovené do konca roka 2013, by malo do konca roka 2020 pribudnúť ďalších 203-tisíc. Dlhodobá stratégia aktivizácie investícií do obnovy budov bude aktualizovaná každé tri roky. Komisii ju bude Slovensko predkladať v tom isto termíne, ako akčný plán energetickej efektívnosti. Už tento rok do 30. júna by však mal byť k dispozícii Dlhodobý plán obnovy bytových a nebytových budov do roku 2020 s výhľadom do roku 2030.

 

Priemerná ročná spotreba tepla na vykurovanie za roky 1994 – 2003


Bytové domy  35,7 – 46,8 kWh/(m3.a) *
Rodinné domy 56,9 kWh/(m3.a) *
Nebytové budovy vo vlastníctve štátu a samospráv 55,2 kWh/(m3.a)

Základné školy 49,1 kWh/(m3.a)
Zdravotnícke zariadenia 68,3 kWh/(m3.a)
Kultúrne zariadenia 42,7 kWh/(m3.a)
Športové zariadenia 44,3 kWh/(m3.a)

Zdroj: Stratégia obnovy fondu bytových a nebytových domov v Slovenskej republike, júl 2014

* Prepočet SIEA pri priemernej konštrukčnej výške bytových domov 2,9 m a priemernej konštrukčnej výške rodinných domov 2,8 m.

Verejný sektor príkladom

Do roku 2003 bolo vo vlastníctve štátu a samospráv 15 435 budov, ktoré tvoria 55 % podiel obostavaného objemu zatiaľ zistených nebytových budov. V prípade verejných budov je kľúčový záväzok všetkých členských krajín vrátane Slovenska každoročne obnoviť 3 % z podlahovej plochy budov ústredných orgánov štátnej správy, ktoré nespĺňajú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť. Preto má byť k dispozícii aj plán obnovy „nevyhovujúcich"/relevantných verejných budov s podlahovou plochou nad 250 m2, ktorý má schvaľovať vláda. Jeho súčasťou je aj zoznam budov určených na obnovu v nasledujúcom kalendárnom roku. Ten má byť zverejnený na stránke ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja vždy do konca kalendárneho roka. Po prvý raz pripravilo ministerstvo dopravy plán obnovy relevantných budov v roku 2014.


Údaje o budovách ústredných orgánov štátnej správy, ktoré boli významne obnovené v predchádzajúcom kalendárnom roku, je potrebné zasielať do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti do 28. februára. Správa z monitorovania energetickej náročnosti verejných budov by mala byť vypracovaná každoročne do konca marca.

Povinnosti pre budovy nad 1 000 m2

Vlastníci budov s podlahovou plochou väčšou ako 1 000 m2 majú aj podľa nového zákona do konca roku 2015 zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulovaný vykurovací systém, vybaviť tepelné spotrebiče v miestnostiach s dlhodobým pobytom osôb termoregulačnými ventilmi a tiež zaizolovať a hydraulicky vyregulovať rozvody teplej vody. Splnenie niektorých povinností si môžu odložiť do konca roku 2017, len ak zrealizujú opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti vo väčšom ako požadovanom rozsahu alebo vymenia rozvody tepla a teplej vody po dobe životnosti. Informácie o spotrebe energie a vykonaných opatreniach na úsporu energie musia vlastníci veľkých budov zasielať do monitorovacieho systému do 90 dní od doručenia žiadosti o poskytnutie údajov. Novinkou je povinnosť vlastníkov prenajímaných budov nad 1 000 m2 poskytovať nájomcom vyúčtovanie za spotrebu energie oddelene od nákladov na ostatné poskytované služby, ak je spotreba energie nájomcu meraná samostatne určeným meradlom. Vďaka tomuto opatreniu môžu vlastníci budov motivovať nájomníkov k úspornému správaniu.

Rok energetických auditov

Povinnosť zabezpečiť si energetický audit mali podniky v priemysle a v pôdohospodárstve s menšou spotrebou energie už do konca roku 2011, tie s väčšou spotrebou do konca roku 2013. Keďže bolo ťažké z dostupných údajov skontrolovať, akú spotrebu energie podniky majú, Európska komisia si vyžiadala zmenu. Rozdiel spočíva v tom, že povinnosť zabezpečiť energetický audit v podniku už nesúvisí s tým, koľko energie podnik spotrebuje, ale závisí od veľkosti podniku, a to bez ohľadu na to, či sa zaoberá priemyselnou činnosťou alebo službami.

 

Energetické audity by si mali do 5. decembra 2015 zabezpečiť všetky podniky s viac ako 250 zamestnancami alebo podniky ktorých ročný obrat presahuje 50 mil. EUR a/alebo celková ročná súvaha presahuje 43 mil. EUR. Pri výpočte je potrebné zohľadniť aj prepojené podniky. Medzi veľké podniky patria aj mnohé zo spoločností, v ktorých 25 % alebo viac imania alebo hlasovacích práv je priamo alebo nepriamo kontrolovaných verejnými orgánmi. Pod definíciu veľkých podnikov patria aj banky, poisťovne, spoločnosti poskytujúce služby a mnohé z podnikov s účasťou verejného sektora. Pri overovaní, či podnik má alebo nemá povinnosť zabezpečiť energetický audit je nutné riadiť sa aktuálnou definíciou malých a stredných podnikov, ktorá je uvedená v Nariadení Európskej komisie č. 651/2014 na str. 70. Nariadenie je publikované v Úradnom vestníku Európskej únie.

 

Audit je potrebné realizovať raz za štyri roky. Za splnenie povinnosti sa považujú aj energetické audity vykonané v rámci systémov environmentálneho alebo energetického manažérstva, ak ich spracovali osoby s odbornou spôsobilosťou ustanovenou zákonom.

Kto môže vykonať audit

Energetický audit môže podobne ako doteraz vykonávať len osoba zapísaná v zozname energetických audítorov, ktorá úspešne absolvovala skúšku odbornej spôsobilosti a má v danej oblasti odbornú prax. Energetickými audítormi sa na rozdiel od minulosti môžu stať aj osoby s ukončeným úplným stredným vzdelaním technického zamerania, predtým to mohli byť iba vysokoškoláci. Skúškou sa však povinnosti mať prehľad v oblasti auditov nekončia. Energetickí audítori musia raz za tri roky absolvovať aj aktualizačnú odbornú prípravu.


Energetický audit podľa zákona možno vykonávať len ako podnikanie podľa osobitného predpisu. Vykonávanie auditov musí byť preto uvedené v živnostenskom oprávnení, ktoré je vystavené priamo na audítora alebo na jeho zamestnávateľa. Jediná výnimka je daná v prípade, ak je audítor priamo zamestnancom veľkého podniku, pre ktorý audit vykonáva. Tak ako doteraz, aj naďalej môžu audit vykonávať aj audítori z iných členských krajín EÚ.

 

Zoznam energetických audítorov, ktorý v minulosti viedlo ministerstvo hospodárstva, je zverejnený na stránke SIEA v časti Vzdelávanie a skúšky - Energetický audítor. Po novom v ňom už môžu byť publikované aj kontaktné údaje ako adresa zamestnávateľa, telefónne číslo či e-mail, ak o to audítor požiada.

 

Energetickí audítori podnikom navrhli opatrenia, ktoré by mohli ušetriť energiu za 62 miliónov €


Ku koncu roka 2014 bolo v zozname energetických zaevidovaných 221 energetických audítorov. Zo správ zaslaných do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti vyplýva, že v priebehu rokov 2011 až 2013 bolo vypracovaných 225 povinných energetických auditov. Na ich príprave sa podieľalo približne 50 audítorov. Najviac auditov, až 157, si dali podniky vypracovať v roku 2013. Ak by sa všetky navrhnuté opatrenia uvedené v správach z auditov realizovali, podniky by si znížili náklady na energie v priemere o 10 %, čo by vo finančnom vyjadrení celkovo predstavovalo 62-miliónov €. Vyhodnoteniu už realizovaných auditov, ktorých výstupy sú zahrnuté do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti, sa vo svojej prednáške Energetický audit v praxi venoval Ivan Knapko zo SIEA. „Navrhnuté opatrenia v auditoch sú teória a je dôležité, či vrcholový manažment pochopí všetky tieto opatrenia a dokáže ich realizovať v praxi. Odhadujeme, že 10 až 15 percent navrhnutých opatrení je možné realizovať v pomerne krátkom čase," zdôraznil Ivan Knapko zo SIEA.
Zdroj: Monitorovací systém energetickej efektívnosti, prezentácia Ivan Knapko, SIEA: Energetický audit v praxi

Prehľad o auditoch

Audítori naďalej každoročne do konca marca zasielajú do monitorovacieho systému súbor údajov z každého vykonaného auditu za predchádzajúci rok. O jednotlivých auditoch budú informovať veľké podniky formou súhrnného informačného listu, ktorý zasielajú do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti do 30 dní od jeho vystavenia. Súhrnné informačné listy všetkých auditov, ktorých vypracovanie bolo podporené z verejných zdrojov, budú aj verejne dostupné. Kvalitu auditov bude možné aj naďalej kontrolovať. Na požiadanie musia podniky zaslať písomnú správu z energetického auditu prevádzkovateľovi monitorovacieho systému. Obsah písomnej správy povinných auditov bude uvedený v pripravovanej vyhláške, ktorá má byť začiatkom roka 2015 predložená na medzirezortné pripomienkové konanie.

Zelená energetickým službám

Najviac očakávaní vzbudzuje nový zákon o energetickej efektívnosti v oblasti energetických služieb. Doteraz pomerne všeobecnú definíciu nahradilo niekoľko paragrafov, v ktorých sú podrobne popísané podmienky poskytovania energetických služieb, ale napríklad aj náležitosti zmluvy určenej pre verejný sektor.

 

Energetické služby, známe aj ako EPC (Energy Performance Contracting), sú v zahraničí obľúbené, pretože umožňujú realizovať úsporné opatrenia aj tým, ktorí nemajú na prvotnú investíciu dostatok prostriedkov. V rámci energetických služieb špecialisti na úspory energie na základe podrobných analýz pripravia projekty zamerané na zníženie spotreby energie, zafinancujú ich a klientom umožnia zaplatiť investície až neskôr, postupne, z dosiahnutých úspor.

 

Energetické služby sa najčastejšie využívajú pri modernizácii či nákupe technológie súvisiacej s technickými zariadeniami budov, teda pri opatreniach, pri ktorých je vyššia šanca splatiť investície z úspor podstatne skôr, ako napríklad pri finančne náročnejšom zateplení budovy. S využitím energetických služieb sa počíta aj v rámci pripravovaných podporných schém zo štrukturálnych a investičných fondov. V Operačnom programe Kvalita životného prostredia budú môcť verejné inštitúcie čerpať prostriedky na prípravu analýz a dokumentácie potrebných k uzatvoreniu zmlúv o garantovanej energetickej službe, ale aj na samotné projekty realizované prostredníctvom energetických služieb.

Podporné a garantované

Podľa v zákone uvedenej definície je za energetické služby možné považovať služby uzatvorené medzi poskytovateľom a prijímateľom, pri ktorých dochádza na základe zmluvy k preukázateľným úsporám. Za energetickú službu sa však nepovažuje samostatná dodávka energie.

 

Zákon rozlišuje podporné energetické služby a garantované energetické služby. Za podporné je považované napríklad poradenstvo, vzdelávanie, optimalizácia prevádzky alebo energetického manažmentu s výnimkou systémov energetického manažérstva, ale aj rozpočítavanie nákladov na teplo a teplú vodu zabezpečené treťou stranou. Poskytovatelia podporných služieb majú o začatí alebo zmene činnosti informovať ministerstvo hospodárstva a raz ročne vyčísliť počet poskytnutých služieb, predpokladané vplyvy a dosiahnuté úspory. Formulár na prihlasovanie bude súčasťou pripravovanej vyhlášky.

 

Pri garantovaných energetických službách, musí mať zmluva vždy písomnú formu. Jej predmetom býva spracovanie analýzy alebo energetického auditu a realizácia opatrení, ktoré z nich vyplynú. Môže to byť aj príprava uceleného projektu, zabezpečenie prevádzky energetických zariadení, monitorovanie a hodnotenie, ale aj dlhodobá záruka a s ostatnými opatreniami súvisiaca dodávka palív. Poskytovať garantované energetické služby môžu len držitelia osvedčenia o odbornej spôsobilosti na túto činnosť alebo energetickí audítori. Pre získanie osvedčenia a zapísanie do zoznamu poskytovateľov energetických služieb platia podobné základné podmienky ako pre energetických audítorov.

Ako na úspory

Zákon o energetickej efektívnosti na základe požiadaviek Európskej komisie podrobne rieši aj to, aby boli informácie o možnostiach úspor verejne dostupné a spotrebitelia mali prehľad o tom, kde a ako môžu šetriť energiu. Preto je určené aj to, aké minimálne informácie musia spotrebiteľom poskytovať dodávatelia tepla, teplej vody a plynu. Zároveň zákon spresňuje náležitosti výstupov, ktoré musia dodávatelia elektriny a plynu zabezpečiť koncovým odberateľom v prípade využívania inteligentných meracích systémov.

 

Informovanosť o energetických službách a energetickej efektívnosti má zabezpečiť SIEA, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva hospodárstva SR. Agentúra v rámci projektu bezplatného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU spolufinancovaného z európskych fondov pred štyrmi rokmi zriadila poradenské centrá v Trenčíne, v Banskej Bystrici a v Košiciach. Prehľady o možnostiach úspor energie a využívania obnoviteľných zdrojov energie, zdrojoch financovania úsporných opatrení, povinnostiach vyplývajúcich z legislatívy, ale aj príklady z praxe a výstupy z jednotlivých podujatí sú zverejnené na stránke www.zitenergiou.sk. Bezplatné energetické poradenstvo bude k dispozícii aj v nasledujúcom období. SIEA bude zároveň zabezpečovať viacero ďalších podporných činností v oblasti energetickej efektívnosti, ktoré zákon podrobne opisuje. Dozor nad dodržiavaním zákona vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia.

SIEA_konferencia_Energeticka_efektivnost_Trnava_122014_22.jpgSIEA_konferencia_Energeticka_efektivnost_Trnava_122014_25.jpgSIEA_konferencia_Energeticka_efektivnost_Trnava_122014_16.jpgSIEA_konferencia_Energeticka_efektivnost_Trnava_122014_27.jpgSIEA_konferencia_Energeticka_efektivnost_Trnava_122014_28.jpgSIEA_konferencia_Energeticka_efektivnost_Trnava_122014_29.jpgSIEA_konferencia_Energeticka_efektivnost_Trnava_122014_30.jpgSIEA_konferencia_Energeticka_efektivnost_Trnava_122014_21.jpg

 

Prezentácie
BLOK: Základy energetickej efektívnosti. Cieľ je jasný

Energetická politika Slovenskej republiky,  Miroslav Jarábek, Valentin Lunkin, Ministerstvo hospodárstva SR

Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014 - 2016 s výhľadom do roku 2020, Katarína Korytárová, Ministerstvo hospodárstva SR

Zákon o energetickej efektívnosti v kocke, Miroslav Mariaš, Ministerstvo hospodárstva SR

BLOK: Na detailoch záleží

Energetický audit od decembra po novom, Jozef Chudej, Ministerstvo hospodárstva SR, Kvetoslava Šoltésová, Slovenská inovačná a energetická agentúra

Energetické služby podľa predpisov, Miroslav Mariaš, Ministerstvo hospodárstva SR

Energetické služby – skúsenosti, Marcel Lauko, Asociácia poskytovateľov energetických služieb

Kto zaplatí cestu k dosiahnutiu cieľa v roku 2020, Kvetoslava Šoltésová, Slovenská inovačná a energetická agentúra, Jozef Chudej, Ministerstvo hospodárstva SR

 

BLOK: Energetická efektívnosť v praxi


Čo odhalili energetickí audítori?
Ivan Knapko, Slovenská inovačná a energetická agentúra

Systém energetického manažérstva – krok za krokom k úsporám
Ján Magyar, Slovenská inovačná a energetická agentúra
Zber dát z meradiel a jeho vyhodnocovanie
Ján Brunner, STEFE ECB, s.r.o., Banská Bystrica, Slovenský zväz výrobcov tepla
Čo hovorí prax o hydraulickom vyregulovaní v bytových domoch
Jozef Buzaši, SBD Banská Bystrica
Je povinnosť izolovať rozvody teplej vody v budovách nevyhnutným zlom alebo prínosom
Peter Výboch, STING ENERGO, s.r.o., Banská Bystrica

Potenciál úspor energie skrytý vo vode
Dušan Martinka, Vodafix, s.r.o., Zvolen

Parné rozvody v systémoch CZT a ako na ne
Pavel Ilovič, EPI, s.r.o., Banská Bystrica
Optimálne osvetlenie v priemysle – realita v súvislostiach
Eduard Kačík, Lightech, s.r.o., Bratislava
Energetické služby s garantovanou úsporou pre Košický samosprávny kraj
Tibor Roman, Dalkia Východné Slovensko.s.r.o., Košice, Slovenský zväz výrobcov tepla
SLOVSEFF – úspory na pokračovanie
Róbert Máček, ENVIROS, s.r.o., Ostrava


Podujatie sa konalo v rámci projektu bezplatného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU. Tento projekt s názvom Podpora osvety a poradenstva v rámci efektívneho využívania energie a využívania OZE, vrátane zvyšovania informovanosti širokej verejnosti je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Záujemcovia o problematiku môžu požiadať o bezplatné konzultácie aj na bezplatnej linke 0800 199 399 alebo osobne v troch poradenských centrách v Trenčíne, Banskej Bystrici a v Košiciach.




 
 
© 2017 Slovenská inovačná a energetická agentúra | webmaster@siea.sk | Úvod | Podmienky používania | Pripomienky k stránke
webdesign a redakčný systém
Prehliadaním stránky vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookies (viac info).