Skoč na obsah Skoč na menu
SIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúra Úvod | O SIEA | Kontakty | Médiá | Mapa stránok | Textová verzia | English
SIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúra - Bezplatné<br/>poradenstvo
fb_logo

Monitorovanie spotreby je pri znižovaní energetickej náročnosti budov kľúčové


 

Monitorovaniu, vyhodnocovaniu a systematickému znižovaniu energetickej náročnosti budov bola venovaná konferencia Energetická efektivita pre biznis a verejnú správu, ktorá sa uskutočnila 29. apríla 2014 v Bratislave. K dispozícii sú informácie a prezentácie SIEA z konferencie.


„Pri rozhodovaní o investíciách do energetickej efektívnosti platí dvojnásobne, že dobrých a dôveryhodných informácií o spotrebe energie nikdy nie je dosť. Aj preto je systematické monitorovanie spotreby energie tak dôležité," uviedla na úvod konferencie generálna riaditeľka Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry Svetlana Gavorová. V Európskej únii podieľajú budovy svojou prevádzkou na celkovej spotrebe energie až 40 percentami. Vzhľadom na reálny stav väčšiny vykurovaných objektov na Slovensku, máme významný potenciál dosiahnuť úspory energie práve pri prevádzke budov.

 

SIEA sa prostredníctvom rôznych projektov dlhodobo podieľa na zvyšovaní povedomia odbornej i širokej verejnosti o význame systematického prístupu k obnove budov. Stala sa aj odborným garantom konferencie, ktorú zorganizovali Hospodárske noviny so spoločnosťou e-dome.

 konferencia_energeticka_efektivita_HN_SIEA_1.jpgkonferencia_energeticka_efektivita_HN_SIEA.jpg

V úvodnom bloku konferencie sa prednášajúci venovali predovšetkým legislatívnym podmienkam súvisiacim s obnovou budov, pripravovaným možnostiam podpory energeticky efektívnych opatrení a dostupným dátam o využívaní energie v budovách na Slovensku. Podrobné údaje o spotrebe energie v jednotlivých oblastiach hospodárstva sa zhromažďujú v monitorovacom systéme efektívnosti pri používaní energie, ktorý prevádzkuje SIEA. Analýza týchto údajov by mala napríklad umožniť sledovať, do akej miery sú úsporné opatrenia efektívne. Dáta do systému pravidelne zasielajú obchodné energetické spoločnosti, prevádzkovatelia rozvodov energie, ale aj ústredné orgány štátnej správy, obce a mestá, energetickí audítori a odborne spôsobilé osoby na výkon kontroly klimatizačných a vykurovacích systémov. Na požiadanie sú údaje povinní zaslať SIEA aj vlastníci a správcovia veľkých budov.

Dáta úspornejších bytových domov

Práve o prvých výstupoch z monitorovania energetickej náročnosti veľkých bytových budov hovorila riaditeľka odboru legislatívy, metodológie a vzdelávania SIEA Kvetoslava Šoltésová. Z údajov, ktoré do monitorovacieho systému za roky 2010 až 2012 zaslalo 7 039 bytových domov s podlahovou plochou nad 1000 m2 vyplýva, že ich energetická náročnosť vykurovania a prípravy teplej vody zodpovedá vo väčšine prípadov hodnotám uvádzaným pre triedu C energetickej hospodárnosti budov. To je pozitívne zistenie, ale týka sa len časti budov, pretože monitorovanú vzorku tvorila menej ako polovica veľkých bytových domov na Slovensku. Podľa K. Šoltésovej možno predpokladať, že na prvú výzvu zareagovali predovšetkým tie domy, ktoré energiu využívajú efektívne alebo sa snažia pri vykurovaní šetriť znižovaním teploty pod normou stanovené hodnoty, čo môže mať negatívny vplyv na stavebné konštrukcie budov.

Porovnajte si energetickú náročnosť pri spotrebe tepla

Podľa získaných údajov z bytových domov, ktoré predstavujú 10 percent z celkového počtu bytových domov na Slovensku, je priemerná hodnota energetickej náročnosti pri teple spotrebovanom na vykurovanie v bytových domoch 62,4 kWh/(m2.a). Priemerná energetická náročnosť pri príprave teplej vody v bytových domoch podľa získaných údajov dosahuje 32 kWh/(m2.a).

Energetická náročnosť vykurovania bytových domov podľa jednotlivých stavebných sústav

 

monitorovaci_system_ene_efe_velke_budovy_2014_3_u.pngmonitorovaci_system_ene_efe_velke_budovy_2014_1_u.pngmonitorovaci_system_ene_efe_velke_budovy_2014_2_u.png

 ZDROJ: SIEA, Monitorovací systém efektívnosti, 7 039 bytových domov s podlahovou plochou nad 1000 m2 , údaje za roky 2010, 2012, 2013

Obnovená je menej ako polovica bytových budov

Na Slovensku je podľa údajov Štatistického úradu SR takmer 70-tisíc bytových domov. Kompletnú alebo čiastočnú obnovu má za sebou 40 percent z bytových domov. Celkovou obnovou majú šancu usporiť 40 až 60 % energie. Konkrétny výsledok závisí predovšetkým od hospodárnosti pri používaní energie pred obnovou a od rozsahu opatrení, vrátane druhu a hrúbky izolácie a kvality prác. Na zvýšené nároky pri obnove budov upozornila vo svojej prezentácií Zuzana Sternová z Technického a výskumného ústavu stavebného (TSUS). Požiadavky stanovuje norma uvedením minimálnych hodnôt súčiniteľov prechodu tepla jednotlivými konštrukciami. V závislosti od druhu izolácie a pôvodnej stavebnej konštrukcie by podľa Z. Sternovej mali mať aktuálne obnovované budovy izoláciu obvodového plášťa s hrúbkou 80 až 120 mm. Pri zateplení strešného plášťa by mala byť použitá vrstva 130 až 180 mm tepelnej izolácie. Ako zdôraznila, vlastníci a prevádzkovatelia všetkých budov by mali myslieť na to, že norma okrem aktuálnych minimálnych požiadaviek stanovuje aj prísnejšie hodnoty, ktoré by mali spĺňať vlastnosti konštrukcií budov obnovených od začiatku roka 2016.

Hospodárnosť nie je návratnosť

O hospodárení s energiou vo verejných budovách hovoril na konferencii Peter Kovář zo SIEA. V rámci projektu Energetická efektívnosť vo verejných budovách sa podarilo v uplynulých rokoch obnoviť 57 verejných budov v Trnavskom a Nitrianskom kraji. Všetky budovy majú nové okná a dvere a boli zateplené. V mnohých sa inštalovali nové zdroje tepla, v niektorých aj termoregulačné hlavice a nové osvetlenie. SIEA zastrešovala obnovu týchto budov od návrhu opatrení, cez prípravu projektovej dokumentácie až po realizáciu. Momentálne monitoruje dosiahnuté výsledky. Pri všetkých budovách najskôr navrhli energetickí audítori SIEA po dôkladnej analýze také systematické opatrenia, aby sa dosiahli požadované parametre pri čo najhospodárnejšom využití finančných prostriedkov.

Závery z auditov, ale aj výsledky monitorovania spotreby energie v obnovených budovách však podľa P. Kovářa upozorňujú na to, že treba dbať na hospodárnosť využitých prostriedkov pri obnove, ale hodnotiť prínos obnovy iba podľa návratnosti vložených investícií nie je vhodné. „Mnohé z verejných budov sú v zlom technickom stave, čo má vplyv aj na to, že obce a mestá ich využívajú málo a pri ich prevádzke sa ešte snažia šetriť za každú cenu, to všetko samozrejme znižuje možné budúce úspory energie," upozornil P. Kovář. Ako dodal, v mnohých prípadoch sú budovy po obnove využívané oveľa intenzívnejšie ako pred obnovou, čo je pozitívny dôsledok, ale tomu zodpovedajú aj náklady na energiu.

Kde vziať na obnovu

Zdroje na zabezpečenie zníženia energetickej náročnosti budú podľa K. Šoltésovej k dispozícii najmä v rámci pripravovaného operačného programu Kvalita životného prostredia a Integrovaného regionálneho operačného programu. „Na rozdiel od minulosti sa bude klásť vyšší dôraz na dôslednosť prípravy projektov a systematický prístup pri plánovaní a vyhodnocovaní opatrení," zdôrazňuje K. Šoltésová. Podporovaná bude napríklad inštalácia systémov merania a riadenia, zavádzanie systémov energetického a environmentálneho manažérstva, ale aj príprava a implementácia regionálnych a lokálnych akčných plánov udržateľnej energetiky a rozvoja energetických služieb. Práve prostredníctvom energetických služieb s garantovanou úsporou, by mohli byť v budúcnosti financované výmeny zdroja tepla, modernizácie osvetlenia, či iné opatrenia, pri ktorých sa predpokladá rýchlejšia návratnosť. Ak sa rozvinie trh s energetickými službami, mohlo by zostať viac európskych zdrojov na podporu finančne náročnejších a rozsiahlejších opatrení, ako je napríklad zlepšovanie tepelnotechnických vlastností budov.

Monitorovanie je základ EPC kontraktov

Podstata energetických služieb s garantovanou úsporou (tzv. Energy Performance Contracting – EPC služby ) spočíva v tom, že dodávateľ energetických služieb zabezpečuje návrh, realizáciu a investície na projekt obnovy. Forma financovania a miery zdieľania rizika môže byť rôzna, no objednávateľ vždy platí po obnove za energie výrazne menšiu sumu ako pred obnovou a z dosiahnutých úspor sa spláca investícia. Zvyčajne býva projekt dodávateľom navrhnutý tak, že celkové náklady v období platnosti zmluvy, čiže náklady na energie spolu so splátkami investície, nesmú prevyšovať pôvodné náklady na energie. Ak sa úspory nedosiahnu v plánovanej miere, je väčšinou určené, že  rozdiel zaplatí dodávateľ služby. Po skončení obdobia splácania investície už patrí celá úspora objednávateľovi. Skúsenosti s EPC projektmi v Českej republike podrobne opísal Miroslav Marada zo spoločnosti ENESA. Energetické služby s garantovanou úsporou tam využívajú príspevkové organizácie štátnych inštitúcií, ako sú napríklad divadlá alebo, nemocnice, ale tiež  kraje, mestá a obce. Ako vysvetlil, korektné údaje o spotrebe sú dôležité už pri stanovaní tzv. referenčnej hodnoty, ku ktorej sa bude vyhodnocovanie dosiahnutých úspor vzťahovať. Monitoring spotreby je nutný na to, aby sa dalo počas kontraktu kontrolovať, kto a do akej miery je zodpovedný za neplnenie, dosiahnutie alebo prekročenie plánovaných úspor energie.

EPC nie je liek na všetko

M. Marada upozornil, že EPC kontrakty sa zvyčajne využívajú pri technologických opatreniach, pri ktorých sa jednoduchá návratnosť pohybuje okolo 7 rokov. Taký projekt sa potom spolu s nákladmi na financovanie a poskytovanie služby energetického manažmentu  spláca z úspor zvyčajne10, ojedinele až 12 rokov. „Stavebné opatrenia sú vysokonákladové, bývajú pri nich dosahované veľké úspory, ale ich jednoduchá návratnosť je zvyčajne 20 a viac rokov, len výnimočne 15 rokov," zdôraznil. Väčšinou sa preto pre financovanie obnovy budov hľadajú iné zdroje, ako sú napríklad dotácie alebo vlastné zdroje. Prípadne sa v balíku viacerých budov, v ktorých sa EPC projekt realizuje, zateplí z ušetrených prostriedkov len jedna či dve budovy.

Ako začať

O tom, že monitorovanie spotreby energie je pre zabezpečenie úspor energie kľúčové v nových, obnovených i neobnovených budovách hovorili aj ďalší rečníci. Peter Bohuš zo spoločnosti e-dome, s.r.o. upozornil, že aj v moderných budovách služby energetického monitoringu a manažmentu často odhalia možnosť realizovať viaceré rýchlonávratné nízkonákladové opatrenia, ktoré môžu spolu zabezpečiť úsporu energie 10 až 15 % percent. O konkrétnom prípade využitia energetického monitoringu a manažmentu v obecných budovách hovoril riaditeľ Energetického centra Bratislava Marcel Lauko. „Inteligentné monitorovanie je fajn, ale v samosprávach sa často stretávame s tým, že je problém získať aj fakturačné údaje za jednotlivé objekty," spomenul na začiatky spolupráce s mestom Malacky, ktoré sa v roku 2008 zaviazalo, že ročne usporí 3 percentá zo spotrebovanej energie. Aj tu museli faktúry prácne dohľadávať a zistiť, kto by mohol zabezpečiť, aby sa údaje z meračov spotreby pravidelne mesačne objavovali v centrálnom elektronickom systéme, kde ich budú môcť vyhodnocovať a identifikovať možné úsporné opatrenia. Následne pripravili akčný plán energetickej efektívnosti a podporu na zavedenie energetického manažmentu, vrátane vyhodnocovania úsporných opatrení, a využívania energetických služieb. Len vďaka tomu, že sa začal spotrebou energie niekto systematicky zaoberať, sa im podarilo znížiť náklady približne o 20 tisíc €. Polovicu z tejto usporenej sumy zabezpečilo prehodnotenie maximálnej rezervovanej kapacity ističov verejného osvetlenia. Dnes majú Malacky zrekonštruované osvetlenie na diaľničnom privádzači, na plavárni využívajú na ohrev vody slnečné kolektory a prostredníctvom EPC kontraktu majú pripravené projekty obnovy kina, plavárne a centra sociálnych služieb.


Prezentácie SIEA

Zákon o energetickej efektívnosti a monitorovanie energetickej náročnosti budov, Kvetoslava Šoltésová, Ivan Knapko,

Verejne budovy po rekonštrukcii, ich energetická efektívnosť a monitorovanie, Peter Kovář

Znižovanie emisií CO2 - prognózy rozvoja energetiky, Miroslav Balog

 

Slovenská inovačná a energetická agentúra bola odborným garantom podujatia. Text bol pripravený v rámci projektu bezplatného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU , ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Záujemcovia o problematiku môžu požiadať o konzultácie aj na bezplatnej linke 0800 199 399 alebo osobne v troch poradenských centrách v Trenčíne, Banskej Bystrici a v Košiciach.




 
 
© 2017 Slovenská inovačná a energetická agentúra | webmaster@siea.sk | Úvod | Podmienky používania | Pripomienky k stránke
webdesign a redakčný systém
Prehliadaním stránky vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookies (viac info).