Skoč na obsah Skoč na menu
SIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúraSIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúra Úvod | O SIEA | Kontakty | Médiá | Mapa stránok | Textová verzia | English
SIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúra - Bezplatné<br/>poradenstvoSIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúra - Bezplatné<br/>poradenstvo
fb_logo

Prezentácie zo semináru Monitorovanie spotreby energie – prvý krok k energetickej efektívnosti


 

Ako úsporne narába štát s energiou a koľko priemerne investoval do zatepľovania budov v prepočte na ušetrenú 1 kWh energie? O tom, aké údaje by mali úrady zhromaždiť, aby boli k dispozícii aj tieto informácie, sa hovorilo koncom decembra 2011 na odbornom seminári Monitorovanie spotreby energie – prvý krok k energetickej efektívnosti.


Seminár bol určený pre pracovníkov ústredných orgánov štátnej správy a organizácií v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, ktoré majú vo svojej kompetencii prevádzku budov a hospodárenie s energiou. Podujatie pripravila Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá na základe rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR prevádzkuje Monitorovací systém energetickej efektívnosti pri používaní energie. Zriadenie monitorovacieho systému vyplynulo z aproximácie európskej smernice 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a o energetických službách do právneho poriadku SR prostredníctvom zákona č. 476/2008 Z. z. o energetickej efektívnosti. Jedným z dôležitých cieľov prevádzkovania monitorovacieho systému je nevyhnutnosť mať k dispozícii relevantné informácie o možnostiach uplatňovania princípov a postupov energetickej efektívnosti pri používaní energie.

SIEA_seminar_monitorovanie_2011_1.jpgSIEA_seminar_monitorovanie_2011_2.jpgSIEA_seminar_monitorovanie_2011_3.jpg

Prezentácie

 

Kde a ako šetriť

Podľa zákona o energetickej efektívnosti č. 476/2008 Z. z. majú do monitorovacieho systému už dva roky prispievať údajmi o spotrebe energie ústredné orgány štátnej správy a obchodné energetické spoločnosti. Od minulého roku sa povinnosť týka aj prevádzkovateľov rozvodov energie a energetických audítorov, ktorí hodnotia efektívnosť priemyselných a pôdohospodárskych prevádzok. Od roku 2014 už budú povinné zasielať súhrnné údaje o spotrebe energie aj obce a vyššie územné celky. Zmapovanie aktuálneho stavu, vyčíslenie nákladov a výsledkov už realizovaných projektov a analýzy zhromaždených údajov nemajú však slúžiť len na dokladovanie úspor, ktoré SR dosiahne.

Podľa Pavla Kosu zo SIEA je sledovanie informácií o spotrebe energie prvým krokom k tomu, aby štátne organizácie postupne opustili alebo zrekonštruovali energeticky nehospodárne objekty a aby míňali menej energie. „Keďže dnes nikto nemá komplexné informácie o tom, koľko energie odoberá verejná správa a v akej štruktúre, je len ťažko možné odhadnúť, aké náklady sú na dosiahnutie zníženia spotreby energie potrebné a ako cieliť podporu úsporných opatrení tak, aby bola skutočne efektívna,“ zdôraznil. Informácie by tak mali napomôcť štátu, ale aj súkromnému sektoru i širokej verejnosti k tomu, aby vedeli investovať do energetických projektov s primerane dlhou dobou návratnosti.

Zber údajov elektronicky

V Metodickom usmernení MH SR č. 1532/2010-34002010 a v príslušnej prílohe je podrobnejšie popísaná štruktúra údajov o celkovej spotrebe v základnom členení podľa druhu energie a účelu využitia. Údaje majú povinné osoby zasielať SIEA vždy k 31. marcu. Doteraz tak robili poštou alebo e-mailom. Údaje za rok 2011 budú môcť po prvý raz vypĺňať aj elektronicky.

Úspory treba preukázať hodnoverne

Ako počas seminára v prednáške Zákon o energetickej efektívnosti uviedla riaditeľka odboru legislatívy, metodológie a vzdelávania SIEA Kvetoslava Šoltésová, v rokoch 2002 až 2009 znížila Slovenská republika svoju energetickú náročnosť o 38 percent a spotreba má stále klesajúci trend. „Ani to však nestačí, pretože stále máme 3-násobne vyššiu energetickú náročnosť, ako je priemer krajín EÚ 27,“ dodala. Záväzky, kde a ako Slovensko usporí, sú podrobne stanovené v tzv. akčných plánoch energetickej efektívnosti. Ich splnenie sa vyhodnocuje prostredníctvom informácií o konkrétnych opatrenia a na základe štatistických údajov o spotrebe energie. Zatiaľ čo doteraz Európska únia dovoľovala preukazovať úspory vo väčšej miere štatistickými ukazovateľmi, postupne by mala narastať váha konkrétnych opatrení zrealizovaných s cieľom ušetriť energiu. Aj preto je pre jednotlivé členské štáty dôležité sledovanie a monitorovanie spotreby energie a jej znižovanie vďaka konkrétnym investíciám.

Vyššie nároky na verejný sektor

K. Šoltésová zároveň zdôraznila, že nároky na dosiahnutie úspor vo verejnom sektore sú v rámci 2. akčného plánu platného v rokoch 2011 až 2013 vyššie ako v minulosti. Na celkových plánovaných trojročných úsporách energie 8 362 TJ by sa mali v tomto období podieľať štátne úrady, VÚC a obce a mestá hodnotou 2 234 TJ. Tento cieľ by sa mal dosiahnuť najmä zlepšením tepelno-technických vlastností budov ako sú administratívne objekty, zdravotnícke a školské zariadenia, ďalej zohľadňovaním energeticky efektívnych parametrov pri verejnom obstarávaní kancelárskeho vybavenia, vozidiel a pri prevádzke vozidiel a budov. K splneniu záväzkov by mali prispieť aj mnohé projekty financované zo štrukturálnych fondov, ktoré ešte neboli zrealizované ku koncu roka 2010.

Opatrenia Akčného plánu energetickej efektívnosti na roky 2011 – 2013
Sektor Plánovaná
úspora 2011-2013
Financovanie [tis. €]
[TJ] EÚ                       ŠR           Spolufin.
zo ŠR
VÚC, obce, mestá Súkrom. zdroje Spolu       
Budovy 1 754 20 751 120 290 1 544 44 299 892 181 1 079 065
Verejný sektor
(vrátane budov)
2 234 534 266 15 828 90 824 34 706 0 675 624
Priemysel 2 490 7 751 0 839 0 307 414 316 004
Doprava 899 505 298 783 164 588 399 361 443 53 198 2 291 502
Spotrebiče 985 0 13 0 0 160 770 160 783
Horizontálne opatrenia započítané
v ostatných
sektoroch
3 354 2 848 587 10 1 587 8 386
Spolu 8 362 1 071 420 922 143 682 193 440 458 1 415 150 4 531 364

 

 

Čo sa bude monitorovať

Výsledky plnenia akčného plánu má MH SR hodnotiť raz ročne aj na základe podkladov, ktoré mu doručia povinné osoby. Ako bolo na seminári uvedené v prednáške Monitorovací systém energetickej efektívnosti, vychádzať sa nebude len zo spomínaných pravidelných výkazov o celkovej spotrebe energie vo verejnom sektore a údajov od distribučných spoločností, obchodníkov a audítorov, ale aj z údajov o konkrétnych „spotrebičoch“ energie.
SIEA môže podľa zákona o energetickej efektívnosti vyzvať vlastníkov a správcov nevýrobných budov s úžitkovou plochou nad 1000 m2, aby poskytli údaje v podrobnejšej štruktúre. Už v priebehu roka 2012 by sa mal detailnejšie zmapovať stav a aktivity štátnej správy vplývajúce na spotrebu energie. Zisťovať sa napríklad bude, či sú veľké budovy zateplené, koľko zateplenie stálo, z akých zdrojov pochádzali použité finančné prostriedky a aké úspory sa vďaka tomu dosiahli. Podobne sa budú sumarizovať úspory dosiahnuté vďaka nákupom nových účinnejších kotlov alebo modernejších dopravných prostriedkov. Dotazníky budú obsahovať napríklad aj otázky, či štátna správa obstarávala energeticky úspornú výpočtovú techniku s označením ENERGY STAR a koľko energie sa vďaka nákupu tejto technológie ušetrilo.

Bez konzultácií to nepôjde

Systematické monitorovanie spotreby energie nie je samozrejmou záležitosťou ani v súkromnom sektore, a tak je jasné, že zhromaždiť údaje v jednotlivých úradoch v požadovanom rozsahu s porovnateľnou výpovednou hodnotou nebude jednoduché. Aj preto budú odborní pracovníci SIEA záujemcom poskytovať telefonické alebo osobné konzultácie pri vypĺňaní dotazníkov. Otázky súvisiace s objektmi sa budú týkať nevýrobných budov s úžitkovou plochou nad 1000 m2. Zatiaľ len pracovné návrhy zmien v európskej legislatíve naznačujú, že tento limit sa neskôr zníži a údaje bude nutné monitorovať aj v budovách verejného sektora s úžitkovou plochou nad 250 m2. „Slovenský zákon aktuálne hovorí len o monitorovaní spotreby vo veľkých budovách, ale ak si bude chcieť niekto urobiť aj pasportizáciu menších budov a vyplniť údaje v monitorovacom systéme už v roku 2012 aj za ne, bude to možné,“ uviedol Jaroslav Chocholáček zo SIEA.

Úsporné minimum

Vlastníkom, respektíve správcom veľkých nevýrobných budov, medzi ktoré patria aj budovy ústredných orgánov štátnej správy, zákon o energetickej efektívnosti prikazuje vykonať aj konkrétne úsporné opatrenia. V budovách s centrálnym vykurovaním a centrálnym rozvodom teplej vody majú podľa čl. I § 6, 7 najneskôr do konca roku 2013:

  • zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulovanú vykurovaciu sústavu a rozvody teplej vody,
  • vybaviť sústavu tepelných zariadení slúžiacich na vykurovanie automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči v závislosti od teploty vzduchu v miestnosti s trvalým pobytom osôb,
  • opatriť rozvody tepla a teplej vody vhodnou tepelnou izoláciou.


Splnenie uvedených povinností možno odsunúť na neskôr iba vo výnimočnom prípade. Vtedy, ak vlastník alebo správca verejnej budovy podá pred uplynutím stanoveného termínu na MH SR žiadosť, v ktorej preukáže, že chce v budove vykonať aj iné opatrenia, ktoré prinášajú väčšiu úsporu energie. Ministerstvo bude následne posudzovať, či žiadosti vyhovie. Odloženie povinnosti hydraulicky vyregulovať sústavu by napríklad mohlo prichádzať do úvahy napr. vtedy, ak úrad plánuje vymeniť okná a kúpiť nový účinnejší kotol.

Postupná obnova budov

Povinnosti štátu znižovať svoju energetickú náročnosť splnením troch uvedených podmienok neskončia. Pripravované legislatívne zmeny v tejto súvislosti zosumarizovala na seminári vo svojej prednáške Zákon o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2100/31/EÚ Alena Ohradzanská, riaditeľka odboru stavebníctva Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Ako zdôraznila, v priebehu roka 2012 by mala byť do slovenského právneho systému zapracovaná smernica o energetickej hospodárnosti budov č. 2010/31/EÚ, podľa ktorej má byť verejný sektor v úsporných opatreniach vzorom. Uvádza sa v nej, že členské štáty by mali každoročne obnoviť 3 percentá zo svojich verejných budov a verejné budovy by mali pravidelne podliehať energetickej certifikácii. Momentálne je nutné certifikáciu vykonať len pri nových budovách, pri významnej obnove budov, pri ich predaji alebo prenájme.
Vlani bol energetický certifikát vypracovaný pre 10 770 budov. Z toho bolo 304 školských zariadení, 37 nemocníc, 50 budov určených na šport. Vyplýva to z údajov uvedených na stránke www.inforeg.sk , kde sú zhromaždené vydané certifikáty. Zoznam odborne spôsobilých osôb, ktoré môžu certifikáciu vykonávať, je prístupný na stránke www.sksi.sk.

Pravidelná kontrola kotlov

Ďalší zákonom nariadený spôsob, ako znižovať energetickú náročnosť, opísal vo svojej prednáške Pravidelná kontrola vykurovacích a klimatizačných systémov Pavol Kosa zo SIEA. Počas kontroly kotlov overujú oprávnené osoby, či je kvalita spaľovania paliva a jeho premeny na teplo dostatočná. Účinnosť kotlov uvedená na štítku platí pre nové zariadenia. Vekom a opotrebovaním zariadení sa prirodzene znižuje. Vďaka kontrole sa môžu vlastníci kotlov dozvedieť, či ich prevádzkujú efektívne. Ak odborník zistí nedostatky, nedostanú pokutu, ale majú k dispozícii informácie, ako môžu prípadné nedostatky odstrániť. Je len na nich, či takéto odporúčania aj skutočne aplikujú.
Pokuty sa udeľujú len za to, ak si kotol nenechajú skontrolovať v termínoch, ktoré stanovuje zákon č. 17/2007 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov. Termíny pravidelných kontrol sú odstupňované podľa druhu paliva a výkonu kotlov.

Iba jeden úrad

Čím je zariadenie väčšie, tým je interval kontroly kratší. Do konca roku 2010 mali byť skontrolované všetky kotly na tuhé palivo a zemný plyn s menovitým výkonom nad 100 kW staršie ako 2 až 3 roky. „Napriek tomu, že ústredné orgány štátnej správy a organizácie nimi riadené prevádzkujú vyše 300 budov, spomedzi kontrol kotlov zrealizovaných roku 2010 bola v štátnom úrade vykonaná len jedna ,“ uviedol P. Kosa.

Podrobnejšie výsledky kontroly kotlov v roku 2010

Koncom roka 2011 uplynul termín kontroly pre stredne veľké zariadenia s výkonom od 33 do 100 kW na tuhé palivo. Podľa P. Kosu tak malo vlani skontrolovaných podstatne viac  zariadení ako rok pred tým. A mnohé z nich môžu byť práve vo vlastníctve štátu. „Väčšinou sú to veľmi staré a nehospodárne inštalácie v budovách patriacich armáde, obciam alebo školám v oblastiach, ktoré nie sú ešte plynofikované,“ uviedol s tým, že teraz ich väčšinou nahrádzajú kotle na biomasu. Do konca roku 2013 by mali skontrolované aj kotly na plyn s týmto výkonom.

„Kontrolórov“ je dostatok

Za nevykonanie kontroly kotlov hrozí vlastníkom kotlov pokuta maximálne okolo 1 600 €. Vyberať ju môžu na základe aktuálneho zákona obce, v územnom obvode ktorých sa kotol nachádza. V priebehu roka 2012 by mala byť pripravená novelizácia príslušného zákona, podľa ktorej bude kontrolu splnenia týchto povinností vykonávať Štátna energetická inšpekcia. Jozef Chudej z Ministerstva hospodárstva SR na seminári v tejto súvislosti uviedol, že európska smernica, na základe ktorej sa novelizácia zákona pripravuje, zároveň odporúča sprísniť požiadavky na úroveň práce oprávnených osôb. Vyššie nároky by mali byť kladené najmä na mieru užitočnosti informácií, ktoré poskytujú  vlastníkom kotlov. „Kontrolór často odhalí závažné nedostatky spôsobujúce zbytočne vysokú spotrebu paliva, ktoré je možné odstrániť za málo peňazí,“ podotkol P. Kosa. Ceny za výkon kontroly kotlov podobne ako ceny za vykonanie certifikácie budov nie sú regulované, stanovuje ich trh.
Špecialistov s odbornou spôsobilosťou vykonávať kontrolu kotlov je dostatok. Z 207 vyskúšaných záujemcov získalo doklady o úspešnom absolvovaní skúšky 168 ľudí. Pravidelnú kontrolu kotlov a vykurovacích sústav vykonávajú prostredníctvom oprávnených osôb, ktorých zoznam je publikovaný na stránke www.siea.sk v sekcii Vzdelávanie a skúšky.




 
 
© 2017 Slovenská inovačná a energetická agentúra | webmaster@siea.sk | Úvod | Podmienky používania | Pripomienky k stránke
webdesign a redakčný systém
Prehliadaním stránky vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookies (viac info).